Ako stíšiť negatívne myšlienky a ruminovanie, aj o 3. ráno?
Negatívne myšlienky (tzv. „zlobor“) najčastejšie vznikajú z unaveného, podvyživeného a nepohybujúceho sa tela a z nezaúkolovanej mysle. Pomáha im dať meno a nereagovať na ne, starať sa o spánok, jedlo a pohyb, dať mysli jasnú úlohu, písať o nich v celých vetách na papier a to, čo nevieš vyriešiť, odovzdať niečomu väčšiemu, než si ty.
Prečo mám o 3. ráno katastrofické myšlienky?
Lebo negatívnym myšlienkam veríš, akoby boli pravdivým a sofistikovaným argumentom o tvojom živote, hoci väčšinou ide len o zafarbené, nekonštruktívne vzorce myslenia. Riešením je dať im meno (napríklad „zlobor“) a zakaždým, keď sa objavia, vedome im povedať „tížko“ alebo podobnú vetu, ktorá preruší automatické uverenie im. Táto disciplína funguje ako mikro-meditácia – najprv si len všímaš, že sa to deje, a postupne sila týchto myšlienok slabne.
Prečo je unavená myseľ živnou pôdou pre negatívne myšlienky?
Pretože mozog v stave nízkej energie nemá kapacitu myšlienky triediť a zlobor sa v ňom usídli najľahšie. Tri hlavné dôvody nízkej energizácie sú nedostatok spánku/odpočinku, podvýživa (nepravidelné jedlo, kofeín, energeťáky namiesto bielkovín a zdravých tukov) a nedostatok pohybu. Stabilný krvný cukor, dostatok spánku a denný pohyb dokážu podľa videa eliminovať až 90 % negatívnych myšlienok.
Prečo moja myseľ blúdi k negatívnym scenárom, keď nemám čo robiť?
Pretože nezaúkolovaná myseľ je ako vzduchoprázdno, do ktorého ľahko vstúpi zlobor – podobne ako neustále bežiaci model, ktorý čaká na príkaz. Riešením je mať jasno, či práve „robíš“ (doing – práca, plánovanie) alebo „si“ (being – oddych, vychutnávanie si činnosti naplno, bez scrollovania mobilu popri tom). Bezcieľne preskakovanie medzi aktivitami a mobilom vytvára mikro-medzery pozornosti, ktoré sú vstupnou bránou pre negatívne myslenie.
Ako písanie na papier pomáha utíšiť negatívne myšlienky?
Písanie v celých vetách núti myšlienky prejsť cez frontálny neokortex (logickú časť mozgu), čím sa oslabuje ich prepojenie na amygdalu a reaktívny strach. Keď nefiltrovane vypíšeš, čo ti beží hlavou, zistíš, že veľká časť obáv nie sú plnohodnotné argumenty, ale len „otvorené slučky“ a nejasnosti. Pri písaní môžeš použiť techniku opakovaného „prečo?“, ktorá ťa dovedie ku koreňu problému, alebo techniku najhoršieho scenára („worst case“), kde si premyslíš, čo urobíš, ak sa obava naozaj naplní – to dodáva pripravenosť a odvahu.
Čo robiť, keď žiadna technika nepomáha a problém presahuje moje sily?
Vtedy pomáha vedome odovzdať situáciu niečomu väčšiemu, než si ty sám – Bohu, vesmíru, vyššej sile alebo inteligencii života. Nejde o rezignáciu, ale o uvedomelé prepustenie kontroly nad vecami, ktoré reálne ovplyvniť nevieš, potom, čo si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách (spánok, jedlo, pohyb, písanie, jasný plán). Toto odovzdanie je podľa videa posledným, najtransformatívnejším krokom, ktorý prináša úľavu a väčší odstup od negatívnych myšlienok.
Praktické kroky
- 11. Daj negatívnym myšlienkam meno (napr. „zlobor“) a zakaždým, keď sa objavia, povedz im krátku upokojujúcu vetu typu „tížko, teraz to neriešim“.
- 22. Postaraj sa o dostatok spánku/odpočinku, pravidelné výživné jedlá (bielkoviny, zdravé tuky) a denný pohyb aspoň 15–20 minút.
- 33. Dávaj svojej mysli jasnú úlohu – vedz, či práve „robíš“ (práca, plánovanie) alebo „si“ (oddych, bytie) a vyhýbaj sa bezcieľnemu prepínaniu pozornosti (mobil).
- 44. Keď príde silnejšia vlna negatívnych myšlienok, zober pero a papier a nefiltrovane napíš v celých vetách, čo ti beží hlavou.
- 55. Pri hlbších obavách použi techniku opakovaného „prečo?“ a techniku najhoršieho scenára, aby si sa dostal ku koreňu problému a pripravil sa naň.
- 66. Čo nevieš vyriešiť ani po týchto krokoch, vedome odovzdaj niečomu väčšiemu, než si ty (Bohu, vesmíru, vyššej sile).
