Prečo prídu najlepšie výsledky vtedy, keď nič nemusíš?

V skratke

Vratko Rohoň, spevák Iné Kafe a dopravný pilot, hovorí o tom, že najautentickejšia tvorba aj najlepšie výsledky prichádzajú vtedy, keď človek nie je pod tlakom a nemusí. Po päťdesiatke si nakreslil čiaru a do priorít dal rodinu, kapelu a seba. V rozhovore rozoberá vznik piesne Ráno, prečo v textoch Iného Kafe nie sú vulgarizmy, ako funguje sláva bez straty súkromia a prečo si počas korony kúpil bager.

Kľúčové momenty

Prečo najlepšie výsledky prídu, až keď nemusíš?

Pretože bez tlaku a povinnosti zostáva priestor pre autentickosť — keď človek niečo musí, stráca sa prirodzenosť a radosť z tvorby. Vratko Rohoň to ilustruje na vlastnej skúsenosti: pesničky vznikajú vtedy, keď sa mu chce, nie na objednávku. Rovnako hovorí o výbere spolupracovníkov v štúdiu — pracuje len s ľuďmi, s ktorými má chémiu, nie preto, že musí.

Ako vznikla pieseň Ráno a prečo zasiahla toľkých ľudí?

Pieseň napísal Vratko v ťažkom období rozpadu pôvodnej zostavy Iné Kafe, nie priamo o sebe, ale z vlastnej skúsenosti s krízou a mediálnymi hádkami. Refrén o tom, že po tme príde ráno, mnohí poslucháči pochopili až o dvadsať rokov neskôr — práve preto, že text má viacero vrstiev a nebol písaný s úmyslom potešiť poslucháča, ale aby bol autentický pre autora samého.

Prečo v textoch Iného Kafe nie sú vulgarizmy?

Pretože podľa Vratka patrí ku kapele istá úroveň, aj keď ide o punkovo-popový štýl s otvoreným názorom a vzdorom. Inšpiráciou bola napríklad kapela Bad Religion, ktorá dokáže byť tvrdá bez zbytočnej vulgárnosti. Texty Iné Kafe síce pomenúvajú problémy a nespravodlivosť, no vždy končia nádejou, nie beznádejou.

Prečo Instagram nazýva aplikáciou pre neuznaných?

Pretože podľa neho slúži najmä na sebaprezentáciu a validáciu — ľudia potrebujú potvrdenie zvonku, že robia veci správne, a neustále dokazujú svoj život cez fotky jedla, áut či detí. Vratko naopak hovorí, že si váži súkromie, o ktorom nikto nevie, viac než verejne prezentovaný život.

Ako sa dá vydržať sláva bez toho, aby sa človek zbláznil?

Kľúčová je pokora a vedomie, že sláva je dočasná a krehká — čím vyššie letíš, tým hlbšie môžeš padnúť. Vratko spomína stretnutie s Bruceom Dickinsonom z Iron Maiden, ktorý napriek svetovej sláve pôsobil skromne a obyčajne. Sám sa snaží zachovať si normálny život — stará sa o veteránske autá, kosí lúky a fyzicky pracuje na kopaniciach, čo mu pomáha udržať si nadhľad.

Prečo si kúpil bager a chodil bagrovať na objednávku?

Počas korony kapela nemohla hrať dva roky a nikto muzikantom negarantoval žiadnu pomoc, preto si musel nájsť iný spôsob obživy. Kúpil bager a začal fyzicky pracovať na kopaniciach, kde zistil, že ide o fyzicky aj technicky náročnú robotu, ktorú si váži. Táto skúsenosť ho naučila, že manuálna práca a spojenie s realitou sú rovnako dôležité ako sláva a koncerty.

Prepis videa111 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Ako dokážeš sa nezblázniť? >> Vydávam veci von vtedy, keď sa mi ich chce vydať. >> Hm. >> To, čo dávaš von tou muzikou, je dielo. Hudba, [hudba] text, nejaká forma, nejaký zvuk. >> Čo je to, čo drží to detstvo živé v tebe, toho pubertiaka? >> to, čo ma baví. [hudba] Mne to hlavne mama zakazovala. Nechcela, aby som muzikant. >> tak začínala zrobitosť, hej? >> sú najlepšie výsledky len. >> Keď nemusíš. >> Keď nemusíš, máš problém. Podľa mňa správny chlap by mal vedieť kam ďalej, aj keď je v sračkách. >> Ja som si vždy predstavoval, že že by som chcel byť tento gitarista. Chcel by som byť Jany Geržo. Chcel by som byť Bruse Dickinson a tak ďalej. Ale pre iné kapely ja som nechcel byť nikto z vás. Ja som chcel hrať s vami. >> Instagram ako celkovo je na nervy. Veľa ľudí [hudba] v dnešnej dobe to používa ako nástroj na takú sebaprezentáciu, na takú validáciu. Validovať tie fotky, validovať, [hudba] že som v prírode. A

na čo to potrebujete stále prezentovať? Však to sa volá, že súkromie. >> Ty si zároveň aj lietal, aj mal kapelu, aj mal deti? >> [smiech] >> Po tej 50-ke som si urobil takú čiaru a dal som tam rodinu, kapelu a seba. Čiara. >> Bolo to ťažké? >> Toto seba tam nikdy nebolo vtedy. >> Radko Rohoň, vitaj v Metalovej podcaste. >> Ahoj. >> Som veľmi rád, že som veľmi rád, že si sa našiel, že si sa našiel čas. Absolútne pre tebe pre mňa to nie je samozrejmosť a moc si to vážim a len tak na rozbeh skôr ako začnem klásť otázky, ti jednu vec chcem zdieľať, že vlastne tu pre tebe je teraz dospelý chlap, kamo, ktorý bol len nedávno osemročný malý chalan, ktorý

mal že veľmi komplikované a nepríjemné detstvo a v ktorom v ktorom nebolo v ktorom nebolo opory alebo nejakého referenčného bodu, ktorý by mi povedal, že kamo, toto prejde. A až kým mi ne prišla nedeľa Dekahity, kým som nepočul váš referen ráno. A že počuť pre malého osemročného chalana, ktorý nevidí žiadnu vyhliadku nejakého lepšieho zajtrajška, nie že budúcnosti, ale zajtrajška a počuť od niekoho takým nádejným hlasom, že keď včera bola tma, tak dnes príde ráno, kamo. Len povedať, že ti brutálne ďakujem za tebe, vlastne aj kapela, kto komukoľvek na tom participoval za za to, že asi si to počul už veľakrát od

veľa ľudí, ale eh bola to obrovská opora [odkašľanie] eh pre mňa a normálne, že každú nedeľu som zvykol sadať k telke a som čakal, kedy pôjde znova Inekafe v telke, lebo bola to normálne, že po doba asi dvoch rokov to bola jedna z málo nádejí, ktoré proste ma vedeli vzpružiť a vlastne vykopnúť ma z toho môjho domu, kde boli zlé veci aj zvonku s kamošmi ísť sa baviť a tak ďalej, že vlastne bola to dlho veľmi taká ako keby jediná energia ktorá ktorá ma vedela nakopnúť a skláňam za to klobúk a veľmi pekne ďakujem, lebo ten tvoj hlas bol pre mňa hm eh zásadný v tých momentoch. A ja som dneska akurát, keď som letel v lietadle, som čítal trochu o tej o tej pesničke, že ty si sa kedysi dávnejšie

vyjadril, že ty si ju písal pre seba. >> No ďakujem za takýto prejav, to poteší samozrejme, aj keď ma neteší, že si mal >> To je úplne pohoda, to to patrí k tomu. >> Zase keď mal ešte jeden refrén byť, tak čo ťa nezabije, tak ťa posilní, to ako keby súvisí s tým. A ja som tú pesničku nenapísal, že pre seba, ja som skôr tú pesničku napísal na základe vlastnej skúsenosti, ktoré som mala. Na mne sa vtedy rozpadla tá prvá zostava Inekafe a vznikla ďalšia zostava, ktorá potom bola oveľa oveľa úspešnejšia, ale to nikto nevedel. A bolo to veľmi ťažké obdobie v médiách, sme sa navzájom na seba písali, chalani na mňa, ja na chalanov a tak proste

úplne proste keď sa za kapela, ktorá proste vystrelí, tak vzniknú hádky, ktoré neboli podchytené niekde na začiatku, tak potom takto dopadne. No na konci na to Inekafe pomohlo, pretože sa o nás písalo, to ja som vtedy vôbec nevedel, že to tak je ten šoubiznis. >> Že je negatívna reklama. >> Funguje tak presne tak a hlavne sa písalo o Inekafe a to, čo po mne nasledovalo, bol bol ako že úplne brutálny kolotoč, ktorý no No trošku ustal, ale v podstate beží ešte doteraz. Ale vtedy, keď som to sklado písal, bolo tak polročné obdobie až to bol niekedy najar, sa to stalo roku 2000 a album vyšiel a ten brutálny úspech nastúpil až niekedy na konci toho roka, čiže ten pre mňa ako rok 2000 bol veľmi ako taký ťažký, hlavne ten začiatok a vtedy

vznikla táto pesnička. Tá sloha je k tej skladbe tak trochu ako keby pripnutá, >> Hm. >> ale ten refrén je vyslovene o tej situácii a ty vyhráš ten boj o kľúč od od klietky, aj keď budeš sám sám proti všetkým. A veľa ľudí mi napríklad hovorilo, keď boli deti a to počuli, tak si mysleli, že to je z mysle le, že keď včera bola tma, tak dnes príde ráno a tú metaforu oni vlastne pochopili až o 20 rokov veľakrát. Takže o tomto sú mnohokrát naše texty, že tie tie naše také bazálne zážitky, ktoré máme, ktoré nás formovali, dávam do textov a tie potom idú von ľuďom a už je na nich, či ten text pochopia na prvú alebo až až neskôr, je to úplne v pohode. Sme radi myslím si, že naša kapela je celkom aj o tých textoch, tak tak to je

ďakujem teda za to, no, že za ten prejav. >> To je to je brutál zaujímavé, že vlastne ono téma tým pádom viacero vrstiev vlastne väčšina väčšina textov, kde vlastne ty ty ale musíš sa postarať o tom, že vlastne ono keď je tam aj nejaká hlbšia vrstva, ktorá nie s každým ne u každého sa rozozvučí hneď, tak vlastne aby ten refrén bol vlastne funkčný aj pre ľudí, u ktorých to ne nezazvučí hneď a to je úplne nádherné majstrovstvo v tom. >> Nemôžem to robiť kvôli ľuďom, musím to robiť tak, aby som s tým ja bol spokojný a potom to dávam ľuďom. Že neostane to v šuplíku a už je na nich, ako to pochopia, ale nemôžem nikdy brať do úvahy to, že ako oni chápu veci, aby som aby som ich zase podľa toho riadil, lebo tam potom tá kapela stráca tú autenticitu. Takže sú ľudia, ktorí možno

tak si idú na kafé, nevnímajú ako možno dostatočne intelektuálne a možno počúvajú niečo, čo napríklad ja nepočúvam a potom sú ľudia, ktorí to pochopia na prvú, potom sú ľudia, čo to pochopia na druhú, potom sú ľudia, čo to pochopia možno o 10 o 20 rokov a potom sú ľudia, čo to možno nepochopia nikdy. >> Hm. >> A my si myslíme, že včera bola tma, dnes príde ráno, že preboha, však to je geografia a to je normálne, no tak. >> Hej, a ale vlastne ja som potreboval byť v tej situácii, aby ma to vlastne takto hlboko zasiahlo a to bolo šialené. Ono to bolo tak, že vlastne keď som keď som bol taký to trobec, už ako že som išiel do dospievania a vtedy to so mnou strašne rezonovalo a ja si spomínam, že eh eh že hm ja som z Branova nad Topľou, ale môj

otec je z Trnavy a my sme takto chodili k babke. Ja si pamätám, že vy ste mali niečo na Deň otvorených dverí v Markíze ste mali nejaké ako že vystúpenie eh takže mini koncert a ja si spomínam vtedy, že eh že veľmi som túžil v ten daný deň, že doletím, že presviedčal [odkašľanie] som každého, že je iné kafe teraz, že do hodiny autom odtiaľto, že prosím, poďme, poďme, poďme a nikto nikto nebol ochotný ma zobrať. No a vlastne potom ja som sa vrátil domov a žil som si nie ten svoj život. Potom som začal počúvať už vy ste boli taká pre mňa, vieš, k metalu a k podobným veciam. Potom už išiel Iron Maiden, Linkin Park, silná katarzia bola pre mňa a a tak ďalej. No a potom som tak nejakým spôsobom dospieval, pracoval som, deti som splodil a už teraz vlastne

