Ako si vybudovať sebadôveru a sebahodnotu bez afirmácií?
Sebahodnota a sebadôvera sú dve odlišné veci, ktoré potrebujú úplne iný prístup. Sebahodnotu si obnovíš cez telo – pozornosťou, body scanom a rozhovorom s vlastným telom, pretože je to práca materského archetypu. Sebadôveru si vybuduješ cez malé, isté kroky a dôkazy, že niečo dokážeš, pretože ide o prácu otcovského archetypu a táto schopnosť bez praxe atrofuje ako sval.
Čo je rozdiel medzi sebahodnotou a sebadôverou?
Sebahodnota je pocit, že si hodný len tým, že existuješ, zatiaľ čo sebadôvera vychádza z dôkazov, že niečo konkrétne dokážeš. Keď chýba sebahodnota, cítiš sa nehodný, opustený a odpojený od života. Keď chýba sebadôvera, cítiš sa neschopný, nemotivovaný a stratený. Pretože ide o dva rôzne mechanizmy, potrebujú aj dva odlišné prístupy – jeden pracuje s telom, druhý s konaním a dôkazmi.
Prečo sa niekedy necítime hodnotní, hoci to vieme logicky?
Sebahodnota je inherentná – rodíme sa s ňou, no životné skúsenosti (absencia pozornosti rodičov, odmietnutie, zanedbanie) nás môžu naučiť, že sme menej hodnotní. Logicky môžeš vedieť, že si hodnotný, lebo si prečítal kopec kníh o sebarozvoji, ale ak to necítiš v tele, správanie voči sebe samému tomu nebude zodpovedať. Telo nepočúva argumenty, potrebuje inú formu komunikácie.
Ako si obnoviť sebahodnotu cez telo?
Sebahodnotu obnovíš tak, že si vedome vybuduješ vzťah so svojím telom – pozornosťou, dotykom a rozhovorom. Praktiky zahŕňajú NSDR nahrávky alebo body scan ako vstupnú úroveň, a hlbšie priloženie dlaní na torzo spojené s úprimným rozhovorom s telom – poďakovaním, ospravedlnením a otázkou, čo telo potrebuje. Táto pozornosť má mať kvalitu materského archetypu: starostlivú, láskavú a bez podmienok.
Prečo afirmácie samy osebe nefungujú?
Afirmácie zlyhávajú vtedy, keď hovoríš jedno, ale správaš sa k svojmu telu úplne inak. Telo vidí nesúlad medzi slovami a činmi, a preto sa pocit hodnoty rozplynie. Skutočná zmena nastáva, keď slová o vďačnosti a úcte sprevádza aj reálne správanie – dostatok spánku, výživy, pohybu a rešpektovanie signálov tela.
Ako funguje sebadôvera a prečo atrofuje?
Sebadôvera sa buduje zo skúseností, kedy si si niečo stanovil a aj to urobil, no na rozdiel od sebahodnoty sa musí priebežne udržiavať, inak atrofuje ako sval. Staré úspechy (napríklad zlaté medaily z minulosti) nestačia, pretože sme bytosti predurčené na neustály rast – včerajšie víťazstvo neznamená vyhratý život ani zajtrajšok.
Ako konkrétne vybudovať sebadôveru v praxi?
Sebadôvera sa buduje cez plánovanie a malé, isté kroky v oblastiach, kde si najslabší. Treba si identifikovať svoje slabé miesta, zapísať ich a zvoliť krok taký malý, že ho určite splníš – lebo je lepšie nemať cieľ, než si dať príliš veľký cieľ a zlyhať. Táto prax zodpovedá otcovskému archetypu, ktorý ťa jemne vyzýva k rastu a zároveň ti pomáha zažiť 'easy win', aby si uveril, že to zvládneš.
Praktické kroky
- 1Uvedom si logicky, že tvoja hodnota je inherentná a nezávisí od minulých skúseností.
- 2Nauč sa vnímať telo cez body scan alebo NSDR nahrávku, aby si obnovil spojenie s telom.
- 3Prilož dlane na torzo a over si rozhovor s telom – vyjadri vďačnosť, ospravedlň sa za zanedbanie a opýtaj sa, čo telo potrebuje.
- 4Staraj sa o telo reálne – výživa, pohyb, odpočinok, nie len slovné afirmácie.
- 5Pre sebadôveru si zapíš oblasti, v ktorých si najslabší, a vyber si 1-3 veci na zlepšenie.
- 6Nastav si minimálny krok taký malý, že ho určite splníš už dnes alebo zajtra.
- 7Opakuj tieto kroky konzistentne, aby si priebežne budoval dôkazy o svojej schopnosti a nespoliehal sa na staré úspechy.