Prepis videa45 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Nedostal si svoju myseľ na to, aby si si pomocou nej zruinoval svoj život alebo znepríjemňoval každý jeden deň. Svoju myseľ si dostal na to, aby si v tomto svete dokázal prejaviť naplno svoj potenciál. Myseľ si dostal na to, aby si bol schopný vo svojom živote vytvoriť a kultivovať podmienky a prostredie, v ktorom sa naplno dokáže prejaviť tvoje vnútro, v ktorom dokážeš tvoriť, v ktorom dokážeš žiť plný, vitálny, energizovaný a slobodný život. Akurát, že o tejto mysle nám nikto nedal návod a manuál. A preto ti v nasledujúcich minútach porozprávam o piatich návykoch, ktoré za posledných pár rokov totálne prekopali môj vnútorný svet. Päť návykov, ktoré učím všetkých ľudí, ktorí chodia ku mne na mentoring a zápasia s
ťažkými myšlienkami, s myšlienkami, ktoré sú plné pochybností, obáv, úzkosti, sebaspochybňujúce, súdiace myšlienky, myšlienky boľavé, myšlienky katastrofizujúce, myšlienky beznádejné, ktoré nás budú o 3:00 ráno, ktoré nám bránia večer v pokoji zaspať, ktoré nám bránia byť plne duchom prítomný pri bežných veciach, pri bežných stretnutiach. v našom živote. päť návykov, ktoré ti dokážu zo všetkých tých ruminačných a katastrofizujúcich myšlienok vyťažiť energiu a premeniť ju na jasnosť, premeniť ju na dobré smerovanie, ktoré je v súlade s tebou, pretože každá z týchto negatívnych vecí v sebe nesie zábo potenciál, ktorý pomocou týchto piatich návykov
nepochybujem, že budeš schopný pretaviť v silu, v odvahu kráčať v smere, ktorý je pre teba ten pravý. Štvrtý a piaty návyk je totálny game changer. Toto je brácho. Kanál pre ľudí odhodlaných vypnúť autopilota. Prvý a základný návyk, ktorý je veľmi užitočné si osvojiť, je zakaždým, keď si všimneš tieto negatívne myšlienky, keď hovoríme o negatívnych myšlienkach v zmysle, že súdiš iného, súdiš seba, spochybňuješ iného alebo spochybňuješ seba, spochybňuješ vlastne, že nejakú svoju životnú trajektóriu alebo h sa ti zliepajú katastrofické scenáre, čo všetko sa teraz vlastne môže
pokaziť a ako sa môže pokaziť tvoj život Ako sa môže eh rozpadnúť všetko v tvojom živote, ako môžeš zostať sám, ako si proste úbohý a beznadenjný a tak ďalej. Celá táto kategória, nazvime to, negatívnych myšlienok. Za každým, keď si to všimneš, potrebuješ si kultivovať v sebe schopnosť alebo disciplínu na to, aby si si uvedomil, že týmto myšlienkam nie je treba veriť. Eh, z jednoduchého dôvodu naše negatívne emócie, ktoré patria k nášmu životu, negatívne emócie sú skvelé, ale tie, ak sa snažíme necítiť, tak deje sa to, že oni zafarbia naše myslenie. Ale negatívne myšlienky na rozdiel od negatívnych emócií sú v úvodzovkách zlé.
Zlé v tom zmysle, že netreba im veriť. To neznamená, že sa v nich nemôže ukrývať nejaký druh možnože pravdivého poznania alebo niečoho takého. Z 90% tam nenájdeš nič konštruktívne a hlavne spôsob, ako sa tie myšlienky myslia, je absolútne nekonštruktívny. Môžeš si to predstaviť tak, že ten svet pred tebou, keď sa pozeráš niekde vonku na lesy a luky a horia a tak ďalej, sú v nejakých prirodzených farbách, ale ty keď si v nejakej ťažkej emócii alebo v nejakom stave, tak je to ako keby si na to nasadil krvavý filter a temný filter a ešte čierno-biely filter a všetko zrazu vyzerá ako v nejakom Noar filme z 60. rokov, kde vlastne každý každého chce len zabiť a v tom svete nie je žiadneho
svetla a žiadnej radosti. Nie je to pravda. Keď si tieto myšlienky všimneš, v prvom rade ich musíš prestať počúvať. Najefektívnejšia technika, ktorá na toto existuje, je, že to nejakým spôsobom pomenuješ. Môžeš tomu dať nejaké meno, napríklad zlobor. To je úplne jedno, ale je veľmi dôležité dať tomu meno, tomu spôsobu myslenia negatívnemu. A kedykoľvek sa v tom prichytíš, je veľmi dôležité začať s ním komunikovať a skúsiť na neho zopár fint. Najprv mu povieš, že zlobor, tížko, toto nechcem teraz riešiť. Alebo môžeš skúsiť iný druh reakcie. Môžeš mu povedať, že buď už ticho, alebo môžeš sa naňho začať pozerať ako na nejakého na nejakého kamoša, ktorý ťa
zavolal niekde po 10 rokoch na kávu a zrazu ide na teba vyvaliť poistky. Čiže eh môžeš ho začať vnímať ako to fakt znova mi tu ponúkaš tieto veci. Jednoducho, keď prídu tieto negatívne myšlienky, potrebuješ byť schopný si ich všimnúť, mať pre to nejaké meno a nejakú štandardnú reakciu, vďaka ktorej dokážeš to utíšiť. U mňa to funguje najlepšie tak, keď mu poviem, že tiško, toto nie je pre mňa konštruktívne. Momentálne v tejto fáze tento samotný návyk ti len pomáha budovať tú disciplínu a tú schopnosť rozpoznať, že si v tých negatívnych myšlienkach. Je to taká ako keby meditácia. V zmysle, že keď sú tu tie negatívne myšlienky, všimnúť si to, zobudiť sa z toho, že aha, toto sa tu deje, to nie je niečo, pre čo ja som sa rozhodol. To znamená, že zlobor tižko a on sa väčšinou utíší. Minimálne sa utíši