s deťmi počúvam tú pesničku po po po dlhej dobe a že teraz má vlastne všetky tie staré veci, ktoré ste vydávali, sa sahajú presne tak, ako ako si vravel, že má to viacero úrovní a že to je to je to riadne majstrovstvo robiť tú hudbu tak, že že že že tebe sa musí páčiť a že vlastne ona účinkuje ešte takto viac úrovní aj napriek napriek naprieč dekádami. Že to je klobúk dole, ale čo sa chcem opýtať, je lebo ty si taký paradox, že vlastne robíte punk punk popovú hudbu a ty si rebel. Akože ty si ty máš aj taký hlas, ty máš aj vy vykričaný hlas a vždy si mal aj taký prejav, že takého zdravého vzdoru. Ale

ja poznám ako keby veľa rebelov a vzdorujúcich ľudí, ktorí hm používajú ako že majú vo svojom vyjadrovaní cynizmus alebo alebo sarkazmus a takéto veci, čo ako bežne máme všetci, ale že ako sa tebe podarilo, že tebe to nepresiaklo do hudby? Že že že že je tam je tam je tam tá dráždivosť, je tam to poukázanie na niečo, čo ne čo všetci cítime, že nehovoríme tu o tom, ale ale ale uvedomujeme si všetci, že tu nejaké veci nie sú OK v tom, ako fungujeme, v tom, ako rozmýšľame, v v tom, ako nás vedú slepo nejakí ľudia vpred, ale že ale že vlastne vždy tá pieseň končí nádejou. To je ultra rarita. >> Každá pesnička je [odkašľanie] nejaký príbeh

možno aj zažitý alebo alebo aspoň nejak virtuálne zažitý, že >> Uhm. >> veľakrát sa ma priateľka spýta, že že že či tá tú pesnička je konkrétne o nejakej babe, lebo máme tam aj vzťahové veci citové a tak a ja si nespomínam, že by som jednu máme pesničku pesničku Málo, to je o mojich bývalých, s ktorými mám deti, lebo zažil som si s nimi veľa som si zažil hlavne na súde, [smrkanie] ale ale tie iné pesničky sú skôr tak ako tak virtuálne. Proste, že človek má aj svoje veci zažité, vidí, čo zažívajú kamoši a tak a potom to pospája nejak tak >> Uhm. >> a a a vytvorí z toho proste nejaký nejaký song. Akurát na to nemám [odkašľanie] nejakú nejakú úmyselnú šablónu. >> Uhm.

>> Proste robím to tak, ako to cítim a už niekto si to rozdelí do vrstiev, niekto má v jednej vrstve, niekto to má možno tak, ako ty hovoríš. Ale nejaký cynizmus napríklad mi nepríde tak taký priamočiary cynizmus, možno medzi riadkami alebo nejak v metaforách >> Uhm. >> alebo nejak opisne niečo povedané, ale ako neviem, cynizmus nie nie nie nie je to môj štýl alebo nejaká nejaký vulgarizmus, aj keď sme normálni chalani, ktorí keď sa rozprávame, aké kopu nahrávok na na na YouTube, kde proste ideme aj bomby, ale ale do textov si myslím, že že tá kapela by mala mať istým spôsobom vždy takú nejakú takú nejakú úroveň. No a potom po nás došli reperi >> Uhm. >> a strašne zas vulgarizovala ako že

scéna, čo my sme teda nie vôbec žiadni a ani raperi a myslím si, že že rap svojím spôsobom, keď si zoberieme dnešnú muziku, ktorá je tak rebe veľmi podobný punk čo sa týka nejakého úderu, nejakého názoru. >> Názoru. >> Proste tvrdosťou mi to hovoríme inak, oni to hovoria inak, oni vychádzajú proste z tej černošskej muziky, z toho černošského prístupu, tí to zas mali inak. Čo je úplne v poriadku, čo je úplne v poriadku. Veľa krát tej kapele fúzujú a tak ďalej proste punkrockovej kapele repujú, zase raperi používajú gitary a tak ďalej, ale napríklad toto nikdy nebol náš štýl, akože akože akože ísť ísť ísť akože také do vulgárnosti. To mi vždycky príde také, že však na čo? Ako vieme sa tak rozprávať, vieme to aj my samozrejme.

Máme aj my občas niečo sa nájde v texte, ale nevieme takto, že na prvú. Skôr skôr to nejako opísať, lebo napríklad my tiež máme nejaké referenčné kapely svoje, napríklad kapela Bad Religion. Strašne som ich mal rád. Už sú trošku moc aktivisti politickí, už mi lezú na nervy. Takže trošku mi začali vadiť, takže som ich ako trošku obmedzil, ale ale vždycky sa mi páčili a aj podnes deň sa mi páči napríklad ako vystupujú, že oni prídu, nastúpia tam piati, dve gitary, basa, bicie, spevák, jedna veľká plachta Bad Religion, žiadne konfety, žiadne žiadne ohňostroje, nič proste prídu a proste čisto krásne zahrajú, pekné vokály, všetko a aj tie texty majú proste nejaký nejakú svoju svoju občas tam je nejaký fak, občas tam je nejaký mother fak a podobne, ale akože dobre, to tam akože

sedí, ale nie je to, že ideš guľomet, no. Tak to je taký môj prístup ako keby [odkašľanie] >> Hej, to sedí, len to je to, že že že je tam rebélia a je tam nádej. Vždy vlastne v tej muzike ako keby nikdy v mnohých rebelských kapelách a textoch vieš naraziť na vieš naraziť na veci, ktoré sú nejakým spôsobom kritické a vo finále vo finále ťa pieseň opúšťa s tým, že že svet je zlé miesto, ale ale iné kafe, keď aj hovorilo o tom, že svet je zlé miesto, ťa nikdy neopúšťalo s tým, že že kámo je to v prdeli. >> Tak že >> je to u nás, o ľuďoch, my ten svet tvoríme takže [vzdychanie] Ale ako zase nie je toto nejaký

nejaká moja šablóna, že vždy na konci ako v americkom filme, že musí byť happy end. Ja to proste tak mám no, že že že zase na čo tomu človeku budem vysvetľovať, keď si z toho zoberie to, že ja sám vlastne ako keby buď nemám na to riešenie alebo neviem čo ďalej, tak podľa mňa správny chlap by mal vedieť kam ďalej, aj keď je v sračkách. Takže OK, idem písať o sračkách, tak tak hovorím, opisujem to a potom možno na konci toho textu niekde, ale nerobím to vedome, že možno možno napíšem, že ako to ja riešim alebo ako ako by som to vyriešil alebo tak. Ale neviem, ale ja ja fakt svoje texty až takto nemám roz rozkúskované. >> To a to je veľmi zaujímavé, že čo to je čo to je za

eh že ako je to možné, vieš, že že že že ako keby že aj napriek tomu, že nad tým nejako príliš ako keby veľmi nerozmýšľaš, že lebo toto tam je. To ti môžem povedať ako ako ako dlhoročný poslucháč, že že to bola práve tá energia, čo kvôli ktorej sa veľmi rád človek vráti k tej pesničke, lebo ono to je že že mám aj kopec iných piesní, ktoré ja neviem, že keď ti je smutno alebo že keď prostred že že si fakt, že nasraný a tak ďalej, ale ale sú pesničky od vás, pri ktorých sa nebojíš vliezť do tej emócie, ktorú ako keby tá pesnička reprezentuje, lebo na konci vlastne vždy dochádza k takému tomu vykompenzovaniu, že vlastne že ne necítiš sa necítiš sa nebyť akcieschopný alebo nevieš, že ako ísť ďalej. Ideš stále s s dobrým

duchom. S dobrým duchom ďalej. >> OK, možno. >> Počúvaj, ja som ja som mal takú dlhšiu pauzu, keď som v počúvaní Iné Kafe, ja som sa k tomu vrátil teraz, že keď som chcel deti, aby znova po slovensky ne nejaké veci počúvali a prvé, čo som išiel rýchlo pozrieť na internete, že čo sú také prvé veci a pozerám, že Iné Kafe, preboha, Iné Kafe, ideme deťom počúvať. A v tom v tom mi napadlo, že vlastne ja som mal takú silnú, taký silný flashback na tie momenty, keď som, keď som bol malé dieťa, som počúval to ráno a som išiel pozrieť teba na internet, že či vôbec, či existuje ešte niekde ako keby pôsobíš, lebo ja ako na Slovensko a v Česku úplne málo čo evidujem, že čo sa tu deje. A prvé, čo som išiel na Instagram, vieš a a všimol som si tam

tvoj popis, že že túto túto apku pre nepoznaných jedlónov z nepoznávaš a vtedy, že ó, počkaj, počkaj, že to mi nejak smrdí, a vieš a potom, že čo čo to je. A normálne, že som nad tým sedel päť minút a a a mi došlo, že kámo, že to je ako že to je brutál pravda. Eh a brutál pravda, kámo, ešte je o mne. Že normálne, že som pri tom sedel a že že znova, vieš, tiež si povedal nejakú frázu, či ktorú si niekde vyjadril možno že len niekde na, neviem, možno na Hajzli alebo nejako si sa ty ako že nad tým možno veľmi nezamýšľal. >> Nie nie nie ako nie Instagram ako celkovo je na nervy, pretože strašne povrchný je. Je to vlastne len obrázky, obrázky, obrázky. Jedna vec je z pohľadu užívateľa, druhá vec je z z pohľadu toho, kto toto ako že

dáva. No tak proste napríklad moja dcéra má 15 rokov a nemá vôbec Facebook, lebo pre nich toto oldschool. Eh majú majú ten Instagram, komunikujú si cez Instagram, ako že v pohode, ale zase všetko, čo je na svete, nemusím úplne so všetkým súhlasiť a byť teraz ako zo všetkého napichaný, že wau a teraz budem mať TikTok a ja neviem čo. Proste mám ten Facebook, pretože tam sú statusy, ľudia mnohí sa vyjadria, tí, čo mi napríklad vadia, no tak si ich tam dám a mi to nezobrazuje a tak, ale ten Instagram mi z princípu príde, že že to sú len obrázky nejaké proste strašne veľa báb tam má také nejaké svoje validačné profily. Každý deň dáva nejaké fotky, len potom pozrie,

kto je to všetko lajkoval, koľko toho je a či to je viac ako tá fotka predtým. A to je vlastne jedno, či to je na Facebooku alebo na Instagrame. Len ten Instagram je viac o tých fotkách, je viac taký primitívnejší, taký taký ako že na prvú a ako že mám ho tiež si občas pozerám blbosti tam mám, je to ti podľa toho, čo ťa zaujíma, takže aký komik mi to tam vyhadzuje autá a a kapely a tak ako že, ale eh skoro mi to strašne pripadá, že tam sa prezentujú také ľudia, ktorí tak strašne túžia tak strašne túžia po takom uznaní a tej validácii eh proste a mne to je proste smiešne, že že tá baba dá už 1500 fotografiu vyšpolenej perám všetky sú z rovnakého uhlu a že čo ešte ako keby je to strašne

smiešne no. >> Čau, ale eh sedí to brutálne, lebo lebo ja keď ja keď som túto vec prečítal od teba, aj normálne, že som si len otvoril tvoj feed a pozerám až až že zrazu normálne ako keby nové okuliare som nasadili na oči, že pozerám, že že že kde kde všade som reálne ja zobral ako keby ho nejakú pozornosť a že veľmi silné je ten ten to slovo, že nepoznaný. Čo si ty myslel? >> No túžia, túžia sa každý človek a nie každý, ale veľa ľudí v dnešnej dobe to používa ako nástroj na takú sebaprezentáciu, na takú validáciu, aby proste no tá spoločnosť uznala, aby aby to svoje ako keby nejak to miesto na tom slnku potrebuje odprezentovať smerom von a a mať ten

feedback od tých ľudí, tú barličku, že to, čo robím, robím dobre a validovať tie fotky, validovať, že som v prírode, validovať, že som na nákupe, validovať, že mám takéto auto, validovať, že mám druhé takéto auto. >> Hm. >> Ja neviem, validovať, že som na koncerte, validovať, že som pri rieke, že som na pive, validovať, že som si kúpil sushi a teraz to na čo to potrebujete eh stále prezentovať, však to sa volá, že súkromie a jasné, ja ja občas dám, ale už ani nedávam moc ani ani raz do roka nedávam fotky s deckami, že som nie v Chorvátsku, lebo jedlo a deti a autá majú najväčší dosah. >> OK. >> Proste >> A bradavky. >> Hm, tak áno, no ale proste nejako to ako že

neviem, mne skoro príde oveľa oveľa ako keby vzácnejšie a hodnotnejšie to moje súkromie, ktoré mám, o ktorom nikto nevie ako ako to súkromie, ktoré stále niekto prezentuje proste vonku, Akože je mi to jedno, nech si to prezentuje, >> No. >> o tomto ten ten Instagram je je v tomto taký akože taký priamejší, otvorenejší. No a a a to mi príde, že neuznaný, že oni ako keby to uznanie, tú validáciu potrebujú hm eh ako keby ako keby zvonka a potom potom už keď si len otvoríš nejaký profil, už úplne vidíš, že to je taký profil že >> Žobrajúci. Istým istým slovom. >> Pozornosť, no. >> No a eh ty za za mladých eh kde si načerpal ty práve tú uznanie?