Prepis videa33 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Sebahodnota a sebadôvera sú dve úplne odlišné veci. Ak ti chýba sebahodnota, cítiš sa byť nehodný, že nepatríš do tohto sveta. Cítiš sa byť opustený, dezorientovaný, cítiš sa ako omyl prírody a cítiš sa byť odpojený od života. Naopak, ak ti chýba sebadôvera, cítiš sa byť neschopný, cítiš sa byť nemotivovaný, stratený [hudba] a odpojený od seba. A preto sa chcem dneska pobaviť o tom, čo je to sebahodnota, čo je to sebadôvera, ako vznikla diera v tvojej sebahodnote a sebadôvere, ak náhodou tam nejakú dieru máš. A čo s tým presne robiť, pretože na sebadôveru a na sebahodnotu potrebuješ úplne iný prístup, úplne inú taktiku. V každom jednom prípade na jednom aj na druhom sa dá pracovať a dá sa na tom pracovať veľmi rýchlo, veľmi efektívne.
To, prečo sa nám zdá, že na týchto veciach je náročné pracovať, je hlavne dôvod, že sme nevedeli, ako s tým pracovať. Nemali sme žiadne jasné praktiky a tie sa ti pokúsim v dnešnom videu pretlmočiť. Mimochodom, toto je Metanoja brácho, kanál pre ľudí odhodlaných vypnúť autopilota. Hlavný rozdiel medzi sebahodnotou a sebadôverou je ten, že sebahodnota hovorí o tom, že akú máš ty hodnotu sám pred sebou ako ľudská bytosť. Tvoja hodnota ako ľudskej bytosti je inherentná. To znamená, že sa s ňou rodíš. To znamená, že keď ty sa narodíš ako malé dieťa v pôrodnici a okolo teba je ďalších 20 detí, ktoré sa narodili v pôrodnici v ten istý deň, nedokážeš nájsť medzi tými deťmi jedno, ktoré by bolo hodnotnejšie. Samozrejme, môže byť
jedno dieťa hodnotnejšie pre rodiča, ale pre spoločnosť, pre život, pre vesmír. Nie je žiadne z tých detí hodnotnejšie viac alebo menej. Všetky sú maximálne hodnotné. Či to znamená, že každý má právo a je hodný na lásku, na láskyplné vzťahy, na pozornosť, na eh na hojnosť, na to, aby mohol pracovať v tomto svete, na to, aby mohol sa rozvíjať v tomto svete, na to, aby tu mohol experimentovať, skúšať, robiť chybier. To znamená, že aj ty ako malé dieťa, keď si sa narodil, si bol hodnotný, si bol zázrak, malý zázrak, ktorý je absolútnym vrcholom evolúcie celého vesmíru, že ľudská bytosť sa narodí. A a v tejto malej ľudskej bytosti každý z nás vidí nepredstaviteľný potenciál, ktorý budeme zvedavo sledovať, ako sa bude rozvíjať naprieč ľudským životom. Čiže tá hodnota
je inherentná. Lenže mnohí z nás mohli vyrastať v prostrediach, vzťahoch pri rodičoch, pri vychovávovateľoch, pri hm kamarátoch, v ktorých vznikali situácie a okolnosti, vďaka ktorým sme uverili, že sme menej hodnotní. Mohlo to byť eh absencia pozornosti tvojich rodičov, láskavosti tvojich rodičov. Nechceli ťa kŕmiť, kašľali na teba. Mohol sa stať milión rôznych vecí. Frajerka ťa mohla odkopnúť z nejakého neznámeho dôvodu. Čokoľvek sa v tvojom živote mohlo stať, vďaka čomu si mohol nadobudnúť pocit, že si menej hodnotný než všetci ostatní. logicky môžeš vedieť, keď si prečítal celý osobný sebarozvoj, všetky knihy, všetkých gurov, všetkých mentorov a tak ďalej, tak si už napočúval sa toho, že
si hodnotný, ale necítiš to. To znamená, že tvoja logika sa to snaží nejakým spôsobom s tým pracovať, že áno, jasné, logicky nie som menej cenný než ostatný, ale vo svojom tele to necítim, pretože stále sa cítim byť nehodný, opustený. Cítim sa ako omyl, cítim sa ako odpojený od života. Všimni si, logika to dokáže pobrať, ale necítiš to vo svojom vnútri. Lebo ak by si to cítil, tak tvoje správanie voči sebe samému by bolo veľmi úctivé, by bolo veľmi sebasúcitné. Uspokojuje všetkých ľudí okolo seba aj na úkor svojho vlastného pokoja, aj na úkor toho, aby ty si sa niekedy aspoň tu a tam mohol cítiť dobre, že nevieš si sám pre seba vyhradiť priestor, kedy by si tu bol sám pre seba, aby si mal ten kvalitný vzťah sám so sebou, aby si s úctou kŕmil svoje telo, aby si s úctou