o 10%, 20, 30, 40, 50. Čím častejšie to robíš, tým viac ten zlobor slábne. To je veľmi dôležitý, taký úplne základný návyk. Druhý návyken, že potrebuješ si uvedomiť, že tvoja myseľ je extrémne nchylná k tomu, aby tento zlobor prišiel a osedlal a prefarbil ju vtedy, keď je unavená. že 90% možno negatívnych myšlienok, ktoré zažívaš, je práve z toho dôvodu, že tvoj mozog je momentálne v rozpoložení nízkej energizácie. A v stave nízkej energizácie môže byť vo väčšine prípadov z troch hlavných dôvodov. Môže ich byť viac takýchčitých, ale tri kľúčové. Za prvé, si reálne unavený, že potrebuješ
si ísť ľahnúť. Možno nemusíš ísť spať, možno, že ti stačí ísť si na 10 minút ľahnúť niekde na zem a zložiť sa. Hej? teda, že že si unavený a potrebuješ si oddýchnuť alebo sa vyspať. To je prvý prvá vec. Druhá vec podvýživa. To znamená, že ak si sa ak si za posledných pár hodín sa nenajedol alebo ak náhodou dlhšie hľaduješ alebo keď proste tvoja strava bola, ja neviem o horkach, energeťakoch a káve, tak je prakticky vytváraš podmienky preto, aby ten zlobor tu bol v kuse a aby si ani nemal šancu si všimnúť, že ty máš možnosť mu povedať tížko. Čiže musíš byť vyživený. Musíš sa starať o to, aby si sa dva trikrát denne pravidelne najedol dobrého jedla, ktoré je výživné, ktoré obsahuje nejaké bielkoviny, nejaké zdravé tuky, proste
nejaké mäso s ryžou. A za tretie je to stagnácia v tvojom tele. To znamená, že keď sa nehýbeš, keď celý deň sedíš pred telkou alebo celý deň sedíš za počítačom v kancelárii a nemáš nejaký zdravý pohyb, kde by si sa aspoň každý deň, ja neviem, že 15, 20 minút alebo poprechádzal alebo si urobil zopár drepov, klikov, trošku sa ponaťahoval a tak ďalej. Absencia oddychu, absencia výživy a absencia pohybu. sú veľmi silné zvýrazňovače všetkého toho negatívneho myslenia, pretože veľká do veľkej miery to negatívne myslenie je len je len prejavom nejakého diskomfortu v tvojom tele. Tvoja myseľ je do obrovskej miery vždy zafarbovaná tým, čo cítiš vo svojom tele. A preto ten druhý návyk je o tom, že sa snažíš udržiavať relatívne vysokú energizáciu svojho organizmu. To
znamená, že nechodíš sa rozbíjať štyri, päťkrát do týždňa, kde si na diskotéku, kde piješ alkohol a užívaš drogy a a pozeráš do rána na sociálnych sieťach, na mobile eh kraviny, ale snažíš sa naozaj byť oddýchnutý. Snažíš sa dva trikrát denne dobre sa najesť a mať každý deň nejaký druh pohybu, keď nechodíš do posilky, aspoň sa ísť prejsť každý jeden deň, pretože unavená vyčerpaná myseľ je dokonalou hojnou pôdou pre tohto zlobra. Doslova ja dokonca to mám trošku pritiahnuté ešte viac do extrému, že zakaždým, keď ja vidím, že moja myseľ prežíva alebo premýšľa takým spôsobom nejakým veľmi sebaspochybňujúcim, ja to viac-menej skoro vždy považujem za únavu, že ja doslova len poviem, že že tižko zlobor, idem si ľahnúť, keď keď sa mi to dá.
Hej, samozrejme, keď si v práci, nie vždy sa ti to dá, ale nech medzi tvoje priority patrí, že ak vidím, že tá moja myseľ ide týmto smerom postarať sa o tieto tri veci, fakt, že by si sa extrémne divil, že keď máš stabilný krvný cukor, keď si vyspatý a keď máš každý jeden deň pohyb, 90% tohto nadvlády, tohto zlob tvojej hlave je preč. Tretí návyk stojí na poznaní, že tvoja myseľ je nástroj, ktorý podobne ako tvoje srdce vydáva produkt, ktorým je teb. Tak tvoja myseľ takto vydáva neustále myšlienky. Tvoja myseľ je ako neustále zapnutý chat GPT, ktorý čaká na príkazy, ktoré môže spracovať a na základe ktorých môže pokračovať vpred. Lenže ak ty svoju myseľ nemáš ochočenú v
zmysle, že nemá momentálne nie je niečo na spracovávanie, keď tam je nejaké vzduchoprázdno momentálne, tak vlastne tento zlobor vie do tohto vzduchoprázdna prísť. Zlobor nevie prísť do štruktúrovanej a zaúkolovanej mysle. Ak sa napríklad pustíš do nejakej knihy alebo do štúdia nejakej veci alebo do nejakej práce, do ktorej sa dokážeš poriadne zahĺbiť, je veľmi malá pravdepodobnosť, že tento zlobor ti tam vojde. Keď však počas práce každú chvíľu otvoríš mobil a vrátiš sa naspäť, vytváraš malé mikropriestory, kde vlastne tá tvoja myseľ sa nesústredí na niečo konkrétne a to sú také entry pointy, také vstupné body práve pre toho toho zlobra, aby ti znova tam prišiel vytvárať nejaké negatívne pesimistické scenárie, aby lebo on ten zlobor proste neexistuje, ale on chce existovať. ňom
chce mať pocit, že existuje to vlastne ego. Jej hlavnou úlohou ega je, že snažiť sa vytvoriť ilúziu vlastnej existencie a tú nedokáže vlastne vytvoriť, keď ty proste momentálne pracuješ na nejakom úkole, keď si sústredený. Preto ten tretí návyk sa týka toho, že tvoja myseľ potrebuje mať stále jasné, že na čom teraz pracujem, ak na niečom pracuješ alebo čo momentálne plánujem, ak niečo plánujem. A ak nerobím ani jednu z týchto vecí, tak potrebuje tá myseľ mať jasne stanovené, že teraz večeriame alebo teraz pozeráme film alebo teraz robíme nejaké bytie, teraz ja neviem, že robíme nejaký tréning alebo počúvame hudbu, teraz si užívame, hej, že máš také dve módy vlastne. Jeden je doing, že robíš niečo a druhé je being, kde iba si.