Lebo vlastne ono to je tak, že že o o o o to miesto ako keby na Slovensku sa vlastne všetci snažíme nejak akože k nemu predrať, ale vlastne hlavne čo že že že najprv to to ma zaujíma, že keď ste začínali keď ste ste začínali s kapelou, že vlastne hm bol bol toto váš spôsob alebo tvoj spôsob, akým ako si vydobyť vlastne to to to miesto na Slovensku, že vlastne cez nejakú cez nejakú vlastne sebapreejav, nejaký cez odvážny eh akt alebo že čo čo čo možno ťa eh vtedy, keď si začínal vlastne robiť tú zdravú muziku, že čo bolo to, čo musíš zdorovať? >> Nemusíme hlavne divákom alebo poslucháčom povedať, že že že v čase, keď ty si pozeral Déčko, tak nebol internet. Nebol internet. Nebol Spotify, boli CDčka, boli magnetofónové pásky, ktoré

ľudia, čo nemali prachy na CDčka, tak si to na tej pásky nahrávali. >> Pretáčali ceruzkou. >> Eh no aj to alebo potom na USBčka alebo sa to sťahovalo z internetu, sa to proste dávalo. A ešte predtým, keď my sme začínali, tak neboli ani mobily, boli len pevné telefónne linky a čiže to bolo obdobie, keď my sme začínali, takže inak sa nedalo prezentovať. Nebol Instagram, nebol Facebook, nebol TikTok, nebol YouTube, nebol internet, nebol mail, nebolo nič. >> Hm. >> A bola možno taká väčšia autenticita medzi ľuďmi, ale ale to je zbytočné hovoriť proste. Vedeľo je to fajn, keď máme ten internet, keď to každý zvláda, tak tak nám to pomáha, aj tie mobily nám pomáhajú. >> Áno. >> Niekto to možno niekto to možno pohltí, ale to je závislosť ako každá iná, takže tak.

Ale no určite ja neviem, keď som 13, 14, tak sa mi páčili aj tí frajeri s tými gitarami a chcel som aj mať kapelu, tak som si zohnal gitaru, vôbec som aj nevedel hrať, tak som sa nejako naučil proste s podobnými týpkami. Ale napríklad ja som nikdy nechcel byť spevák. My sme v inom kafe mali speváka, na v kapele pred iné kafe sme mali speváka. Potom keď ma ochromí prvý spevák v kafe odišiel, tak sme hneď našli druhého Cibiho. Ja som nechcel spievať proste. A až potom, keď aj teda s Cibi sme sa rozmotali, tak som si povedal, tak robím texty, robím hudbu, tak si to teda odspievame a však ten backing vocals som spieval, tak budem spievať o o terciu nižšie a a bude to hlavný spev, takže >> Aha. >> ako v pohode, ale akože možno, že to bolo niečo také, že že sa áno, že sa prezentovať von, že dať von niečo, čo

človek cíti, ale to, čo dávaš von tou muzikou je dielo. Čiže hudba, text, nejaká forma, nejaký zvuk, proste nejaký klip, nejaký imidž, proste také komplexnejšia záležitosť. Ale keď niekto sa len validuje tým, že sa fotí ako sa narodil alebo sa fotí to, čo žere alebo fotí tie svoje deti ako keby nikto iný deti nemal. To je tak strašne tak strašne bazálne, tak strašne >> Hm. >> prízemné, že že že ako tú že zoberieš pozornosť, však veď všetci máme deti. To teraz čo mám ako že všade kam idem čiže čiže my sme my sme sa prezentovali ako keby, ale toto nebol ten primár nejak skôr be chceli dať von že >> Vyjadrica. >> hudbu. Chceli sme, že my máme radi hudbu,

počúvame nejakú hudbu a podľa nás tá správna hudba by mala znieť takto. A to sme dali ľuďom. >> Hm. >> A Aha, to je to je dosť dôležitá vec. No to je práve to je práve tá to je to je to, že si niečo stvoril. To je práve ten prejav tej kreativity. A ty si to mal od malička? Od malička si bol Čo viem? No tak neviem. Čo ja viem? Tak do som to v v 14. Mne to hlavne mama zakazovala. Nechcela, aby som muzikant. >> Čiže tak začínala z robiť to, že? >> Tak nie, tak my sme si išli. Ja raka ňu tu bola ten ka ja som pod pol metalista. Kedysi som počúval trash metal, nemetal, speed metal, trash metal, všetky tie metalízy, ktoré boli. A potom už keď to šlo do dead metal, to už sa mne nepáčilo, tak to som ostal ako

taký trasher, proste kreator, slayer a toto. >> A ste mali nejakú tvorbu metalovú? >> Mám som kapelu, že Cemetery sa to volalo a >> Že cintorín? >> No. >> S >> Cemetery, čo? No ako cintorín ako po anglicky, no a mali sme texty v angličtine, to nám kamoš Korby písal. A my sme mali aj päť pesničiek, mali sme asi štyri koncerty a to bolo niečo medzi Kreatorom a Sepulturou proste taká taká mastenica. >> Hm. >> A a tak. No a potom už tak postupne ako šla Nirvana, už ako prišiel Grinde a tak tak tak už ale vždy som riešil ako že metal a a punk. Keď na tieto koncerty sme sa proste vždy chodili do Bratislavy proste. >> Hm. >> Názov bol na ex týp na dávku proste tam to sa chodilo a potom to šlo na Kan Tor a tie americké tie aj aj aj aj západné

kapely, tak tam sme sa stretávali. Tak to bol také, čo ma formovalo, že toto ma formovalo a ja to tak nemám ako rozšpikované, že čo >> ok. Čiže vlastne tá tá hudba bola ehm hudba nebol prejav zdravotnosti, zdravotnosť skôr už ako keby išla do tej textovej rétoriky ehm tej hudby, ktorú ste robili, hej? >> Ale asi asi trošku aj ten názor >> Lebo ty predsa len pôsobíš, že ako by som to povedal, mal som pustených v pozadí viacero rozhovorov s tebou a a počujem, že si chlap názoru, že nie držíš sa ako keby nejaký neutrál, ale zas nesnažíš sa vlastne medzi ľudí čokoľvek ako keby pretláčať a vlastne zostávaš v takej nechcem povedať, že neutralite, to nie je neutralita, ale že že akceptuješ, že

ľudia sú rôzni a že majú rôzne názory, ale že ty názor si chlap názoru. >> Mám svoje názory a niekedy sa podelím, [odkašľanie] niekedy to rozvíri vody, ale ako nehrotím, nie som žiadny aktivista. Je to čisto nejaká moja taká súkromná aktivita, že že niekedy mám pocit, že už v spoločnosti niečo veľa tak tak poviem, ale ale ale nie je nikto okolo mňa, že by som išiel za nejakým cieľom. Ja som proste muzikant a pre Pre je úplne jedno v podstate ja si vážim ľudí, ktorí tam prídu, ja neviem, 1000 ľudí na koncert v Bratislave a to je proste z mesta ľavica, pravica, neutráli, takí, takí, hentakí. Je mi to úplne jedno proste a ja mám všetkých rovnako rád, pretože oni majú radi moju muziku >> Hm.

>> a majú vzťah k tej hudbe, takže ja si tých ľudí za to vážim a nikdy by som netlačil do tých ľudí, že že že teraz ako že preferujem takých alebo takých proste. Ja si poviem svoj názor za seba, >> Hm. >> ale akceptujem, že že tam tými ľudia sú. Samozrejme, pokiaľ to nie je nejaký rod, nejaký extrém či z jednej alebo z druhej strany. To mi vadí a to mi vždy vadilo aj voľakedy, keď proste boli nejakí nejakí nejakí radikáli v pank u pankáčov alebo nejakí skinhedi radikálni náckovia, tiež mi to vadilo, tiež sme sa s nimi moc nemuseli. Proste taký ten by som mal taký autentický liberál, pretože ja som vyrastal v Bratislave, takže tu to bol barz kto, barko si stretával a viac menej pokiaľ ti nejak nerobil zle, tak v podstate čo, vieš, tak >> Hej.

>> ako si to akceptoval, no. Tak ako [odkašľanie] ja som potom chcel, aby akceptovali ma mňa, moju muziku a a ešte čo sa týka vzdoru, ja si myslím, že možno možno taký trošku vzdor je aj ten samotný názor to iné kafe, pretože my keď sme v tom roku 95 1995 sme začínali a v tom roku bola nejaká scéna, nejaké kapely tu vtedy boli a nám to nestačilo. My sme chceli tú muziku robiť podľa seba a chceli sme už tým názorom dať najavo, že sme iní ako >> Hm. >> nechcem to tak povedať, >> A v čom ste vnímali, že ste iní? >> no nech proste všelijaké tie popovo rockové sračky, ktoré tu boli, tak sme proste chceli ako taký ťah na bránu spraviť a v podstate sme takí prvý

doviezli do doviezli ten pop pank ako že alebo ten neo pank ako keby na Slovensko, čo čo na na začiatku sme celkom ako že s tým bojovali, lebo starí pankáči nás veľmi ako že im sa tá muzika páčila, len nechápali, prečo máme vans tenisky, prečo máme carhartt košeľu za 1000 šilingov vtedy. >> Hm. >> Tak lebo sme videli v tých klipoch tých tých kapiel, že čávo mal džíny z košele a tak sme leteli do Viedne na Mariahilfer Strasse. A sme odpadli z tej cenovky, ale nakoniec sme si ju kúpili, lebo sme ju strašne chceli. V Amerike to stálo päť korún ale ale a tých ľudí proste nechápali, že prečo máme také značky, ale tak tie značky a to nebol Balenciaga, Aldo Gucci, to proste boli značky, ktoré v tej Amerike proste patrili k tej subkultúre, len že toto všetko začínalo,

takže my sme došli ako keby prvý čiže my sme nemali vzdor voči tej komerčnej sfére, voči tomu mainstreamu. My sme ešte aj v tom undergrounde mali mali istým spôsobom konflikt, lebo oni to nevedeli pochopiť. Nakoniec to pochopili, lebo to navnímali, že ja neviem, že Limbiski a tak ďalej. Všetci mali proste aj Linkin Park, že všetci mali to robotické oblečenie. [smrkanie] Gate, Gate a džínsy proste tieto dve veci alebo nejaký oldschool Adidas alebo niečo. Takže a dneska to už nikto nerieši, ale aj aj tie kapely potom, čo došli po nás, tak tak už tú cestičku akú je malú vyšliapanú, ale už možno tak nezarezonovali, že že my sme na začiatku boli ako reálne v tom koncoch tých 90. rokov tak taký zjav, ako pre mnohých to bol náš vzdor to bol

proti tomu mainstreamu, lebo to boli samé popové kapely, potom také kadejaké, ja neviem, pobrokové a také. Nechcem ich menovať, lebo však mnohí sú kamoši, nechcem, aby to brali akože osobne, ale my sme to proste chceli takto, tak sme to proste tak ako že naložili. >> To už je riadna doba a ty ale vyzeráš byť, že celkom v kľude človek a a to ma zaujíma, že vlastne ty si ty si ty si ešte aktívny pilot? >> Áno, držím si licenciu, hej. >> Držíš si licenciu, ale akože ne nelietiš pre nejaké aerolinky pravidelne alebo čo si spomínal? >> dvoma rokmi som skončil >> OK. >> po istej pauze osemročné som znova začal lietať dva roky a zasa som skončil, lebo proste nedá sa to nedá sa to byť aj 100