svoje telo zobral niekedy tu a tam vyvenčiť. Jednoducho, aby si žil ten život tak, aby si bol v úcte voci voči sebe ako ľudskej bytosti. Na to potrebuješ mať sebahodnotu. A keď to necítiš vo svojom tele, tak je veľmi dôležité uvedomiť si, že materský archetyp, to znamená, že keď si malé dieťa, sú dve kľúčové energie v tvojom živote, ktoré ťa posúvajú vpred. Jedna je otcovská a druhá je materská. Materský archetyp je ten, z ktorého máš nasať pocit, že patríš do tohto sveta. Najprv je to vo forme prsníka, ktorý slúži ako symbol, že ja ako dospelá ľudská bytosť ti dávam prsník, dávam ti výživu, vďaka ktorej chcem, aby si tu v tomto svete fungoval, existoval a tak ďalej. Čiže sebahodnota je v úvodzovkách práca archetypu matky. Tu nechcem
povedať, že teraz pochýbala tvoja matka, keď nemáš dostatok sebahodnoty. Pointa je, že vlastne archetyp materský a archetyp otcovský my vo svojom prežívaní dokážeme sami seba kedykoľvek stelesniť. A no a ak cítiš vo svojom živote, že absencia sebahodnoty alebo nedostatočná sebahodnota v tvojom živote panuje, tak sú tri konkrétne veci, na ktorých môžeš pracovať a veľmi rýchlo dokážeš obnoviť túto sebahodnotu vo svojom prežívaní aj bez ohľadu na to, čo si vo svojej minulosti zažil. Za prvé, je to tá logická vec, hej, že teraz sa o tom bavíme, počúvaš o tom a uvedomuješ si, že a hej, vlastne je pravda, keď som bol malé dieťa, že ja nebol som nejak menej hodnotný. kdesi som tomu uveril na tých životnej ceste, ale teraz keby som videl seba samého ako to malé dieťa, ktoré sa narodilo, pravdepodobne dokázal by som
to ochrániť do cítil by som voči tomu istú dávku súcitu, istú dávku láskavosti. A to je tá logická časť. To je ten prvý predpoklad, ktorý potrebuješ mať. No a prvá veľmi efektívna praktika, aj keď bude znieť dosť Wvu, je tá, že potrebuješ si nadviazať naspäť vzťah so svojím telom. A na toto sú tu také dve metódy, by som povedal. Prvá je taká jednoduchšia, povrchnejšia a to je tá, že môžeš skúsiť vypočuť si napríklad nejakú NSDR nahrávku alebo urobiť si nejaký body scan. Eh, aj na mojom kanáli nájdeš eh NSDR nahrávky. Je to taká pomerne povrchná záležitosť, pri ktorej si ty vlastne ľahneš na zem a buď môj hlas alebo hlas nejakého iného človeka
ťa sprevádza časťami tvojho tela, kde ty vlastne pozornosť presúvaš po svojom tele. Tým, že sa učíš prenášať pozornosť po svojom tele, nehybne v v ľahu alebo v sede, učíš sa komunikovať so svojím telom. Veďto neviem, či o tom vieš, ale ty máš schopnosť zohriať ktorúkoľvek časť svojho tela len tým, že na ňu myslíš. Doslova, ak by si mal dostatočne kvalitné spojenie, ktoré si dokážeš vyvinúť veľmi jednoducho za pár dní, že umiestniš svoju pozornosť napríklad do palca na pravej nohe na minútku, dve tri, ty ho dokážeš zohriať. Citeľne ho dokážeš zohriať len prenosom svojej pozornosti. Na toto prenášanie našej pozornosti do nášho tela nám umožňuje veľké množstvo vecí. Ale tá najdôležitejšia je tá, že nám umožňuje počuť to telo, vnímať to telo, lebo to
telo sa snaží s tebou komunikovať. Keď ty ho dlhodobo nepočúvaš, tak potom s tebou komunikuje až cez eh úzkosť depresie a tento body scan ti s tým dokáže pomôcť. Je to taká prvo úrovňová, je to také ako keď ideš do bazéna sa ponoriť a namočíš prvýkrát prst, eh aby si zistil, že dobre, že nebojím sa do tej vody ísť, lebo je v pohode. Takýto body scan alebo NSDR protokol ti s tým dokáže veľmi pomôcť. Keď [smrkanie] už chceš ísť trošku hlbšie do kontaktu s to s týmto telom, to, čo môžeš urobiť je doslova priložiť dlane na časti svojho tela. Najčastejšie je to na torzo, lebo tuná zažívame najviac vecí na úrovni srdca alebo na úrovni svojho brucha, každú jednu. A bude to zn divivne, ale daj tomu šancu, pretože keď si to vyskúšaš, garantujem ti, že vyskúšaš to dva, trikrát a zistíš, že fakt je to