Lenže my sme naučení stále sa niečím zamestnávať a odnaučili sme sa ten mód being, ten mód, kedy robíš bytie, kedy sedíš eh pri večeri, vychutnávaš si večeru, vychutnávaš si eh sústredenie nejakú nejaký požad v telke alebo jednoducho robíš niečo, čo máš rád, niečo, čo je pre teba príjemné, niečo, kde oddychuješ, kde regeneruješ. No my sme si nejak zvykli neustále sa zamestnávať tým, že každú chvíľku kontrolujeme mobil, každú chvíľku vlastne len sa snažíme aj v tom beingingu, v tom bytí nejakým spôsobom sa neustále zamestnávať, že nerobíme to bytie, nerobíme ten oddych, nerobíme tú rekreáciu, nerobíme tú autotelickú činnosť. To je tá sebaňujúca činnosť, ako je napríklad tancovanie, hudba alebo
nejaká artistická činnosť. Nerobíme to naplno. Robíme to tak, že že no ideme niekde na kávičku, ale pozeráme vlastne do mobilu a tam vlastne vytvárame tie tie mikro medzery pozornosti, kde vlastne ten zlobor môže prísť. Lenže keď nevieš si zmoderovať ten svoj voľný čas a ten tvoj voľný čas je vlastne len, že vyvalím sa niekde na gauč a nechám tú svoju myseľ neosedlanú, že ani nerobím poriadne to ležanie na gauči a sledovanie požadu, ale je to len také nejaké nepozorné prepínanie, doslova trávenie času. Máš jeden život a ty tráviš čas. To je také trošku na zamyslenie. Keď sa ľudí pýtam, že čo robíte doma, keď máte voľný čas, tak vlastne povedia, že nič. Lenže akože robiť nič je skvelá. Lenže väčšina ľudí si nevie predstaviť, že čo to znamená
robiť nič. Robiť nič neznamená scrollovať na mobile. Je plnohodnotné rozptyľovanie sa. Že keď väčšina tvojho času je o tom, že proste to preflákaš len medzi medzi rôznymi videami, medzi rôznymi rozpylmi, každé jedno to prepínanie pozornosti je pozvánka pre tohto zlobra do tvojej mysle. A preto je veľmi dôležité, že keď máš počas dňa energiu, tak potrebuješ mať zhruba jasné, že vlastne na čom momentálne pracujem vo svojom živote. Je to práca, dosahovanie nejakých mojich vlastných cieľov, nejaká moja vlastná tvorba, alebo je to, ja neviem, že vytváranie nejakého plánu na zarábanie peňazí alebo je to upratovanie môjho domu, alebo je to zveľaďovanie do môjho domu, že čo je vlastne musíš mať nejaký plán, lebo keď nemáš plán, tak ten zlobor ti tam príde robiť plán znova scrollovať a a
sebaspochybňovať, hej? že musíš mať svoj vlastný plán, svoju vlastnú agendu. Čiže v skrátke tento tretí návyk je o tom, že snaž sa byť každým dňom o trošku viac tvorcom svojho času a organizátorom svojho času, pretože ak nevieš ty organizovať svoj čas, bude ti ho organizovať v tvojej hlave zlobor. Štvrtý návyk a tento je fakt, že game changer. Keď zažívaš tieto negatívne myšlienky a to som zvedavý, že či si si to všimol, čo ti teraz poviem. Keď zažívaš tieto negatívne myšlienky, ono my máme pocit, že vlastne, že to je nejaká sofistikovaná reč, ktorá prebieha v našej hlave, že je to fakt, že celá zmysluplná spleť myšlienok, ktoré dávajú zmysel a len sú bolestivé a vlastne sú
veľkou veľkou tragickou pravdou o našom živote. Ale keď by si začal fakt pozorne skúmať tieto myšlienky, tak ty zistíš, že to je len len taká pleť slov a pocitov, že je to trošku tu trošku tu máš tenziu na hrudi, tu máš trošku na bruchu a zrazu do toho je tam nejaké slovo, že eh že ma nemá rád znova je tuto trošku tenzia a zrazu, že ah málo peňazí a toto sa mi nedarí a toto toto nikdy neurobím a toto sa mi nikdy nepodarí a tam oni na mňa blbo pozerali a to vlastne všetko nejak spolu súvisí na matkové slová pod farb éé nejakými pocitmi a ono celkovo ti to otvára taký obraz, že to je vlastne nejaká ale sofistikovaná mašinéria v mojej hlave. Lebo veľa veľa ľudí, ktorí zažívajú tento túto romináciu, eh oni tak vedia
eh to predať predať. Nevieš si predstaviť, čo sa deje v mojej hlave. Nevieš si predstaviť, koľko vecí sa deje v mojej hlave. kámo, keď ruminuješ, tam dokopy sa vlastne ako keby nedeje nič dokopy tam to fakt to je len to je len bordel, ktorý ktorý vlastne ale dokáže o sebe vytvoriť [hudba] taký ten dojem, že toto je hm majestatné tragické dielo tvojej mysle, ale ono to vo väčšin vo väčšine prípadov je len proste preto, lebo tomu venuješ tak veľa pozornosti. Pointa, ku ktorej sa chcem dostať v rámci tohto štvrtého návyku, je tá, že keď akákoľvek negatívna myšlienka začne prebiehať tvojou mysľou, on eh nie je to plnohodnotný argument o tvojej prehre, o tvojom zlyhaní, o tvojom ja neviem čom všetkom možnom. Väčšinou to je fakt len
takáto nejaká spleť dokopy ničoho. A môžeš sa o tom presvedčiť tak, že keď takáto taký takáto takýto prúd myšlienky príde, skús ho si ho všimnúť, chytiť a skús ho dorozprávať. dokonca buď len vo svojej hlave, ale keď to robíme vo svojej hlave, veľa ľudí nemá vedomý vnútorný dialóg veľmi vycibrený. Ako ho dokážeš cibriť? A to je vlastne tento štvrtý návyk je, že buď o tom začneš rozprávať v celých vetách, celá veta. To je tá najdôležitejšia vec. Štvrtý návyk je v celých vetách. Buď rozprávať alebo písať. V mojom prípade písanie je totálny game changer. Pointa je, že akmle začneš písať v celých vetách to, čo ti momentálne prebieha mysľou, ty