% pilot a aj 100 % muzikant a ešte aj otec a mať čas aj na seba, tak po tej 50, keď som si urobil takú čiaru a dal som tam rodinu kapelu a seba. Čiara. >> Hm, a bolo to ťažké? >> Toto seba tam nikdy nebolo vtedy. Všetko som na seba nemal čas a tak ďalej. Proste furt niečo a ale často skončilo práve pod čiarou. >> OK. >> Takže takže áno, veľmi rád držím si to možno od nejak keď povedzme bolo, že menej hrania, tak by som akože znova išiel lietať a na to potrebujem mať tú licenciu ako keby živú, no. Že ale uvidím ako no. Na jednej strane mi to je ľúto, keď vidím lietadlo hore, ale na druhej

strane keď viem, čo to všetko znamená, že sústavné školenia, sústavne simulátor, sústavne online školenia, stále musí všetko odložiť, lebo ti príde z firmy, že urob si takýto text, urob si takýto test, toto, toto dovtedy, dovtedy a to keď spustíš, tak nad tým musíš stráviť celý večer, lebo tie otázky ti idú, musíš to potom to vyhodnotenie, to ide online, to si zapamätajú veci, všetko tam je v tej databáze, čiže to je normálne, že proste musíš sa tomu 100 percentne venovať. A keď si máš čas odlietať, že 20 hodín za rok, tak to je málo. Musíš odlietať 70, 80 hodín za mesiac. >> Hm. >> Takže to je ako keby sme si išli zahrať na 80 koncertov, ako hráme, ale povedzme, že 10, tak tiež to nemáme tak v ruke a proste môžem robiť len na jednej stoličke sedieť a dobre. Takže >> Dovoľ mi ukradnúť si pár sekúnd tvojej

pozornosti. Ak sa ti tento podcast páči, ak s tebou rezonujú inšpiratívne myšlienky našich hostí a sú pre tvoj život užitočné aj napriek tomu, že sa venujú témam, ktoré bežne v mainstreame nenájdeš, chcem, aby si vedel, že okrem našej podcastovej činnosti a edukatívnej činnosti sa venujeme aj komponovaniu sofistikovaných doplnkov výživy pod značkou Nioheg. [hudba] Značka Nioheg je naša vlastná značka doplnkov výživy, ktorá vznikla po mojej viac než 10-ročnej profesionálnej skúsenosti s komponovaním doplnkov výživy pre veľké európske firmy. Naším cieľom s touto značkou doplnkov výživy je pomôcť ľuďom odstrániť všetky nutričné nedostatky alebo limitujúce faktory, ktoré nám bránia v tom, aby naše telo dokázalo tvoriť energiu, byť odolné voči stresu, mať vyživenú hormonálnu a nervovú

sústavu bez problémov, pretože uvedomujeme si, že dnešné polia, dnešná strava sú nutrične podvyživené. Naša značka doplnkov výživy sa primárne orientuje na dopĺňanie základných [hudba] vitamínov, minerálov, omega-3 mastných kyselín, bielkovín a aminokyselín. Nájdeš v ňom veľké portfólio produktov, kde pri každom jednom produkte sme strávili mesiace jeho komponovaním. Máme dohľad nad každou jednou ingredienciou, ktorá do toho ide a máme dohľad nad celým výrobným procesom. Ak chceš naše doplnky vyskúšať a nevieš čím začať, tak jednoznačne odporúčam zexperimentovať si v prvom rade s produktom Mineral Fuel. Mineral Fuel je bohatá minerálna zmes bez umelých sladidiel vo výbornej osviežujúcej nasledlej chuti s minimom

kalórií, ktoré nenarušujú tvoj prerušovaný pôst a obsahuje veľké množstvo draslíka, veľké množstvo horčíka a celé spektrum stopových prvkov, ktoré dnes veľmi často chýbajú v našej strave aj napriek tomu, že sa snažíme stravovať sa zdravo. Každodenné pravidelné užívanie tejto minerálnej zmesi zvyšuje dlhodobú zásobu horčíka v tvojom nielen krvnom obehu, ale aj v tvojich kostiach a ďalších častiach tvojho tela, vďaka čomu, keď budeš v stresovej situácii alebo budeš potrebovať podávať športové výkony alebo bude tvoj život momentálne z teba fakt veľa žmýkať, budeš mať vytvorené zásoby a tvoje telo nebude strádať. Keď chceš týmito doplnkami vyskúšať, utekaj na stránku nuohak.sk, čím zároveň priamo finančne podporíš vznik týchto

hodnotných rozhovorov. Ďakujem. >> No lebo pozri, ty si eh si si zažil slávu veľkú, eh veľa potľapkávania po uznania, eh veľa zaletal si si, precestoval si celý svet a tak ďalej a že že eh keď človek má takto ako že vyexponovaný život v rôznych oblastiach, že kde dokážeš potom vlastne nájsť dokážeš nájsť že uspokojenie v v obyčajných veciach? Čo predpokladám, že do niektorej miery, hej, lebo vlastne si išiel do odstránenia, čiže si niečo pochopil asi v tomto zmysle. >> No tak to sú tie hodnoty, ktoré som si tak približne po tej 50 nakreslil, hm eh

no, do Ostrava mi hráme s kapelou 80 koncertov za rok, čo je brutál. Polovicu v Čechách, polovicu na Slovensku a a keďže ty si z východu, >> Hm. >> sme zistili, že my sme vlastne eh najviac hrajúca bratislavská kapela na východnom Slovensku, čo si strašne vážime. Takže pozdravujem všetky východniarov a ďakujeme, pretože si pamätám, že na tie začiatky som s východnou spojený. Ja som chodil do Železiarní, voľakedy vo firme sme kúpali 1000 ton plechu ešte s vežačky, tak som sa tam vždy zastavil v sobranciach alebo tak som tam pobehal. Pre mňa to bola exotika, keď si z Bratislavy teraz ideš niekde nejaká Ubla, kde sa píše azbukou. >> áno, áno, áno, áno. >> Tak sme v Novej Sedlici sme robili myslím, že dva alebo trikrát festival.

Potom sme tam dvakrát hrali, potom stále sme sa tam otáčali Sobraniec na takom feste ako súťažnú sme hrali a bolo to strašne strašne akože pekné veľakrát iba za cesta a tie začiatky boli s tým východom ako spojené a dneska dneska tie ľudia si na to pamätajú a na nás sa volajú, čo je akože akože super. Hm ehm. >> To ma to ma zaujíma vieš, veľa dopamínu vo všetkom si musel pozažívať, vieš, že veľmi silné silné zážitky, vieš, eh lebo nie nie nie bežné, že nie je bežné pre všetkých ľudí, že vyjsť na pódium a mať pred sebou, že stovky tisíce ľudí, ktorí milujú tvoju tvoju hudbu a eh

poznajú tvoje refrény a spievajú ich eh s tebou. Že musí to byť silný silný zážitok, silná spätná väzba väzba od života, hej, a na na svoju vlastnú aktivitu. A eh máš vlastne potom aj eh to pilotovanie tiež ako keby to sú všetko také, že peak experiences, hej? A eh že vlastne čo čo robí Vratko, keď nerobí toto vieš? >> No. >> Že že že keď ustúpiš od tých vyexponovaných vecí, vieš, že že že máš niečo v živote alebo že ako takýto človek, vieš, má že spokojný deň, keď nie som teraz, vieš, na concerte, nie som, už nepilotujem lietadlo alebo, vieš, nechodím pomedzi ľudí, kde, ehm, vieš, po mne hádžu gaťky a tak ďalej. >> Ako ja som, no ako to nie je to tak, že

gaťky ani nič to. Akože do ustrania ako si povedal, sme do stratenia, ako som o tom východe sa tam rozrečnil, ale vlastne to nie je bola, že že že ustranie. Nie my hráme fakt, že 70 až 80 koncertov za rok proste. A toho je fakt, že veľa. Odídeš, odchádzaš v piatok niekde do obeda, vrátiš sa v nedeľu. >> Mhm. >> Človek je rozbitý. Potom potom je týždeň, kedy si proste vybavuješ všetky možné veci, ja neviem, rozhovory, >> Mhm. >> točíš nejakú pesničku v štúdiu alebo robíš na to klip a potom keď to vydávaš, no tak zase zase sa robí k tomu promo a a a Čechy a Slovensko. Okrem toho mám svoju rodinu, proste decká tri a tak ďalej a a nejaký svoj súkromný život, ktorý sa popri tom snažím žiť.

Plus som zberateľ veteránov a a taký ako milovník áut, tak mám niekoľko áut, o ktoré sa tiež treba starať, tam treba skočiť na STKčku, hen tam treba pretesniť motor, hen tam treba dať nový kardán, ja neviem čo proste nový lak a a proste toto stále ide dokola. No a plus akože ja síce akože mám domicil tu v Bratislave, ale žijem proste na Kopaniciach a tam je to také, že tam ma to ťahá, tam je proste ten kľud, tam je ten jin jang, že >> Mhm. >> že že tam si to ako keby vyvažujem, ale tiež tam mám veľký sad, mám tam lúky, o ktoré sa starám, ktoré kosím raz za roka a tak. Čiže čiže taká tá manuálna práca stále stále taký ako keby styk s tou prírodou, s s s s tým naozaj s tým životom, >> Mhm. >> o ktorom títo mnohí ľudia s tými

nechtami takými netušia, čo vlastne ten ich ten normálny život, že proste že pokiaľ si to drevo neurobíš cez cez cez leto, tak na jeseň zmrzneš v kúri proste. Nehovorím, že to každý má vedieť, ale ale aj moje decká tak vedia aspoň k tým nejakým základným veciam, alebo to jedno, či to je drevo alebo je to niečo, čo si v živote nejakými vedomosťami, postupnými skúsenosťami zažiješ a z toho čerpáš proste niečo sa musíš na živote naučiť a taký nejaký kolobeh musí fungovať nielen proste fakt, že chodís zavolať si z boltu nejakú krabičku, on ti to donesú to jedlo a to je tvoj celý život. Ako keď ti niekto s ním spokojný a ja som spokojný, že spokojný, ale ja mám rád také to spojenie s takouto normálnou ako realitou. >> Že vieš si to užiť.

Vieš si to užiť. >> áno áno. Keby keby som to nemal a žil by som iba tu a a žil tu nejaký taký povalačský svet ako že v Bratislave len krabičky a tak asi by mi asi mi niečo chýbalo. No takže ja [odkašľanie] som rád v tom lese tam zalezený a >> A počúvaj tak ty máš tým pádom toho ešte teraz stále hodne na na robote. >> Ja ešte dneska chcem ísť bagrovať. >> Bagrovať. >> Lebo je pekne sucho. >> Domov? >> A áno áno, lebo tam vyrovnávam za domom ako rovinu. Chcem tam postaviť sto dolu. >> Uhm. >> A potrebujem to stihnúť ešte pokiaľ nezačne pršať. >> čo bude v stodole? >> Traktor, bager, vlečka. >> Traktor bager a zver nejaká? >> Na tú mám ako ovčin, ale nemám zver teraz. >> Nemáš zver? >> Nemám. Mal som, ale nestíham to utekať to keď si preč a tak to musíš [odkašľanie] tiež byť prítomný.