sila. Priložíš dlane na svoje torzo a pozdravíš to svoje telo. Čau, teličko moje. Mrzí ma, že [hudba] som ťa tu a tam pozneužíval. Mrzí ma, že občas pre svoj vlastný dobrý pocit do teba pchám veci, ktoré asi ti mňak moc nerobia dobre a neprospievajú a že občas vypijem trochu viac kávy, než je treba, lebo sa snažím chytať nejaké vonkajšie metriky a postíhať nejaké veci. A viem, že ti nerobím dobre, že na teba proste svietim asi do noci. Viem, že asi tu a tam by si sa chcel ísť prejsť a trošku pohýbať a že možno by si chcel trošku starostlivosti a fakt mrzí ma to, ale nerobil som to stále dobre. Jednoducho vyjadriť sa k tomu telu, nech to telo s tebou nadviaže kontakt. Najprv ti to bude divné, ale to sa dá robiť až na
báze kvalitného vzťahu so sebou samým. A ten vzťah predstavuje ako keby dve body. Jeden bod je pozornosť a druhý bod je tvoje telo. Tento vzťah sa má podobať, keď hovoríme o sebahodnote, na ten archetypálny vzťah matky verzus dieťaťa. Tá tvoja pozornosť, ktorá komunikuje s tým telom, má mať energiu a láskavosť matky, ktorá sa starostlivo [hudba] dopytuje tohoto svojho dieťaťa. A to tvoje dieťa je tvoje telo. Čiže to, čo ti dokáže veľmi pomôcť, je dotknúť sa svojho tela, povedať mu, že priznať si spoločne s ním, že možno si sa k nemu nesprával vždy najkrajšie a že možno ešte tu a tam asi sa nebudeš správať najkrajšie, ale chceš mu povedať, že že vnímam ťa, vnímam ťa, cítim ťa a ďakujem
ti za to, že môžem tu byť, že môžem cez teba dýchať, že môžem cez teba zažívať túto životnú skúsenosť, že môžem vďaka tebe ešte vidieť ďalšie ráno. Môžem vidieť, ako rastú listy, ako padajú listy, že môžem vidieť ľudí, ktorých mám rád a tak ďalej. A to tvoje telo pri každom jednom slove bude reagovať nejakým spôsobom. Ak to budeš robiť úprimne, ak to budeš robiť niekde, nemusíš to robiť rovno na stred ulice, môžeš to robiť doma na záchode. Úplne kľudne, ale vedome v plných slovách sa k nemu vyjadruješ ako k svojmu malému dieťaťu, na ktorom ti záleží. Vytváraš vo svojom tele pocit, že patrí tomu telu pozornosť. To znamená, že to telo sa začne vnímať ako hodnotné. No a ďalší krok, ktorý môžeš urobiť, je, že opýtaš sa toho tela, že s čím by si chcel
pomôcť alebo čo by si chcel si dať, čo by ti pomohlo, čo by ti urobilo dobre. Ono tu a tam ti začne dávať náznaky takým spôsobom, že pri tom, ako to budeš v hlave prežúvávať túto predstavu, tak v istom bode ti telo eh urobí takú jednu expanziu alebo uvoľnenosť. Keď budeš cítiť expanziu alebo uvoľnenosť, telo ti hovorí áno. A toto čiastočne reprezentuje to, čomu hovoríme intuícia. Tvoje telo ťa dokáže informovať skrz reakciu na nejakú tvoju myšlienku, že dáš mu viacero eh jedál alebo viacero možností. Neviem, že korčuľovanie, bicyklovanie, behanie alebo že ísť niekde do samoty alebo že práve, že ísť za nejakými ľuďmi a tak ďalej. A pri ktorej z tých vecí budeš cítiť, že je
tam trošku viac voľnosti alebo expanzie v tvojej hrudi, tak telo ti hovorí, že toto je ono, to, čo by som chcel. Takto dokážeš komunikovať so svojím telom. takto prehlbuješ už tou samotnou komunikáciou prehlbuješ sebahodnotu. Ešte o level ďalej alebo hlbšie a trošku praktickejšie, keď chceš do toho ísť, tak sú to úplne jednoduché veci, že keď vieš, že treba ísť spať, že telo je unavené, tak nebudeš sa to snažiť prebiť jedlom, telkou, stimulantami a tak ďalej, ale vypočuješ to telo, ktoré ti hovorí, že teraz mám fakt si potrebujem ľahnúť. A niekedy v strede dňa si potrebuješ fakt žľahnúť na 10 minút a si dovoliť vlastne na všetko sa vykašľať. uprednostniť to svoje telo, uprednostni tú sebahodnotu pred tým, čo momentálne svet od teba potrebuje a to telo ťa