zrazu zistíš, že toho, čo ti prebieha mysľou, nie je až tak veľa. To je za prvé. Za druhé, tým, že to ideš písať v celej vete a nemusí teraz ti vôbec záležať na tom, že ako je to pekná, inteligentná, neinteligentná veta. Ty vlastne ty sa snažíš tým písaním pristihnúť, že čo to vlastne v tej mysli sa prebieha, čo čo sa to tam odohráva. A ty keď to začneš vypisovať, že všimol som si, že mám teraz pocit, že ja vlastne ani neviem, čo kam v živote a vlastne ja zároveň mám nejaký zvieravý pocit, kde si v žalúdku a a už konečne by som sa toho chcel zbaviť a jednoducho potrebuješ absolútne nefiltrovane písať o tom, čo chodí momentálne tou tvojou mysľou. Nesnažíš sa pozorovať tú svoju myseľ a potom písať. Normálne, že zoberieš per a papier rozmýšľanie a začneš písať. V momente, keď tam napíšeš
štyri, päť slov, zrazu to už ide. Ide tu hlavne o to, že drvivová väčšina tých negatívnych myšlienok a pochybností, ktoré sa odohrávajú v tvojej hlave, sú vlastne len prejavom rôznych otvorených slučiek, ktoré si, ktoré si neuzatvoril. V mnohých prípadoch, keď začneš písať, zistíš, že hm že veľké množstvo tých tých pochybností a obáv a úzkosti pramení z toho, že možnože túžiš po po príliš veľa veciach a a ani o tom nevieš. A keď o tom začneš písať a kľudne môžeš si proste urobiť jeden pekný večer, kde si zapíšeš päť a štvoriek na taký prvotný na takú prvotnú detox mysle. Jednoducho všetko to tam vypíšeš bez filtrácie, keď máš tam veľa
aj nadávok, aj obviňovania a súdenia a všetkého možného, vypíšeš to vonku. A deje sa tu jedna kritická vec. A totižto tak ako som spomínal, že veľa toho, čo my zažívame v tých našich hlavách ako negatívnu emóciu, je len presak ako keby negatívneho rozpoloženia v našom tele. A keď takéto negatívne rozpoloženie v našom tele presakuje do našej mysle, do veľkej miery je v tom zapojené mozgové centrum, ktorému hovoríme amigyala, čo je vlastne centrum, ktoré je zodpovedné za veľké množstvo prežívaného strachu v našom prežívaní. A týmto mozgovým centrom vlastne preháňame všetky tie ruminačné myšlienky. No tu je finta. V momente, keď ty začneš písať a verbalizovať a do celých vietáť to, čo ti beží momentálne mysľou z mech, lebo
mechanisticky to tak funguje, ty začneš všetky tie myšlienky celého toho zlobra prešortovávať cez svoju mozgovú kôru, cez svoj frontálny neokortex, čo je tvoja logická časť v tvojej mysle, ktorá je schopná metakognici metakognici je aspekt tvojho prežívania alebo kvalita tvojej pozornosti, pri ktorom si dokážeš všímať svoje myšlienky. A hlavne je to logická vetva, ktorá je do veľkej miery odpojená od eh reaktívneho prežívania emócií. Čiže v momente, keď ty začneš o nejakých ťažkých úzkostiach a obavách a nejasnostiach vo svojom živote sa vypisovať vonku bez akejkoľvek snahy o čokoľvek, len jednoducho vypisuješ to vonku, tak vlastne ty všetky tieto veci, úzkosti, obavy, strachy a nejasnosť
preháňaš cez toto mozgové centrum a za každým ďalším pokusom, keď sa bude snažiť tento zlobor dostať do tvojej pozornosti, už to bude musieť robiť cez tvoj kortex a tým pádom má výrazne sťaženú cestu k tomu, aby totálne ovládol svoju myseľ. A hlavne o čo ide je, že keď ty začneš písať, ty zrazu spozoruješ, že že no dobre, tak tie vlastne tie argumenty katastrofizujúce, 90% z nich vlastne toto neboli ani kompletné argumenty, čiže vlastne oni už stratia na tebu úplne moc a pri niektorých veciach zistíš, že fú, že že naozaj ja sa tu vyhýbam nejakej veci, že proste mám tu ja neviem strach z toho, že čo sa stane, keď eh keď naši zomrú,
čo sa stane, keď eh partner ma opustiť, čo sa stane, keď x y z a tam nájdeš veci, ktoré hm na ktoré nemáš vplyv, ktoré proste ktorými sa v živote skôr či neskôr stretneš. A tvoje psyche pravdepodobne ťa eh sa snaží vystaviť tomu, aby si sa možno trošku začal pripravovať na to, že nikto tu nie je večne a a že a že sú tu veci v živote, nad ktorými nemáš kontrolu. Ale hlavne, čo zistíš, je to, že vlastne koľko je tu vecí, nad ktorými ty kontrolu máš, len sa do nich nechceš pozrieť. A v momente, keď to začneš všetko vypisovať vonku, tak začína sa tvoj život vo veľkej miere transformovať, pretože je tu veľa reálnych životných situácií a problémov, ktorým si sa mal postaviť, ktorým sa máš postaviť, ktoré ťa čakajú a neminú a ty