>> A ok. A starý Vratko bude chovať zver? >> To uvidím. >> Uvidíš. >> Považujem, že žiadny starý Vratko nebude, že proste stále budem rozmýšľať ako ako 14 ročný ako teraz. >> to to to ide z teba kámo taká energia ako keď si ťa proste pamätám úplne, že že že že z deka hitov. A že vlastne keď máš teraz takýto stále rozlietaný život a mám pocit, že asi ani tam toho nepoubudoval, ale len ty si vlastne poprelieval tie priority iným iným spôsobom. Že ty stále tvoríš pies stále tvoríš hudbu? Stále ako že príde v tomto všetkom vnuknutie? >> Určite áno. Však my vydávame single. Pozrite minule sme vydali dva single

Kolagén a Anitka a keď odchádza niekto pre tých zver je singel otázka za milión. Predtým bola pesnička Leto. Ja neviem Ruleta, všetky skladby sveta a tak ďalej. [odkašľanie] Áno. Už albumy, tak ako sme mali kedysi. >> Uhm. >> Pretože náš posledný album, vlastne to hrozne, ja viem, eh vyšiel v roku 2015, čo je viac ako 10 rokov. Ale nehráme z neho ani jednu pesničku. Podľa mňa to je najlepší album, ktorý sme kedy vydali, je pekne zaranžovaný, sú tam dospelé texty, je tam ako teraz sa nechcem chváliť, ale ale mám z tých svojich všetkých albumov, ktoré si vypočujem, proste majú pekné aranže, že že to žije od začiatku až po koniec. Moja 15-ročná dcéra mi povedala, že

včera počúvala vlastne pri upratovaní album Nevhodný typ a povedala, že je najlepší. >> Uhm. >> Je tiež [odkašľanie] tvoje baba, ktorú ani ju nenútim, ona si ide svoje Taylor Swift a ja neviem, nejakú Adele a toto, ale ona si aj toto pustí a a povedala ona povedala, že sú to najlepšie texty, tak si poviem, že že super Linda, že fajn. Ale to teraz ne vzhľadom na to, že to ona povedala, ja ja osobne to cítim, že že že vydať taký album jednak by bolo strašne komplikované a teraz to bude bude znieť blbo, ale ja poviem, že načo. Že my z toho ako keby nášho najlepšieho albumu hráme je maximálne jednu pesničku. >> Uhm. >> Alebo ani jednu, pretože na tých 60 minút, čo hráš tie festivaly a to je ja neviem 80% koncertov, tak tam proste

ľudia chcú Ružovú záhradu 30. februára ráno a tak ďalej a my jednoducho načo teraz budeme vydávať album. Ja viem, že by sa ľudia potešili, ale potom aj tak z toho nič nezahráš, lebo my sme ako keby ja tomu hovorím, že už to je taký ten olympikovský Rubikon sme ako keby preskočili, že že pride olympik, ktorý má neviem 35 albumov na konte >> Uhm. >> a na na koncerte môže zahrať 24 25 pesničiek. Čiže keby hrali jednu pesničku z jedného albumu, tak tak z niektorých albumov ani jednu. Ale tak či tak ľudia chcú počuť Slzy tvých mámy >> Áno. >> a Okno tvojé lásky a ako Elán proste ani nemáme Šajnu, čo vydal teraz, všetci chcú počuť Vymyslenú ulicu a tak ďalej. Takže ako chvalabohu, že sme sa tam

dostali ale potom nás to tak mrzí, že že do prdele, že že že máme toľko skladieb, ale im to hráš a tí ľudia to ako keby neviem, koniec zelenej bodky alebo nevhodný typ alebo kopanie všetka nepoznajú to. Tak vydávame single. >> Uhm. >> Proste vydáme že single a a keď máš iba jednu pesničku na rok, tak sa dá o tom viac porozprávať, viac sa tá jedna pesnička dostane ako pesnička medzi ľudí. Keď vydáš 12 pesničiek, tak sa to tak roz roz rozmelčí, ale >> Každý si nájde svoju. >> Áno, ale keď dáš jednu, tak majú tú jednu a potom si to vieš pozrieť po rokoch, že ktorá mala ako keby uhm také keby ako že najväčší úspech a potom napríklad si prekvapený z toho, že napríklad Leto, ktorá má ako keby taký

tanečný letný rytmus, tak úplne že sú tam nejaké videnia, ale ako že žiadna sláva. >> Uhm. >> [odkašľanie] >> Potom pesnička Ruleta, ktorú sme len tak vydali, úplne zarezonovala brutálne medzi ľuďmi. >> Uhm. >> Potom dobre, pesnička Kolagénová nitka, to je o tých kačičkách, o týkajúcich babách, o tých príšerách zo sociálnych sietí. Tak uhm tak tá ako že dobre, tá má taký taký taký dosah, že to sme tak rátali a potom potom bola otázka za milión a tam je 4 milióny videní proste, že bum mi, že wow, že a v rádiách, že kokos, že to budeme hrať. Hovorím to fakt, že po 30 rokoch nám začali rotovať v áčkovej rotácii pesničku a to bola práve otázka za >> tá má tú tú tú presne tú tú energiu.

>> Ale vidíš, ale to nevieš to to to nevieš vôbec nejako predikovať, že že teraz na túto skladbu tá sa stane. I to som si myslel dovtedy o každej skladbe a potom >> Fakt? >> asi po 20 rokoch som sa na to vykašľal. Tie rádiá majú úplne svoju matematiku, oni majú svoj život. Uhm uhm a zrazu proste keď to neriešiš ako uhm to ako útek z väzenia Shawshank, že už keď tam prišiel tretíkrát >> Uhm. >> ten red >> Uhm. >> a povedal, že jo, dajte tam tú pečiatku, dajte mi pokoj, tak vtedy opustili vlastne, že vtedy chodil na ten pohovor, že vždy také si zažil. Presne tak. >> necháš pre to priestor. Rick Rubin teraz veľa vydávaš Rick Rubin vieš kto vieš kto to je? Vieš kto to je? >> Rick Rubin uhm >> To je ten producent americký, čo k nemu vlastne všetci chodia, eh vlastne tí americkí muzikanti.

>> Tak má veľa tých producentov, ale Rick Rubin áno áno. >> Hej, to je taký ten, tak ako Mikuláš vyzerá. >> A neviem čo, aj nejakú vážnu hudbu >> A nie, nie, nie. U neho robili, že Jay-Z, Linkin Park, kade kto úplne, že obrovská splet vyzerá ako Mikuláš. Má extrémne hrubý hlas. A eh on napísal knihu Creative Act eh Tvorivý Act a a je je ako že mňa mňa brutál zaujíma a fascinuje kreativita, eh lebo ja som aj počúval tiež že na tvoj rozhovor. Už neviem s kým to bolo, ale že vlastne >> Trevor Rabin, prepáč, prepáč, prepáč. >> OK, hovor, hovor. >> je vážna hudba. Ja som si pamätal Trevor Rabin, keď sme [odkašľanie] v 2009 mali alebo v 10. to už neviem, Derniéru v Prahe, >> Hm.

>> tak tam na konci bolo, že Trevor Rabin. >> OK. >> A ten Rick Rubin a že Bože, áno, poznám to. A som si to pamätal, či že Trevor Rabin je vážňák a a Rick Rubin, jasné, však Rick Rick Rubin robil s tými s Metalikou a s týmito, ale oni robili s viacerými, ale a tento >> On on on on on vôbec neriešil žáner. Síce on robil so System of a Down. >> Hm. >> A že eh mňa brutál zaujíma, ako že fascinuje ma u každého, kto má nejakú tvorbu, že ako ako vyzerá ten tvoj Tvorivý Act. Vieš, že eh že že chápem, že to nie je, že no idem teraz zoberiem zošit a idem písať nejakú rýmovačku, čo potom nejak zhudobníme. Predpokladám, že neprichádza to takto. Viem, že to prichádza, lebo ja mám také momenty, že keď to prichádza, ale že že či ty máš nejaký na to neviem, ne ne systém. Neviem, či to nie

je to asi nie je to správne slovo, ale že stav, rozpoloženie, prípravu alebo >> No príde nejaký nápad, ako že hudba s textom u mňa chodí tak nejak tým, že hrám na nástroj, tak si to tak nejak ako že viem podchytiť, že toto je refrén alebo alebo sloha, potom to rozbalím ako refrén. Či to toto nejak mám, ale išlo [odkašľanie] to podľa nejakej schémy. Hlavne sa nenútiť do ničoho. Hlavne sa do ničoho nenútiť, lebo lebo tam potom strácaš autenticitu a robíš len tak takú nejakú vatu iba. A preto tieto producenti, preto napríklad aj veľakrát humoristi alebo kapely, ktoré eh majú svoju existenciu založenú na nejakom humore, že sú ako vtipné, >> Uhm. >> tak ono sa jedného dňa ten vtip minie.

Aj aj ten stand-up komik sa už začne prostred eh už nie je vtipný neskôr, pretože je na tom závislý, pretože eh pretože pod stresom, pretože je pod tlakom. >> Uhm. >> Eh čo my my sme ako keby by som povedal taká žánrovo žánrovo taká daná kapela, že o nás ľudia neočakávajú nejaký extrém. Skôr skôr očakávajú že názor alebo očakávajú v tom našom štýle, či že ja som nie až tak úplne pod tlakom a vydávam veci von vtedy, keď keď sa mi ich chce vydať. >> Hm. >> A podľa mňa tak by to akože malo byť. Eh preto aj tieto producenti, napríklad v Amerike to funguje úplne inak, že tam napríklad Hetfield zavolá aj Erikovi Rubinovi alebo niekomu a povie, že bracho, poď nám poď nám akože

sprodukovať album. No a tam spravidla čo stane to, že dôjde ten producent a všetci vedia, že to začína tým, že celá kapela drží hubu a robia to, čo chce ten producent. >> OK. >> A oni s tým akože nemajú problém, ale problém má ten producent, pretože keď jeho meno je na tom projekte, tak on ako keby garantuje >> Záleží. >> eh či sa ten album bude predávať. Všetci to od neho očakávajú. >> Hm. >> A keď sa mu nebude tá Metallica predávať, tak jeho jeho kredit klesá a už si ho ten Linkin Park alebo kto už možno zavolá niekoho iného, kto je práve vychádzajúca hviezda. Čiže čiže čiže tieto producenti tam treba mať akože tiež strašný bacha. Tiež oni to nejak riešia, že si povedzme zoberú len toho, kto im chutí,

kde majú nejakú žiazu ako keby to robiť. >> Žiazu? >> Žiazu. >> To som ešte nepočul. >> To si osvojím. >> To je dobrý výraz, že? Žiaza je pecka, no. >> Počkaj, čo to definuje? Počkaj. >> Túžba. >> Túžba, žiaza. Wow. >> Eh takže niečo sa im páči, tak ju do toho, lebo to radi robia. Ja som vás stretol stretol napríklad v štúdiách, že napríklad my chodíme eh k Marekovi Rakovickému, ktorý s nami rád robí a my radi robíme s ním, pretože chalan poznáme z garáží, z prístavu. On tam mal testimoni kapelu. My sme boli vedľa v inom kafe. Takže sa pozrieme na seba, vieme vieme čo chceme, ale neberie len tá kapely a my ani nechceme ísť do iného štúdia, proste tam sa cítime dobre, takže tam nám tá chémia funguje. >> Uhm. >> A toto toto sú tie veci, že nemusíš a

vtedy vtedy vtedy sú najlepšie výsledky, len >> Keď nemusíš. >> keď musíš, máš problém. >> Uhm. Čiže udržiavaš v sebe nejaké rozpoloženie, kde proste nemusíš neriešim to. >> Neriešim to, pretože >> Príde samo. >> No tak určite, tak máme 31 rokov ako kapela, čiže za 31 rokov tie pesničky vznikajú stále rovnako ako ako kedysi. Eh >> A kde a ako vznikajú? Vznikajú u teba? Väčšinou pesničiek. >> No však v podstate áno, no. >> Uhm. >> [odkašľanie] >> No keď niečo napadne, tak si to tak si to dáš na papier a alebo si to nahráš alebo tak. >> Uhm. >> [odkašľanie] >> Ale vieš že hovorím ešte raz, my sme my sme ako keby chvalabohu, ale zároveň aj bohužiaľ v

stave, že keď ideš na koncerte zahrať novú pesničku na festival, tak sa pomaly musíš ospravedlňovať ľuďom za to, že ideš zahrať novú pesničku. A my hráme tri ten tento rok na feste ako keď odchádza niekto, čo je ako keby posledný singel, čiže to by sa patrilo zahrať. Kolegovia z Nitka, to sme si povedali, že to proste hrať budeme, lebo to je proti tým Kačenám a a tak ďalej, čiže je to stále ako >> A Kačeníkova vám nechodia na koncerty? >> Chodia, ale oni sa nie, oni sa tam objavia a potom sa zdujú. Oni sa zdujú za to, že sme ich nazvali príšery >> Uhm. >> a otázku za milión hráme, lebo tam tam má fakt, že úplne strašné videnia na YouTube tak a to nás aj baví. Ale nás baví hlavne, že to, že to baví tých ľudí. >> Uhm. >> A Bobbie McKferrin on má tú pesničku