začne naspäť za to odmeňovať. Jednak tým, že sa výrazne zníži pocit, že som nehodný, lebo je tu minimálne jedna ľudská bytosť alebo jedna pozornosť, to je tá tvoja, voči ktorej sa to telo necíti byť nehodné, necíti sa byť omyl prírody, necíti sa byť opustené a necíti sa byť odpojené od života, pretože je tu jedna kvalita, jedna tá pozornosť, ten archetyp matky v tebe, bez ohľadu na to, či si muž alebo žena, bez ohľadu na to len tá pozornosť dokáže extrémne rýchlo, veľmi hlboko začať liečiť tvoju tvoju sebahodnotu. Afirmácie na úrovni logiky, ktorými si len vyslovuje, že som hodný, sú prdplatné, ak preto nerobíš nič. Ak ty si si už v afirmáciách veľakrát hovoril, že som hodný lásky, hodnoty,
hojnosti, eh, zdravia a tak ďalej, ale správal si sa voči svojmu telu takým spôsobom, že telo vidí, že ty proste jedno hovoríš alebo v jedno túžiš a úplne niečo iné robíš, tak tá sebahodnota proste sa rozplynie a potom sa cítiš nehodný, potom sa cítiš byť úplne odpojený od života aou úplne odpojený od nejakého pocitu zmyslu vo svojom živote. Čiže stručnosti pre sebahodnotu. Za prvé, musíš si uvedomiť, že hodnotu máš. Za druhé, učiť sa pomaly cez nejaké somatické praktiky, ako je napríklad NSDR. Vnímať svoje telo. Niekedy to môže byť o tom, že keď sedíš eh v autobuse, tak skúsiš si zatvoriť oči a skúsiš si len pozorovať svoj zadok vnútropercepčne alebo pozorovať svoje palce na nohách alebo pozorovať svoju krčnú chrbticu a uvidíš, že je tam veľa
napätia, tak to proste uvoľníš. Za tretie, priložiť z času na čas dlane na svoje torzo a porozprávať sa s tým telom. vyjadriť mu vďačnosť, ospravedlniť sa mu za chyby a opýtať sa ho, že čo by chcelo. Každým jedným razom, keď to budeš robiť, tie odpovede od svojho tela budeš dostávať jasnejšie a jasnejšie a jasnejšie. Po istom množstve opakovaní to telo bude s tebou tak jasne rozprávať, tak zrozumiteľne rozprávať, ako ja teraz komunikujem s tebou. No a za štvrté, rob svojmu telu dobre. Postaraj sa, aby bolo vyživené, aby nebolo zastagnované, aby sa pohybovalo a aby nebolo unavené. Keď potrebuješ ísť pospať, [hudba] tak snaž sa ten svoj život preuskladať tak, aby si keď eh veľa od teba požaduje ten vonkajší svet, tak pomalých krôčkoch ten
svet okolo seba upozorňuj, ja si teraz potrebujem ísť oddýchnuť alebo budem potrebovať v najbližších dvoch, troch týždňoch trošku viac oddychu. Telo ti to potom hovorí cez choroby, ale ty si schopný to telo počúvať vďaka tejto sebahodnote, vďaka sebapočúvaniu ďaleko skôr, než keď choroba na teba príde. A ideme k sebadôvere. Sebadôvera je o tom, že máš za sebou dáta, máš za sebou skúsenosti, vďaka ktorým vieš, že niečo dokážeš. A je tu jeden chytáčik, pretože sebadôvera sa buduje. Zvýši sa ti sebadôvera napríklad, keď sa naučíš na bicykli alebo keď sa naučíš chodiť alebo keď sa naučíš šoférovať eh auto, alebo keď sa naučíš ja neviem, že osloviť opačné pohlavie tak, aby od teba neutekali, ale
zrazu už ostanú pri tebe, že nájdeš nejaký ten hm skill, že z oči v oči, životnej výzve, že niečo neviem, niečomu nerozumiem, to sa pokúšam, učím sa a zvládnem to. A keď toto máš, tak sebadôveru cítiš výrazne vyvidnejš. Zrazu máš širšie ramená, zrazu si viac otvorený voči svetu, zrazu všetko okolo teba nevyzerá ako problém, ale skôr všetko vyzerá okolo teba ako príležitosť, do ktorej sa môžeš zapojiť, na ktorej môžeš participovať. Zrazu máš pocit, že tvoj hlas má eh nejaký prínos, že je hodnotný, že je dôležitý a cítiš sa nebyť neschopný a stratený a dezorientovaný, ale si v kontakte s nejakým hlbším pocitom zmyslu sám v sebe a dokážeš sa sám namotivovať, dokážeš