sa snažíš vypremýšľať ich vo svojej hlave. Lenže v tej svojej hlave prebiehajú ultra komplexné procesy. Keď sa nad tým zamyslíš, tak eh príklad 2 + 2 dokážeš vyriešiť veľmi jednoducho, ale keď ti dám príklad o 150 premenných, tak nemáš šancu vlastne to robiť bez kalkulačky, bez PR papiera, bez chatu GPT, ale nejak sa spoliehaš na svoju hlavu, že vlastne tú komplet komplexnosť svojho života vyriešiš len tak, že proste si posedíš a pomedzi scrollovanie sa zamyslíš nad tým, že čo a čo asi ďalej. Musíš chápať, že je to, že že je to naivné. V momente, keď to však začneš vypisovať, dokážeš v tom vidieť jasnosť. Uvidíš, že aké percento myšlienok je úplne vlastne irelevantných, že vlastne ja som sa s tým trápil úplne zbytočne. Pri veľkom množstve vecí uvidíš, že hm čakajú ma ťažké veci ešte v živote, ale
stretávaš sa s tým prvýkrát vedome, poriadne pri papieri. To ti pomôže čeliť tej životnej situácii ďaleko odvážnejšie, lebo už sa s tým stretáš. Reálne sa s tým stretávaš. Reálne je to pred tebou niekde napísané. Nemusíš to zažívať v konkrétnej vy eh vyexponovanej životnej situácii s druhými ľuďmi, kde po sebe možno kričíte alebo niečo podobné. Stretávaš sa s tým najprv na papieri, vďaka čomu zvyšuješ pravdepodobnosť, že až tá situácia nastane, ktorej sa obávaš, že budeš ďaleko viac pripravený, lebo ty si si ju už prežil. Prežil si si ju na papieri. No a zároveň čo sa týka toho zapisovania, mám tu ešte také dve techniky, ktoré dokážu ti obrovsky pomôcť. Keď opisuješ niečo eh čo vidíš ako problematíckú oblasť, s ktorou eh si
nevieš dať rady, skús sa na tom papieri pýtať, že prečo. Napríklad ja som ja som prednedávnom zistil, že vlastne tým, že sme rozbiehali doplnky výživy Neohack, vytvoril som si vlastne takúto firmu, kde predávame sofistikované doplnky výživy, napríklad ako tento Mineralfi Fiol, ktorý tuná predávam na stránke niohack.sk to nájdeš. Ja som tieto doplnky výživy vlastne pre iné firmy vytváral približne 10 rokov predtým, než som začal tvoriť tieto YouTubové videá. A keď som začal robiť tieto YouTubové videá, potreboval som mať na to nejaký nejaké peniažky a a nechcel som spolupracovať s istými sponzormi eh, ktorí by mi na toto prispeli, pretože každý z nich mi chcel kecať do mojej tvorby. Ja som preto chcel byť nezávislý a slobodný a práve preto som si vytvoril svoju vlastnú firmu, keďže mám dlhoročnú skúsenosť s komponovaním doplnkov
výživy, aby sme mohli vytvoriť si svojho vlastného sponzora a aj svoj vlastný požad, ktorý momentálne pozeráš, aby som vďaka tomu získal slobodu. No a pred nedávnom prišiel zlobor do mojej mysle a išiel som vlastne potom písať. No a čím som dlhšie písal, tak ja som si vlastne uvedomil, že ja som si ani nevšimol, že ja som chcel mať slobodu tvoriť. Chcel som byť nezávislý a preto som si stvoril sponzora. Lenže po istej dobe nejak nenápadne som prešiel do toho. Zrazu som bol šéf firmy. Na čo som sa orientoval bol rast, čísla, či zarábame, či rastieme, či všetky metriky nám vychádzajú a tak ďalej. pričom tú slobodu a nezávislosť, ktorú som chcel získať pomocou celého tohto. Ja som to už vlastne dávno mal, len ja som sa tu trápil s nejakými metrikami, ktoré
vlastne neboli nejakým mojím cieľom. Pointa je eh používam na tú techniku prečo, že teraz ma trápia peniaze. Prečo? No lebo nenapĺňame nejaký rast eh alebo nejaké obraty. Prečo [smrkanie] ma to trápi? No trápi ma to preto a tam už sa ti to začne rozpadať. Trápi ma to preto, lebo no možno nebudú mať ľudia na na výplaty a vlastne celý tento nejaký môj sen sa mi rozpadne. A prečo sa toho bojíš? Lebo stratím vlastne to, čo som chcel. A to je vlastne tá tá nezávislosť a sloboda. A cez tie otázky, prečo som vlastne došiel k tomu, že počkať, ale veď my ten cieľ máme už dávno dosiahnutý, že vlastne my sme tu úplne slobodní, my môžeme tvoriť úplne bez problémov. A trápim sa s tým celým
preto, lebo som uveril nejakému inému cieľu, ktorý sa mi tam nejak vr. Predpokladám, že zlobor mi ho tam dostal. A zrazu som zistil, že aha, ja sa nemám, ja sa nemám vlastne prečo trápiť s touto jednou vecou. A to je len jeden z jeden z malých príkladov, ale máš veľa aj intímnejších eh a chulostivejších prípadov, kde vlastne cez otázku, prečo sa dokážeš dostať ku ukoreniu, ktorý buď ti ukáže tú pravú a skutočnú vec, ktorú reálne musíš a a potrebuješ urobiť, ale zrazu to máš jasné a preto si schopný to urobiť, alebo ti to dokáže proste rozobrať tú tvoju ilúziu tak, že zistíš, že aha, počkaj, tak vlastne problém ani nie je, ale nemá šancu na to prísť vo svojej hlave, lebo je to komplikovaný príklad. Vyhodíš to na papier a zrazu to tam dokážeš vidieť. No a druhá technika v