>> Nana. >> a to nehrá. Teraz si predstav, že poznáš túto jednu pesničku, svetový hit a ty dojdeš na jeho koncert a on ju nezahrá, lebo on sa rozhodol, že ju proste hrať nebude. >> Uhm. >> Takže to podľa mňa nudí ako sviňa, lebo aké percento ľudí tam prišlo kvôli tým bez známym singlov. Každý >> Uhm. >> počuť ten hit a čaká na no do nezahrá. Možno to už hrá, ale ja neviem, či vôbec ešte hrá, neviem. Ale viem, že on to napríklad nehral. Takže [odkašľanie] neviem. Ja z druhej strany chceme tú výmenu tej energie a hráme ľuďom to, čo ľudia chcú počuť dneska. Vidíš ten istý rebríček je na YouTube ako ako na Spotify, že 30. február už vás zahrá dá, ja neviem, ani minútu proste. >> Uhm. >> Takže to je dané jednoducho. My chceme, aby sa ľudia bavili a aj my sa chceme baviť s nimi. Tá výmena energie tam musí byť a keď nebudeme hrať nejaké B alebo C strany,

tak tá zábava až tak nebude. >> Tiež som fanúšik Iron Maiden, ale to je, že že prepočúvané všetko, ale posledných päť šesť albumov ja vôbec neviem ich ako že pochopiť ani v hlave, že čo to kde tie piesne povyskladali tiež tiež teraz nedávno boli na Slovensku a proste vyskladané z prvých pár albumov presne presne. >> to isté však proste keď dali, že idú von s Masterovkou turné, tak proste ľudia sa na to tešili, že proste išli s týmto. >> Hej no to to má to to je to zaujímavé, že tá tá mladistvá energia tej kapely, že aj tá kapela, keď funguje 30 40 50 rokov, čo na to už preháňam, ale vlastne tá tá tá mladistvá časť, kedy vlastne ten tá najväčšia dravosť bola, myslím, že tá tá je tá je tá, čo tá časť, ktorú chceme stále ako keby

počuť, lebo tá nás ako keby revitalizuje. >> Áno. >> Tá energia, ktorá do toho bola vložená v tej tvorbe vlastne toho človeka práve revitalizuje presne tou energiou a to je úplne magic tej hudby, že že sa to nesie v čase, vieš, energiou tej hudby. >> Áno, lebo my sme v tej dobe, no ty si mladší, ale ja neviem, ako keď som mal 14 14 15, tak vyšla Justice a vyšla Masterovka. Čiže to vtedy to bola novinka, [odkašľanie] ale ja to vidím veľakrát na ľuďoch a veľakrát si dávam otázku, že prečo mi hovoria, že album Chill bol lepší ako ten teraz. Alebo alebo príbeh bol lepší ako ten teraz, čo sme vydali, alebo alebo prečo je tu niekto bol najlepší album a už všetky pesničky potom

už nie sú také ako čo ja si myslím, že sú ako že lepšie alebo minimálne aranžované alebo tak, ale proste vždycky to je o tom, že že človek má také nejaké obdobie vo svojom živote, kedy má otvorené okná alebo otvorené dvere a vníma. >> Mhm. >> A to väčšinou v tej puberte, že vnímaš svet okolo seba, zrazu už si taký polodospelý, teraz hudba, koncerty, všetko a nevnímaš a presne ťa to ako keby niekde niekde s tým vyrastáš a potom sa to zavrie, pretože príde rodina, príde zamestnanie a už sa tej hudbe nevenuješ tak, lebo máš kopec iných vecí a nemáš toľko času, tak v tebe nejaká hudba proste ostala a eh >> Máš na spojené konkrétne momenty a spomienky. >> a preto ten človek povie, že vieš čo, že ten Čumil bol najlepší album, potom všetko už bolo na prd.

Ale potom príde niekto, kto prvý album počuje tu niekto a povie, že najlepšie je tu niekto všetci Čumil je super, ale je tu niekto. >> Mhm. >> V Čechách eh sme sa stali známi počas albumu Príbeh, čiže v Čechách je najúspešnejší Príbeh a Čech ti povie, že ty vole Príbeh je najlepší a joo ako je tu niekto, dobre, ale Príbeh a a potom sú ľudia, ktorí na začiatku vnímať, keď keď sme vydali Bez dania dôvodu, čo bola recykla ako hovado, ty na to nedaj dopustiť a teraz mladí ľudia mladí ľudia vidíme nejakí, keď máme dni mesta, že to je zadarmo, že tam je fakt, že vzorka úplne hocikoho, tak mladí ľudia otázka za minútu, vytiahne telefón a úplne stojí a ten ani nevie, čo bol Príbeh, ten ani nevie, čo bol Čumil a proste zaujíma to

to iné kafe, ktoré je teraz, pretože on práve teraz má ten slot toho svojho vnímania ako keby otvorený a to veľa muzikantov s tým úplne bojuje, že prečo vlastne ako keby tie albumy, ktoré dneska nemajú ani taký zvuk, ani všetko >> Áno. >> mali možno tú energiu, ale tá generácia ľudí už možno, že už ani nechodí na naše koncerty, lebo [odkašľanie] už sú too old na to. >> Áno. >> Už muziku vôbec neriešia a chodia tí ďalší, ktorí chytili ďalšie albumy, čiže po 31 rokoch existencie kapely už trošku tú dráhu, čo ten Vlny na kafe prešiel už už už sa tak sledujú už to vôbec ako že ako najhrotíme, ako tie hity sú hity, ktoré ráno poznajú všetci. Ale, ale tá mladícka energia, napríklad niekto má rád možno ten Magnetic, on má

od Metalliky a čo je album, ktorý ja som nepochopil ako že a odtedy som odmietol počúvať Metalliku, hoci Metalliku mám niekoľko tričiek doma, fakt ich mám rád. Live in Seattle 89 to sú, to sú také bomby, že to nie je možné. Proste to proste keď to frajerke púšťam, ona na to kuká, že prosím ťa, čo toto v aute. Ale vtedy mal Hetfield najlepší hlas, mal mal top gule, mal to bomby, ale to sú skladby, ktoré som zahral. No takže ale, ale, ale proste viem, že Metallika vydáva nové albumy, robí s tým turné, ľudia, ľuďom sa to asi ľúbi >> Hm. >> ale pre mňa to je staré, ja mám 52 tak no. >> Ale vy ste nevydávali dosť eh dosť albumov na to, že vlastne keď to človek kontinuálne počúva, tak vlastne ono to stále je svieže, že ja ešte nemám ako ty

už musíš mať vlastne v hlave vybuchnuté tie tie piesne, hej, že už si ich počul príliš veľakrát, ale >> No ja som nie podstatný. >> Hej. >> Ja to vydám a ide to medzi ľudí a už potom ľudia s tým urobia na to to, čo urobiť majú. Či im to bude páčiť, nebude páčiť, ľúbia si to, neľúbia si to. >> To je tvoja, nie je tvoja emócia. Ty môžeš byť vlastne vďačný za to, že keď keď keď sa to chytí. >> A tak áno, že žijeme z toho a chodíme hrať a už teraz máme pomaly plný kalendár na budúci rok, takže ako super. >> A vďaka čomu? Eh spomínal som hovoril, že keď budeš raz starý hovoríš že že snáď to tak nebude a si v mladosti rovnako tak ako si ťa pamätám, ako že vieš nejaká vráska naskočí eh s vekom tomu nezabrániš ale čo je, čo je to, čo ťa drží

eh vitálneho? Čo je čo čo je to, čo drží to decko živé v tebe, tú pubertiačka? >> Ja neviem, robím to, čo ma baví. Robím to, čo ma baví. >> To to robí ono? >> No určite. Ako baví ma baví ma hrať, baví ma byť s chalanmi, máme v kapele veľmi dobrú klímu teraz. >> Hej. >> Proste >> Či sa stretávate ako že aj aj mimo? >> Tešíme sa normálne na seba, že sa vidíme. >> Hej. >> Jazdíme stále jednou dodávkou, veľa kapiel príde a tam naparkujú celé parkovisko, backstage, lebo ten príde, ten príde, tam my proste stále chodíme tou jednou dodávkou s veľkým prívesom, je také veľký Chevrolet 6 litrový, čiže vie to odtiahnuť aj trojtonový príves aparátu, čiže domov prídeme. V Amerike všetky kapely tak chodia, len u nás ľudia nepoznajú moc tie americké autá,

tak jazdia na týchto dvoch, troch tranzitoch prídu a my tým, že máme tú americkú veľkú dodávku silnú, tak tam vieme ešte ďalšie 3 t dať aparátu a prísť celá kapela spolu vlastne. >> Uhm. >> No a tam vzniká tá interná sranda, proste technici, že šofér, proste zvukár, všetci sme tam proste pokope a už sa tam prankujeme navzájom a nahrávame si tam videá, ktoré občas niekedy dáme aj von, aby ľudia videli, akí sme dementní a to nás vlastne ako keby udržuje ako v kapele taký ten dobrý duch, lebo lebo musí ťa to baviť hrať tú muziku. Nebaví ma veľmi chodiť, čo ja viem, neskoro v noci domov, čo ja viem, vo štvrtok ráno skoncertovať a celú sezónu, tak už proste to je skôr otázka na manažéra, že vieš, že od nejakého času, že proste žiadame ubytko, pokiaľ to je fakt niekde ďaleko alebo že to

nehrotíme. >> Uhm. >> A že trošku si ten život robiť príjemnejší, ale na konci dňa robíme to, čo nás baví a a to je podstatné, to je podstatné. Napríklad v letectve v letectve som bol stále preč, stále, stále preč, na tej týždeň si išiel preč, potom si bol týždeň doma, zasa na tri týždne preč alebo na šesť týždňov sa chodilo do Kambože lietať. A to po troch rokoch, vieš, všetci rozvedení, kapitáni a tak ďalej, že to tak je veľmi ťažký život ako dopravného pilota hrať, zvlášť v charterových spoločnostiach. Keď sú pravidelky, [odkašľanie] tam proste ráno ideš, odletíš >> Rozde rozdeľáky, čiže že ideš tam a si tam dlho >> No ty si letel Vizerom, čo je čo je vlastne pravidelka, to lieta každý deň do Košíc dvakrát alebo ja neviem koľkokrát.

A to je pravidelka, majú svoj nejaký ten grafikon nás, letný, zimný a proste oni si lietajú a to je pravidelná doprava. Ale potom je charterová, že si ťa objedná nejaká cestovka na leto a vozíš ľudí. >> Hm. >> Alebo proste ideš do zahraničia lietať pre nejakú ďalšiu cestovku, vozíš migrantov do nejakých táborov, potom vozíš kresťanov sa modliť, modliť do Lurd. Potom vozíš, ja neviem, futbalových fanúšikov, turistov, ja neviem, hocikoho. Proste proste si taký autobus, čo si objednajú a stále na skale lietame tam tam. Takže vlastne pointa je tá, že nie si doma. Ako že tá robota je krásna, ale nie si doma a nie čo to ti vadí a preto som s tým prestal, lebo som chcel vidieť svoje deti. A mať trošku viac súkromia. Keď som

nemusel robiť, lebo mám tú kaplnku. Takže takže nájsť si aj také pohodlie, že že to má >> Ty si ty si zároveň ty si zároveň lietal aj mal kaplnku aj mal deti? [smiech] Toto to znie >> No môj vrchol bolo, keď sme nahrávali album Právo na šťastie. >> Aha. >> Som lietal. Mal som decká, do toho boli koncerty a do toho sme ešte nahrávali album. A to sme lietali vtedy v Poľsku. To sme že doleteli, že niekam, ja neviem, do Varšavy. Tam sme prespali, zobrali nás mikrobusom a odviezli nás do iného mesta, čo je do Poznane. Tam sme sadli do mašiny, odleteli nejakú Hurgadu a pristáli v Dánsku. Nikdy si nešiel vždycky z nejakého mesta naspäť do toho mesta. Vždy si proste išiel niekam a tam ťa autobusom viezli do ďalšieho mesta.