robiť činnosti nie kvôli len kvôli tomu, že ti zarobia peniaze a tak ďalej, ale čisto z radosti z toho, že vo výzve alebo v konfrontácii s daným problémom alebo s nejakou nejasnosťou predo mnou, mám chuť do toho ísť. Mám vnútornú motiváciu sa s tým popas popasovať, lebo viem, že budem rásť. Viem, že budem skúsenejší po tomto. A tá radosť z tohto rastu múdrosti a skúsenosti a tak ďalej, tak to je to, ako sa prejavuje tvoja sebadôvera. Lenže je tu práve tá jedna finta. Ja vo svojom živote mal som teraz za posledných pár mesiacov obdobie, kedy som spĺňal vlastne eh všetky príznaky absencie sebadôvery. Pritom som kedysi robil kulturistiku, vybudoval som firmu, vybudoval som podcast, vybudoval som
rôzne kanály, vystaval som rôzne produkty. Kopec vecí sa robí. Eh, máme firmu, kde viacero ľudí sa živí vďaka tomu, čo som stvoril. Je tu obrovský zoznam dôkazov, ktorý keby som tu teraz vytiahol, tak to vyzerá, že ako tento človek môže mať problém so sebadôverou. No pointa je tá, že my sme jednoducho ľudské bytosti, ktoré sú predurčené na neustály rast. Určite si už zažil takých tých ľudí 60 70 ročných, ktorým sa pochváli, že chodíš do posilky a oni ti povedia ja keď som bol mladý, ja som dviehal 120 kg. Ja v tvojom veku som robil toto. Ja v tvojom veku som robil tamto. To nie [smrkanie] je sebadôvera. Sebadôvera je, ak teraz momentálne za posledné obdobie mám za sebou skúsenosti, vďaka ktorým tu dnes som
plne duchom bdeli. Sebadôverou sa musí udržiavať. Sebadôvera atrofuje. Podobne ako sval. Seba hodnota nezvykne atrofovať. Tá sa zvykne rozpadať. Sebadôveru nepotrebuješ len na to, aby si mohol kľudne sedieť. sebadôveru potrebuješ aj na to, aby si dokázal v tejto realite niečo zmeniť. Na to, aby si dokázal samému sebe, že si niečoho schopný, alebo na to, aby si jednoducho rástol a napredoval v múdrosti, v chápaní sveta, v láskavosti, v citlivosti, v agresivite, ktorá je potrebná vo svojom drive. Tak ako rastie tvoja možno túžba robiť nejaké veci v tomto svete, meniť tu, zanechať tu po sebe niečo, tak zároveň s tým rastie aj tá hybná sila, ktorá je za tým. A tá hymbná sila je sebadôvera a tá sa vždy
skladá a buduje z dvoch základných vecí. Za prvé, že si niečo stanovíš, že ideš niečo urobiť a za druhé, že to urobíš. No ja osobne som pochopil, že na to, aby som dokázal túto sebadôveru budovať, je sakra dôležité plánovať. A to je vec, ktorú som veľmi dlho nerobil. A plánovať teraz nemyslím len, že si raz za rok napíšeš nejaký denníček, že čo ty chceš si zmanifestovať, aby ti priletelo do života, ale že máš jasné na čom vo svojom živote momentálne pracuješ. Hlavne kde potrebuješ túto sebadôveru praktizovať a skúšať, sú veci, kde vieš, že si najslabší. Keď veľa masturbuješ, keď veľa ješ, keď veľa eh fajčíš, keď veľa eh zle narábaš so svojím časom, zle organizuješ svoj čas alebo dovoľuješ,
aby druhy ti diktovali tvoj čas alebo kde je tá diera, kvôli ktorej mám vo svojom živote problém so sebahodnotou a so seba dôverou a čo môžem robiť s tým, aby som to zmenil. Napríklad v mojom prípade to bolo do veľkej miery o tom, že môj život som organizoval podľa času toho, ako kedy idú deti do škôlky, kedy sa majú vracať do škôlky, ako vyhovieť tomuto človeku, tejto firme a tak ďalej. A vlastne celý môj deň vlastne bol vyskladaný len v tom, že slúžil niekomu inému. Vo finále mne to akože prinášalo peniaze a tak ďalej, ale nebol tam žiaden kúsok času, keď ktorý by slúžil mne a a môjmu rozvoju v tej veci, na ktorej mne záleží. Konkrétne to mohol byť napríklad pohyb alebo táto tvorba, ktorej sa venujem teraz, pre ktorou som