rámci tohto papiera, vypisovania sa na do zápisníka je dvorst case scenario, že ak tam objavíš nejakú vec, ktorej sa reálne bojíš, tak vypíšeš si, že čo najhoršie sa môže stať, keď sa toto naplní a dostaneš sa úroveň hlbšie. Čiže bojíš sa tohto a čo najhoršie sa môže stať, keď sa naplní aj toto a tak si vlastne dôjdeš až ku koreniu, že čo vlastne najhoršie sa môže stať, keď sa naplní tá nejaká tvoja úzkosť, nejaká obava a tak ďalej. Čiže takto dôjdeš až k podstate toho strachu. To si môžeš predstaviť ako keď hrdina v nejakom hrdinskom príbehu vôjde do jaskyne a stretne tam draka, ktorému musí čeliť. Keď už na papieri sa s tým stretneš, môžeš sa opýtať seba samého, dobre, keď sa tento najhorší scenár naplní, čo budem robiť? a vypíšeš si všetky nápady, ktoré ti napadnú, že budem robiť, ak sa
toto stane. S veľkou pravdepodobnosťou v mnohých prípadoch sa ani nenaplní ten scenár tohto najhoršieho prípadu, ale ak sa naplní, ty vieš, že máš pripravený plán, čo budeš robiť. Neznamená to, že to musí byť komfortné, že vlastne na konci to bude nejaká extáza. Minimálne došiel si do tej jaskyne vo svojej mysli, vo svojom zošite a zistil si, mal si čas a priestor sa pozamýšľať nad tým, že čo ak sa stane to a to a to a to a to. A to ti dá obrovskú odvahu, to ti dá obrovskú silu a to hlavne vyfúkne veľké množstvo živnej pôdy tomu tvojmu zlobrovi. Garantujem ti, tento myšlienkový detox smerom na papier, čím častejšie ho robíš, tým viac sa poznáš, tým pokojnejší je ten zlobor v tvojej
hlave. Pretože častokrát ten tvoj zlobor nemá len najhorší úmysel. Častokrát ťa chce upozorniť na to, že proste poď sa mi povenovať, lebo je tu chaos a potrebujeme tu urobiť poriadok. Potrebujeme získať jasnosť. Jasnosť v hodnotách, jasnosť v prioritách, jasnosť v tom, čoho sa naozaj bojíme, v čom čomu potrebujeme asi čeliť, ale hlavne pri tom papieri tomu čelíš plne vedomý. Lebo keď lebo keď tomu čelíš len o 3:00 ráno spotený v posteli alebo pri zaspávaní a nevieš sa z toho vykrútiť, len tam zažívaš vlastne nepríjemné pocity, tak je veľmi naivné očakávať od seba nejakú odvahu alebo jasnosť, lebo tá tvoja myseľ sa momentálne je unavená. Mal si ju vyriešiť na papieri. Častokrát aj o 3:00 ráno, keď ani za svet nevieš
zaspať, vie veľmi efektívne pomôcť vytiahnuť pero a papier a vypísať to, čo mi ide mysľou. Alebo na to skúsiš piaty návyk. A tento piaty návyk som rozmýšľal, že či ho sem budem dávať alebo nie, má na môj život za posledného pol roka z týchto všetkých návykov najtransformatívnejší účinok. A ten je kedykoľvek máš vo svojom prežívaní niečo, čomu nerozumieš, niečo, s čím si nevieš dať rady. Nedovolíš tomu zlobrovi, aby ti ovládal myseľ, ale odovzdáš to Bohu. Kedykoľvek, keď má nevyspytateľnosť situácie alebo ťaž situácie alebo ťaž mojich emócií alebo alebo nejaký vnútornej frustrácie
a nejasnosti doženie až na kraj náročnosti, kde neviem tam nájsť žiadne logické riešenie a cítim sa už bezradný a bezmocný, tak moje spojenie s niečím, čo mňa presahuje, môžeš tomu hovoriť Boh. Môžeš tomu hovoriť ľudskosť. Môžeš tomu hovoriť vesmír. Môžeš tomu hovoriť vyššia sila, vyššie ja. Môžeš tomu hovoriť akokoľvek chceš, čokoľvek, čo je presahujúce. Inteligencia života. Život sám, ktorý organizuje všetky veci celej existencii vesmíru. Momentálne, keď pozeráš toto video, niečo hýbe celým svetom a ten svet sa hýbe nejakým smerom. A vďaka tomu, ako sa ten svet hýbe, tu stále rastú jablká. Tu stále sa
rodia deti. Tu eh stále tu rastú stromy zelené, ktoré generujú kyslík, vďaka čomu ty momentálne dýchaš. Je tu niečo, čo sa tu aj nad rámec našej obmedzenej ľudskej mysle stará o všetko. Je to ten istý tvorivý princíp. Je to tao. Je to sila, ktorá vlastne vďaka ktorej ty si sa po spojení vajíčka a spermie začal vyvíjať. Je to ten evolučný proces. Nazvi si to ako chceš. Ale tomuto tu môžeš odovzdať. Tomu, čo sa tu momentálne stará o chod celej existencie. Bez toho, aby si ty tomu rozumel, bez toho, aby si to ty kontroloval, bez toho, aby ty si tu zadával všetko do pohybu. Sú tu proste veci, ktoré potrebuješ odovzdať tomu vyššiemu princípu. Môže to mať akúkoľvek formu. Môže to byť modlitba, ale v mojom
prípade je to najčastejšie modlitba a je to nechcem povedať, že rezignácia. V žiadnom prípade to nie je, že vzdávanie sa. Je to prepúšťanie, je to odovzdávanie. Znamená to, že došiel som na kraj svojich svojho poznania, kraj svojej silyusíš čakať, kým s tým dôjdeš až vlastne tesne pred eh eh zamýšľaním sa nad samovraždu. Kľudne každý jeden deň, keď sa stretneš s nejakým druhom, s nejakým druhom nejasnosti, v ktorom potrebuješ získať nejakú väčšiu jasnosť, ale žiadna z iných technik a praktík ti nepomáha, tak jednoducho to odovzdaj Bohu. Povedz, povedz si to nahlas v sebe. Bože, odovzdávam to do tvojich rúk. Ja neviem, čo s tým už ďalej robiť. Dôverujem ti, že s tým naložíš. Akokoľvek má byť, ja