Čiže to bolo to bolo strašné. A ja neviem, ja som si ja neviem, ja som si napríklad, že v Poznani som si stiahol verzie zo štúdia, čo mi chalani poslali. Odletel som si do Hurgady. Vrátil som sa do Poznane a a vlastne keď nás viezli do Katovíc, tak po ceste som si púšťal tie tie verzie a robil som poznámky v našom zvukárovi, čo treba pridať, kde treba dajme iný vokál alebo kde pridať gitaru alebo že tu poznámka, že tu ešte niečo nahráme a tu daj viac basu. A keď som došiel na wifinu na hotel, tak som mu to poslal. Prespal som, na druhý deň zase sme niečo odleteli a keď sme boli v Dánsku, tak tam som si stiahol pesničky a po ceste do Varšavy som si ich zase vypočul a zase išli poznámky a a takto proste. Ako sa dá, keď máš, ja neviem, 38 alebo tak,

vieš. Ale už potom ten album Právo na šťastie bol že najbrutálnejšie nahrávanie. >> ako že dá sa, ale >> že to ťa musí baviť brutálne. Lebo lebo akože v momente, ako by ťa ten čokoľvek z toho vlastne nebavilo, tak to proste >> A v tedy som prestal lietať. >> OK. >> Lebo mi ponúkli pôjdem do Kambodže na šesť na šesť týždňov a to som povedal, že najvážnejší tak to fakt sme >> A to že prečo si si to robil? Akože aj to pilotovanie ťa popri vlastne tomto všetkom bavilo alebo napĺňalo natoľko, že že dávalo to zmysel robiť to nad rámec ešte tohto všetkého? >> Tak ono to bolo tak, že ja som sa v 2006 vykašľal na iné kafe, išiel som študovať [odkašľanie] letectvo od nuly od jednomotorového lietadla tu z Vajnôr. >> Hm.

>> Ale tá cesta do toho kokpitu Boeingu trvala štyri roky. Proste všetky výcviky, všetky simulátory nemali nejaké zmysel. Tak som robil na dispatchingu, plánoval som lety. Dostal som sa na bizjetové lietanie, čo bolo super konečne kokpit. Tam robiť výcvik v Amerike, tam simulátor a tak ďalej. A potom došla ponuka vlastne na Boeing na 737 tak zase simulátor, zase učenie a tak ďalej. Keď si konečne v tom lietadle sedel, tak si chcel aj letieť. Keď konečne si to spravil. Potom Air Slovakia skrachovala, potom na tom vznikol Aero Explorer. To sme znova začali a všetko a sme boli radi, že vôbec lietame, lebo taká bola situácia, tak človek sa tešil a plánovať čo som mal furt na telefóne, že more daj mi tam čo najviac lietania, daj mi lietanie, chcem lietať, lietať sa vylietať proste no a tak sme proste lietali. Niekedy tie lety boli ľahšie,

niekedy to bolo náročnejšie, že sme dodávkoví išli do Verony a potom z Verony sme lietali proste. Bolo to šialené a to Poľsko bolo fakt, že husté, takže takže tam ako keby som si povedal, že stačí, stačí, stačí. Ako ja som lietať chcel no a no a potom nás ľudia ako keby dokopali naspäť, tak keď že som už lietal, tak teraz tá kapela k tomu začala ako keby hrať a stretlo sa to tam, že sme vlastne vydávali album Právo na šťastie a už toho bolo tak veľa, že niečo treba bolo pustiť. Tak som pustil to lietanie a a a zase tá kapela ten ten osobný ten život nás vlastne ako keby zase pustil do tej muziky. >> A bola ehm teraz tak spätne, keď vnímaš tú pauzu, že bola dôležitá? Z

nejakého dôvodu v retrospektíve. >> Áno. >> Hej? >> Myslím si, že áno. >> Dalo ti nejaký druhý dych do toho alebo >> No my sme skončili, lebo sme skončiť nemuseli. >> Aha. >> Na nás ľudia chodili. My sme ako v tom 2600 mali po vydaní alebo bez vydania dôvodu hrali sme pre 250 000 ľudí vlastne v Poľsku na Woodstocku, kedy sme to tam vtedy chytili, tak dneska tam hráme. My to bol tretí štát, kde hráme, len my sme sa vlastne neráčili rozpadnúť. Takže no ale >> A pre a prečo ste sa vlastne rozpadli? >> Lebo ja som my sme fungovali naozaj punkáčsky. Akože tam sa hulilo v tej kapele. Ja to nemám rád, drogy a tieto kedy ke návyky a toto. Ja to moc nemusím. Tak vieš to ja som proste chcel niečo iné robiť. Chcel som proste niečo iné ako

týchto proste muziku a >> Ako bordel. >> No my sme fakt ako punk. My sme na starej Volge chodili proste s hrdzavým výfukom. Nemohol si mať v lete nohy na zemi, lebo to bol tak horúce, že si musel furt ležať na na palubovej doske alebo na operadle a neboli sme schopní si našetriť na nejakú dodávku a ja som [odkašľanie] išiel do toho letectva a tam veci fungujú inak, aj keď na konci inak >> No však to to práve, že to je že to je presný opak ako čo sa princípov týka, že to je úplne vlastne naproti vôbec, lebo však tam vlastne ako pilot prechádzaš ako ja si to len tak ako že ako predstavujem, ale prechádzaš náročnými školeniami a vlastne je tam podriaďuješ sa tam tomu ako to funguješ vlastne. Ty si tam ako keby veľmi

kľúčová súčasťka aj vlastne aj pilot líder zároveň. Ľudia nechcú teba ako keby ani vedieť. Chcú ideál pilotov a ani nevedia. >> Chcú pekne pristáť a celé. No tak v muzike ideš od seba, môžeš robiť čo chceš. >> Uhm. >> A v letectve musíš ako že z takého toho množstva vedomostí urobiť toto. Čiže to vlastne presný opak a to som vlastne chcel. >> Uhm. >> Ale vyhovovalo mi to v tom, lebo lebo konečne ten život má nejaké také pravidlá, čo do vtedy v tej kapele ako nejaké sme mali, ale proste ja som fakt tie niektoré veci nemusel a [odkašľanie] prišiel som do sveta, kde pravidlá fungovali, kde tam bola tímová práca od od od riadite od od od dispečera

cez toho teda cez toho, kto zohnal let, cez toho, kto ho kto ho naplánoval, cez toho, kto sa ti postaral o lietadlo ako technik, cez toho pilota, cez toho inštruktora, ktorý ťa tam ako naučil a to stále bola organizmus ľudí, ktorý ktorý >> Funkčný. >> na nás bolo ten let odletieť, ale bez tých mechanikov by sme to nedali, bez tých bez tých obchodníkov by sme to tiež nedali, bez tých dispečerov by sme to tiež nedali. Keď sa niečo vysralo niekde v Burgade, tak sme volali dispečerovi, že Mišo, prosím ťa, máme problém, vyrieš ho. Keď sme boli v Líbyi a bola tam vojna, mali sme evakuovať, nebol tam signál, takisto sme proste riešili. Čiže čiže to bol tím a na konci dňa je to strašne podobné to letectvo ako ako hudba, lebo ty nastúpiš na koncert, ideš na pódium, máš tam hodinu zahrať. Tebe

môže prasknúť struna, tebe niečo sa môže stať a tá nálada nemôže padnúť. Ty proste musíš ten koncert odohrať. Veľa krát sa stalo, že že vypadla elektrika, generátor zlyhal, tak som zobral španielku, sadol som si na kraj pódia a z ľudí som si zaspieval proste na španielke veci, celý festival spieval, to bolo pekné. Čiže musíš to zachrániť takisto ako ten let proste, keď sa ti niečo stane, tak nepustíš to, nezabiješ sa tiež a vždy máš iné počasie, vždy máš iného kapitána, vždy máš iného riadiaceho, proste vždy máš inú trať alebo mnohokrát nemáš rovnakú trať. Iné počasie na destinácii a tak ďalej, iné lietadlo. Čiže každý let je originál, tak ako každý koncert je originál a vašou úlohou toho tímu je ten let urobiť príjemný a bezpečný. Takže toto som si doniesol z toho

letectva a keď tí ľudia ako keby fakt nás ako že dotlačili do toho, aby sme sa vrátili aspoň na pár koncertov, z ktorých potom bolo zas 80, >> Hm. >> tak som proste povedal v kapele, že tak a budeme fungovať inak. >> Čiže bolo to školenie vlastne pre teba, si videl iný systém, ako to vlastne vyzerá, keď to funguje keď veci fungujú. >> No ako vedeli sme sa na hoteli, keď sme mali day off, ísť s kapitánom na pivo alebo s posádkou, dať si pivko, aj dve, aj tri, lebo na druhý deň sa neletelo, ale už proste keď sa letelo na druhý deň, tak nič, proste. Že bol tam nejaký taký aj taký medziľudský režim, nie len nejaký striktný, však tiež sme ľudia, ale ale v tej muzike >> Ale keď sa malo fungovať, tak sa fungovalo. >> No a a v tejto Inekafe začalo jednak fungovať proste. Začalo sa odkladať, kúpili sme si dodávku jednu, druhú,

proste začali sme normálne technikou svojho zvukára. Samozrejme, že išli sme cenou hore, začali sme vydávať v lepších štúdiách proste lepší zvuk a tak ďalej a proste ono to je tam, kde to je dneska. Nie sme Metallica ale sme aspoň Inekafe. >> No ale tak akože na Slovensku málo kto by nevedelo o Inekafe. V Česko-Slovensku. Čiže vlastne tam si mal šancu ty sa naučiť robiť punk poriadne v letectve. >> Občas to bol punk rock, no. To tak oni sa čudovali, že prečo lietam ako keď mám kapelu a že blázni že pozri aký má výtlak z kancelárie. >> Ináč je taká zaujímavá vec, že eh sú kapely, ja neviem že Iron Maiden,

čo som počúval, vieš a to bolo, že ja som si vždy predstavoval, že že by som chcel byť tento gitarista, chcel by som byť Jani Gerž alebo chcel by som byť Bruce Dickinson a tak ďalej, ale pri Inekafe ja som nechcel byť nikto z vás, ja som chcel hrať s vami. Že že vieš v takých tých predstavách vieš detských. Že že že že tá tá partia, tá energia tej partie bola taká, že že že nechceš byť tým, chceš byť toho súčasťou. V tom v tom ste takí. >> Ja som sa stretol s Bruceom Dickinsonom a sedeli sme asi pol hodinu spolu a sme sa rozprávali, pretože [odkašľanie] on lieta na 737 a také také lietadlo, ktoré už už pomaly vyraďujú, ale je to je to taký stredne veľký Boeing, väčší ako 737 a on sa potrebuje preškoliť na 737. On lietal, neviem či ešte lieta pre

takú firmu, že Astraeus, tam akože u seba v Anglicku. >> Myslím, že už nelieta. >> Už nelieta. >> Myslím, že už že už kvôli veku, že už už mu to nechceli dať. >> mal 65, hej? >> Neviem, ale kdesi som videl nejaké interview. >> No do 65 môžeš lietať. A komerčne. Tak ako že no a v Bratislave robil kruhy. >> OK. >> Potreboval lietať cez okruhov na živej mašine a naše firmy kooperovali. A bola mi ako že ja som Iron Maiden priznám sa, že tuším tak sa volal ten album jeden. Ten ten som mal doma na kazete ten bol Halloween Keeper of the Seven Keys dvojka. Iron nie je úplne môj moja šálka kávy. >> Veľa ľudí jeho hlas napríklad ťa ťa ťa ťa ťažko trávi. >> Ale Bruce Dickinson je pre mňa ako že

strašne sympatický človek. Je to makač. A zvlášť potom ako som sa s ním rozprával úplne pokorný. Braško on mal Nokiu ty kokos so zodratými gombíkmi. To všetci sme už mali vtedy ja neviem štvorkové päťkové iPhony. On mal Nokiu s gombíkmi, kde mal zodraté tie písmenká. Proste spevák Iron Maiden on tam furt niekomu písal na ten monochromatickom displeji ty kokos. On sa nechcel baviť o hudbe. Na Gete sme proste sedeli a sme sa rozprávali a hovorím, že aj musician tu a tak a on, že á super super a že punk rock a tak ale o hudbe sa vôbec nechcel baviť. On sa chcel baviť o lietaní zaujímalo, že ako v našej firme lietame, čo lietame. My sme sa on sa bavil s ním iba o lietaní sa chcel rozprávať. Pekne prišli v

uniforme ja som zobral rýchlo kartu a išiel som s ním a vlastne s ním som lietal na Jump City. Náš inštruktor lietal s ním a ja som tam medzi nimi pozeral normálne aj Bruce ako že naľavo sedel a asi to tam lietal. To bolo fakt husté a ako človek mi prišiel strašne pokorný, strašne taký obyčajný taký taký normálny a malinký. On je malinký a a je je to fakt, že makač. On aj šermuje aj aj všetko, že >> To je to ale, že teraz keď teraz keď tak nad tým rozmýšľam, že to slovo pokora to z teba cítim. A ale neviem možno, že sa mýlim ako že vieš vravím ako že čo vnímam, ale že keď sa teraz tak rozpamätám tiež na viacerých hudobníkov, ktorí u ktorých vidíš