si vysekal čas, do ktorého mi nikto nesmie vstúpiť. Ty nemusíš rovno na to, aby si získal tú sebadôveru alebo aby si začal valiť tú snehovú guľu tej sebadôvery. Na to nepotrebuješ rovno urobiť dieru do sveta. Na to ti stačí uvedomiť si aktuálny stav. Niekedy veľa urobíš, že si zoberieš zápisník a doňho si vypíšeš, čo za veci ťa trápia, na ktorých veciach by si chcel pracovať, v ktorých veciach by si sa chcel zlepšiť a vyberieš si jednu, dva, tri zmeny. Také, ktoré buď už dneska alebo zajtra dokážeš urobiť. A niekedy to je fakt len o tom, že začnem minútu denne cvičiť alebo vyhradím si proste na zajtrajší deň nejaký 10 minútový úsek, kde sa úplne na každého vyseriem a idem si robiť ja to, čo čo som chcel. Ak máš taký problém ako
ja, eh, ktorý je časový, potrebuješ si stanoviť ten minimálny krok, tak malý, vďaka ktorému maximalizuješ pravdepodobnosť, že to zajtra urobíš. Fakt. A tu je tá dôležitá vec, že ty potrebuješ si nastaviť taký malý ten krok, že ho určite urobíš, pretože je lepšie nemať stanovený žiadny cieľ a nedosiahnuť ho, než si stanoviť nejaký cieľ, ktorý je príliš veľký na to, aby si ho neurobil. Pretože keď ho neurobíš, buduješ si, že stanovím si niečo a môžem sa na to vykašľať. To, čo ty chceš mať, je práve stelesnenie toho otcovského archetypu pri sebadôvere. Čiže ten vzťah medzi pozornosťou a tým tvojím prežívaním, ktoré koná v tomto svete, je o tom, že otec ti má dávať jemné challenge a jemné výzvy, vďaka ktorým dokáže v tvojich očiach spozorovať, že
či nájdeme nejakú vec, ktorá ťa baví, v ktorej si dobrý a tak ďalej, ale netlačí na teba príliš, aby z teba nevyhnal nadšenia a radosť, ale tlačí na teba stále tlačí na teba jemne za tebou stojí a stále ťa dobbiedza, tak trošku s tebou nie, že flirtuje, ale podpichuje do teba takým spôsobom, eh, aby si vždy mal nejaký drobný challenge. kde aby stále bol v tebe ten impulz k rastu v ktorejkoľvek oblasti v tvojom živote a robí to v takých malých krokoch, kde zároveň aj pre teba vytvorí prostredie, v ktorom si môžeš zažiť ten easy win. Že niekedy je to o tom, že ti možno aj ocko zaklame, že eh dá ťa na bicykel a robím to aj ja občas pri mojich deťoch a pomaly ich rozbehnem. Eh pomôžem im trošku doťuknúť a oni uveria tomu, že vlastne oni to zvládli. Ale teraz nejde o to, že im klamem takto celý život, ale
že ja urobím za nich ten prvý šťuch, keď oni sa nevedia rozbehnúť a oni uverili, že to že to zvládli, že to že to dokázali. No a o tom je tu práve ten archetypálny vzťah otcovský, ktorý máš mať sám so sebou, ktorý ti pomôže vybudovať tú sebadôveru. A keď vieš na čom ideš pracovať, potrebuješ si ku každej jednej oblasti vytvoriť minikrok, ktorý dnes alebo zajtra musí byť tak malý, aby si ho proste urobil. Bodka. Keď ho urobíš, budeš sám na seba pyšný do istej miery získavaš zbieraš dôkazy o tom, že dokážeš niečo, prečo si sa rozhodol. No a samozrejme tieto krôčiky každým dňom buduješ. A čo je ako keby tá najdôležitejšia vec na budovaní aj sebahodnoty a sebadôvery je konzistentnosť. Že ono to nemá byť o tom, že teraz si pozrel toto video a vidíš tam nejaký zmysel v týchto veciach, takže to skúsiš jedne, dva
trikrát. To je o tom, že keď chceš byť človek, ktorý vníma naplno svoju sebahodnotu a sebadôveru, tak od teraz musíš prijať ako keby ten aspekt, že áno, to moje telo si zaslúži pozornosť a budem asi občas ešte robiť chyby, ale budem sa snažiť zostať s ním v živom kontakte a budem si ho ctiť, lebo si uvedomujem, aký pozitívny vplyv to pre mňa má, keď žijem v tele, ktoré sa necíti byť nehodné, opustené ako omyl prírody odpojené od života. a zároveň, že odteraz budujem tú sebadôveru a bodujem ju kontinuálne. Nespolieham sa na nejaké moje minulé víťazstvá, pretože si bytosť, ktorá každým dňom rastie. Ja som vyhral v kulturistike zlaté medaily, prišiel som domov z tých súťaží a ja som zistil, že no dobre, ale vlastne teraz