sa idem starať o to, čo ospravovať dokážem. A väčšinou po takomto odovzdaní príde povzdych. A zrazu to, ako si vo svojej hlave vnímal taký ten gigantický mrak negatívnych vecí a ťaže a toho, ako sa vlastne všetko proste v tomto svete pokašle, ako tragický je život a a tak ďalej. Zrazu toto všetko odovzdáš, kde si mimo, mimo obrazovku. A ty zrazu zostávaš s tým, že OK. Sedím teraz na stoličke a tu je stôl a tu je vetrík. No idem sa prejsť. Keď ale nemáš tento vzťah s tým nejakým transcendentnom, tak eh si odsúdený na to vnímať a chápať, že všetko musíš vyriešiť ty. No zároveň si dostatočne inteligentný
človek, aby si pochopil, že sú tu veci, ktoré nemôžeš zmeniť. To znamená, že sú mimo tvojej kontroly. A mať takýto vzťah s niečím, čomu to dokážeš odovzdať. Jednoducho prepustiť to, prepustiť, odovzdať to niečomu, čo to tu spravuje, aj kým ty spíš, dokáže byť veľmi oslobodzujúce. A práve čo je veľmi zaujímavé a to ťa vyzývam na taký experiment, ak tomu chceš dať šancu, každý deň odovzdať časť vecí, ktorým nerozumieš Bohu. Alebo máš tam nejaké východiská, ale nevieš sa rozhodnúť. odovzdať to Bohu. Je tu veľmi dôležité, ale mať tie štyri návyky, o ktorých sme hovorili predtým, hej? Že nepros Boha o to, o čo sa vieš postarať ty sám. Never každej jednej myšlienke, ktorá ti ide hlavou, ak je negatívna. Postaraj sa o
to, aby si nebol unavený, aby si nebol podvýživený, aby si sa hýbal. Postaraj sa o to, že keď máš nejasnosť v tej hlave, tak že proste to vyhodíš vonku a urobíš si tam maximálny možný poriadok, ako sa len dá tým písaním. Postaraj sa o to, aby tá tvoja myseľ bola osedlaná, aby si mal jasné hodnoty a priority, že na čom ideš pracovať, čo dneska chceš docieliť, na čo chceš pracovať. A niekedy niekedy to, na čom chceš pracovať je oddych, je regenerácia. Niekedy chceš ísť do wellnessu, niekedy sa chceš ísť kúpať, niekedy sa chceš ísť poprechádzať a pozerať na vtáčiky. Buď poriadne oddychuj alebo poriadne rob, ale nerob to, že vytváraš tam ten priestor pre vstup toho zlob tvojej mysle. Na tieto štyri návyky, keď máš, tak si urobil všetko, čo ľudská bytosť môže urobiť preto, aby v tej hlave bol poriadok. A ďalšia možnosť je o tom
odovzdať to Bohu. Samozrejme, ešte doplním na záver, že písanie do zošita môžeš nahradiť tým, že sa ideš s niekým porozprávať, pretože pretože ľudské spojenie v bezpečnom priestore je nenahraditeľné. Len zároveň chápem, že v dnešnej dobe nájsť človeka, ktorý ťa dokáže naozaj vypočuť aj aj v tých aj v tých najhlbších a najintímnejších veciach, že to je veľká rarita. A mnohí z nás sa v najintím veciach nedokážeme vôbec otvoriť druhým ľuďom, ale papieru sa otvoriť dokážeš, pretože ten papier čítaš len ty sám. Ten papier na záver môžeš spáliť, môžeš ho zmazať, môžeš ho odstrániť. Je ďaleko lepšie písať na papier, než do počítača. Neviem prečo, ale je to brutálny rozdiel. Mimochodom, ak by si chcel do svojej emailovej
stránky každý týždeň dostať odo mňa zopár myšlienok, ktoré ťa môžu povzbudiť, trošku viac oslobodiť, vnúť ti možno trošku viac jasnosti do tvojho vnútorného prežívania, tak na stránke vladorožka.com sa môžeš prihlásiť na odber týchto newsletterov a vidíme sa na druhej strane. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať riť strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým bunkám pomocou vedy [hudba] a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. H
Časté otázky
Čo robiť, keď sa mi negatívne myšlienky vracajú aj po tom, čo som ich pomenoval?
To je normálne – cieľom nie je jednorazové zmiznutie, ale postupné oslabovanie. Čím častejšie si myšlienky všimneš a reaguješ na ne rovnakou krátkou vetou, tým viac ich sila postupne klesá.
Prečo mám písať na papier namiesto písania do počítača alebo telefónu?
Podľa videa je rozdiel citeľný, hoci presný dôvod nie je úplne jasný – papier vraj funguje efektívnejšie pri spracovaní myšlienok a navyše ho môžeš po napísaní spáliť alebo zničiť, čo podporuje pocit bezpečia pri úprimnom vypísaní sa.
Čo ak nemám s kým sa porozprávať o svojich myšlienkach?
Papier môže nahradiť rozhovor s druhým človekom – nečíta ho nikto iný než ty, takže sa môžeš vyjadriť úplne otvorene aj o intímnych témach, ktoré by si inak nezdieľal.
Je odovzdanie problému „Bohu“ len o rezignácii?
Nie, ide o vedomé prepustenie kontroly nad vecami, ktoré nedokážeš ovplyvniť, po tom, čo si urobil všetko, čo je v tvojich silách (spánok, jedlo, pohyb, písanie, plán). Je to odovzdanie, nie vzdanie sa zodpovednosti.
Ako súvisí strava a spánok s kvalitou mojich myšlienok?
Nestabilný krvný cukor, únava a nedostatok pohybu zvyšujú náchylnosť mozgu na negatívne a katastrofizujúce myslenie. Stabilizáciou týchto troch oblastí sa podľa videa dá eliminovať veľká časť negatívnych myšlienok.
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…
2 h 2 minAko tvoj nervový systém ohýba tvoju realitu | Lenka Madudová & Metanoya
Nervový systém rozhoduje o tom, koho si vyberáme ako partnera, ešte skôr, než do hry vstúpi rozum – priťahuje…