ja som nevyhral život, zajtra je ďalší deň a zajtra idem znova do práce a znova eh riešim úplne obyčajné svetské veci a tam si znova musím nájsť to, vďaka čomu môžem rásť, čo je tá nová výzva, kde je tá moja slabina, s ktorou som nepracoval doteraz a môžem s ňou pracovať. A práve keď si uvedomíš aj pri tej sebadôvere, že zrazu takto buduješ mindset, myseľ, vďaka ktorej sa nebudeš cítiť neschopný, ale budeš sa cítiť schopný, motivovaný, energizovaný, nebudeš stratený, ale budeš jasne zorientovaný, pretože je ti jasné, čo chceš zlepšiť vo svojom živote alebo čo chceš sa naučiť vo svojom živote a ktoré neduhy alebo slabiny eh máš také, v ktoré ktoré chceš poraziť, ktoré chceš zvládnuť a nastavíš si tie minimálne kroky a nasleduješ to, tak
vlastne vytváraš v sebe tú snehovú guľu. ľu tom momentum energie, testosterónu, drivu, tej schopnosti meniť realitu okolo seba a meniť realitu vo vnútri seba. Seba dôvera je prejav toho, že máš živý vzťah a živý kontakt a schopnosť meniť seba a tým pádom aj meniť veci vonku. Myslím, že to je všetko, čo som chcel povedať. Mimochodom, ak by si chcel raz týždenne odo mňa dostať do svojej schránky email zopár myšlienkami tohto typu, tak utekaj na stránku vladarocom a tam sa môžeš prihlásiť na odber newsletterov, kde posielam bezplatne takéto myšlienky, ktoré môžu byť inšpirujúce a informujem tam vlastne o všetkých novinkách z celého nášho meta sveta. Volám sa Vlado Rožko a mojím cieľom je nakopávať rit strachu, neodváhe, prokrastinácii a tukovým
bunkám pomocou vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. >> [smrkanie]
Časté otázky
Môžem mať vysokú sebadôveru a nízku sebahodnotu súčasne?
Áno, je to bežné. Človek môže mať za sebou veľa úspechov a vysokú sebadôveru v konkrétnych oblastiach, no stále sa cítiť nehodný alebo odpojený od života, pretože sebahodnota pracuje na inej úrovni – s telom a pocitom vlastnej existenčnej hodnoty, nie s dôkazmi o schopnostiach.
Prečo afirmácie o sebahodnote nefungujú, aj keď ich opakujem denne?
Pretože afirmácie pôsobia len na logickej úrovni, zatiaľ čo sebahodnota sa prežíva v tele. Ak sa k sebe reálne nesprávaš s úctou a starostlivosťou, telo rozpozná nesúlad medzi slovami a činmi a pocit hodnoty sa rozplynie.
Ako dlho trvá, kým sa obnoví vzťah s vlastným telom?
Podľa videa stačí praktizovať pozornosť voči telu pár dní, aby si vyvinul citeľné spojenie, napríklad schopnosť zohriať časť tela len sústredením pozornosti. Hlbší kontakt cez rozhovor s telom sa prehlbuje postupne, pri opakovanom a úprimnom praktizovaní.
Prečo je lepšie stanoviť si malý cieľ než veľký?
Pretože nesplnený veľký cieľ buduje zlozvyk vzdávať sa a podkopáva sebadôveru. Malý krok, ktorý určite splníš, naopak vytvára reálny dôkaz, že niečo dokážeš, a postupne buduje moment a dôveru vo vlastné schopnosti.
Čo znamená, že sebadôvera atrofuje ako sval?
Znamená to, že minulé úspechy samy osebe nestačia na udržanie pocitu sebadôvery v prítomnosti. Sebadôvera sa musí priebežne obnovovať novými malými krokmi a dôkazmi, inak postupne slabne, podobne ako sval bez tréningu.
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
29 minToto robím aj keď sa mi nechce | 12 Štandardov plných Energie
Motivácia je nespoľahlivá, pretože kolíše podľa nálady a únavy. Riešením sú štandardy — vopred stanovené…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…