že ich to baví. Že ako keby nie je to len už nejaký dozvuk niečoho, ale že proste že že že tým stále žijú. Ale že oni vlastně celý život takto predkaný. A to isté vlastne Dickinson. My vlastne aj čo viem o vlastne o celej kapele Iron Maiden, to vlastne oni každý z nich má kopec alebo biznisov alebo brutál koníčkov, že proste celý úplne celý ten život je predkaný. A že čo je to vlastne, že musí to byť nejaký druh výzvy alebo čo čo ti pomáha vlastne tú a teraz nehovorím, že že ty si že že dokonalý človek, ale taká tá taká tá normálnosť, vieš, že že že viem si predstaviť, že štyri päťkrát by som vybehol, teraz nehovorím, že mne by sa to stalo, ale že človek vieš si predstaviť, že vybehneš niekedy štyri päťkrát pred 100 000 ľudí, kde proste každý ti

tlieska, každý spieva tvoje refrény a tak ďalej, že že neuletíš vieš že neuletíš, že neuveríš tomu svojmu egu natoľko, že že sa nezblázníš z toho. Ako ako ako ako to dokážeš sa nezblázniť? >> No ja neviem, no. Rišo Müller kedysi povedal takú dobrú vec, však to asi nemá zo svojej hlavy, ale ale od neho som to počul, že čím vyššie letíš, tým tým hlbšie padáš. >> Hm. >> Znamená, že ako že na koho to ja mám ako že robiť ako frajera. Teraz nemyslím, že na teba, ale všeobecne, vieš. Ako takisto viem byť nepríjemný, keď niekedy po koncerte ožratý človek už si robí 20. fotku so mnou a furt to nevie zaostriť a a furt furt proste ešte sa a usmej sa Vratko, tak som aj v tej som nepríjemný, v tej

poďakujem a odídem a možno ostanem pre nich namyslený, ale ako napríklad ja by som si to nikdy nedovolil voči niekomu povedať tomu Brusovi, že prosím ťa, že nestoj takto, ale stoj inak. >> Áno. >> A tu sa mi podpíše a proste ja mám týmito ľuďmi takú nejako pokoru a eh to zase očakávam od tých normálnych ľudí a zase si veľmi rád odfotím, ale napríklad vadí mi, keď sú blesky, keď keď ako niekto na tie blesky ich poprosíme, že poďme radšej na svetlá, vypnite si tie blesky pretože keď mám schytať 100 bleskov každý večer do ksichtu, tak proste za chvíľu nebudem vidieť, takže skúsme ako tak. Niekedy to je lepšie s tými ľuďmi, niekedy sú viac opití, niekedy aj keď sú opití, sú v pohode, niekedy aj keď sú trezví, sú úplne na hovno. Takže takže takže človek ako mám také nejaké mantinely, ale

ako viem byť ako že nie som úplne ako že natierať si na chleba, eh ale ako že na koho mám, vieš ako čo hrať, na koho cítiť. Ja som rád, že ma tí ľudia majú radi, že majú radi tú moje dielo. Ako no a čo? Však ako že sme ľudia a ideme ďalej. Proste ja teraz sadnem do auta a ideme natankovať benzín a ideme naftu pre bagre ešte idem bagrovať, že proste som takisto len obyčajný človek, pretože zase viem, že mám to iné kafe, ľudia to poznajú, ja som za to vďačný, som na to hrdý, ale a zase teraz ako že nezbláznime z toho, tak proste tí, ktorí chcú, prídu na tie naše koncerty. >> Uhm. >> Tí, ktoré nechcú, tak neprídu. Mnohí ani

ani nepoznajú naše pesničky, niektorí nás majú radi, niektorí nás nemajú radi a na čo nad tým vôbec uvažovať proste. >> Že vieš sa od toho odosobniť, lebo poznáme aj slovenských muzikantov, ktorí ktorí ako že sa nesú, vieš všade kade chodia. >> No tak áno, možno tak to ignorujeme, ale zase napríklad tie rozhovory, vieš napríklad ja mám rád, keď má niekto iné rozhovory iné otázky ako že chlapci, čo máte nové alebo >> Uhm. >> alebo tak no. Raz došli do rádia [odkašľanie] a tam sa nás opýtali do Nitry, že no chlapci, tak a čo máte nové? A Fórus, že máme Fés za jeba- né auto. Ďakujeme chlapom za rozhovor, do vidia, pustili pesnička, vyhodili nás z rádia a odvtedy sme si v tom rádiu ne- vieš keď hovorím,

ty debil, prečo si to povedal? Však si ich nasral, no ale už prečo dáva také otázky? Oni na potom volali z toho rádia ten šéf, že ja viem, že vám dala debilnú otázku, ale tak zase mal to byť trošku na tej od to mace, ale fakt ako ako nedáme také radi také tie generické rozhovory, že >> Uhm. >> čo máte nové, vieš alebo ideš na promo s novým singlom. >> Aha. >> A prvá otázka je, že kedy bude nový singel? Len teraz je nový singel. No dobre, a kedy bude nový? [smiech] Takže это sú veci, ktoré my si niekedy musíme prechádzať, či že keď máme taký to príjemný rozhovor >> Koľko chodíš tak to rozhovor rozprávať? Koľko >> koľko, koľko, koľko ťa stojí vlastne ako že, nehovorím, že to je marketing, ale vlastne, že robiť to vlastně promo okolo

hudby ešte okolo koncertov, že je to ešte potrebné ako keby? >> Tak z pravidla, keď vydávame nový singel, ideme s klipom, má to povedzme aj nejaké turné k sebe alebo kapela má výročie alebo napríklad vydávame album Made in Czechoslovakia, ktorý v podstate >> To je úplne crazy, to je úplne crazy. >> Tak sme to chceli nejako uviesť nejako proste o tom na internete trošku, nech ľudia vedia o čo ide, prečo sme to urobili a tak. Keď sme vydali symfonické DVDčko s CDčkom, tak sme trošku zase okolo toho, že to už tej kultúre ako keby patrí, keď niečo nové, nové ideš dať von, lebo ľudia tie informácie nasávajú nielen zo sociálnych sietí, ale aj cez všelijaké linky a tak ďalej a >> áno. >> a tak. Takže, takže >> teraz namiesto desiatich hitov. >> No, bohužiaľ no, dneska nie je jedna

obdobná televízia prakticky áno. >> Hej, to je pravda. Že vlastne kde si som sa stále dozvedal ako keby o nových veciach. Vede >> Ale internet, tam máš videá, tam máš všetko, takže je YouTube, ktorý nebol kedysi tam. >> tam sa to teraz viac na mieru distribuuje. Eh, čiže tvoj recept na to vlastne ako sa nezblázniť z takých vecí, keď eh >> riešiť, riešiť. >> a mať bager. Mať bager, mať, mať proste mať mať ten eh mať ten obyčajný asi live, do ktorého sa proste vrátiš, ktorý je úplne >> Ja som si bager kúpil, keď bola korona. Preto mám bager, pretože keď bola korona, tak nás zakázali hrať. >> Hm. >> A myslím vlastne >> Čo logicky urobíš prvá vec? Kúpiš bager. >> No nie, musíš vymyslieť biznis, ktorý ťa uživí pretože >> Hm. >> my sme dva roky nemohli hrať tam, keď

bola korona. >> vlastne pre muzikantov škrt veľký. Hm. >> Tam nám nikto nič negarantoval, nejaká pomoc prišla až na konci pomaly. Nikoho nezaujímalo z čoho uživíš decká, z čoho nejaké svoje splátky a tak ďalej. Tak som išiel predávať bit. >> Hm. >> A kúpil som bager. Pretože som rozmýšľal, čo budeme robiť, dopredávať. >> Si chodil riadne bagrovať, hej? Akože na hodinu >> No, to mi nikto neveril. No. >> Wow. >> No. >> Kokos, ale tak šikovnú máš hlavu aj ruky, že hlbokú, že >> [smiech] >> Lebo >> Neviem si teraz predstaviť ako že kopec slovenských muzikantov vlastne, ktorý by som si predstavil, že teraz do bagra ich posadiť. >> A tak boli chalani, čo normálne všetci všetci nejako makali, všetci nejako robili. Ale ja že čo budem robiť, nie? A tak že idem na kopanice a to je od slova

kopať, hej? To sa smial a a vždy keď som ja potreboval niečo vykopať, tak som nevedel zohnať. Proste nikdy nemali čas alebo začali a potom odišli alebo nemohli alebo pršalo alebo čo. Či že to je taká robota, ktorá podľa mňa sa ako že s tým uživíš. No klobúk dolu pred všetkými, čo sa tým živia, pretože ty ideš že makáš niekde 8 hodín, prídeš úplne vyplutý, lebo na tebe je elektrika, potrebuješ elektriku, plyn. >> to. >> Tam je rýna, hentam je plot, tu je strom. Kokos, teraz máš náklon, čiže to vôbec nie je sranda len tak si prísť za niekde niekomu niečo na zákazku vykopať. >> A máš nejaký taký malý malý ten na meter? >> normálne Terex veľký tak ako 30 X

JCB alebo niečo také proste alebo a normálne veľký čo s malým bagríkom, vieš? Čo čo čo narobíš? >> Ja som si teraz bazén kopal prvýkrát na na dvore a nakoniec aj ten veľký bagrista bagr musel prísť. >> No to a dostaneš 200 € a z toho 100 € je nafta, takže ako ten, kto z toho dokáže už vyžiť, tak to je ako frajer, no. Takže klobúk dolu. >> A a tu má ešte asi nech už tvoju bagrovačku ti neodkladám dlho, ale že lebo som bol celkom zaskočený tým, že vlastne že keď korona prišla, vieš, že takže muzikanti, že majú problém. Či že vlastne takí muzikanti v Česku a na Slovensku ako keby nedokážu prežiť z toho, že nejak nejaký predaj alebo album alebo čosi také v dnešnej dobe. Že to to je vôbec nejaká ako keby

položka pre muzikanta, že vydám album a že teraz sa bude niekde >> No >> koľko čo neviem streamovať alebo alebo čosi, lebo niekedy cédečka sa proste vieš predávali. >> Áno, cédečka sú dneska len relikvia, že vydá sa pár 100 kusov, spravidla 500, lebo to je minimálny náklad. Môžeš si dať urobiť 300, ale stojí ťa to toľko ako keby si si >> No že už to nie je tak, že že v každom meste máš to v dvoch, troch obchodoch. >> Nie, nie, nie. To to vôbec nieje. Ale normálne digitálna distribúcia. Však máš Spotify, máš ja neviem, Google Music či ako sa to volá, YouTube. Ja počúvam Spotify a je to úžasná vec. Je to úžasná vec. Ja by som za to dal Nobelovu cenu tomu, kto vymyslel ako že Spotify a tieto tieto tieto služby, lebo kedysi sme si chodili do predajne kupovať

CDčka, ja neviem, kúpil som si Garbage CDčko, ľúbil som len dve pesničky, ale to CDčko bolo tak drahé, že som ich počúval všetky. [smiech] Lebo proste za tie prachy som ich počúval všetky. Proste to bolo úplne šialené a a voľakedy ešte za Komančov, keď som akože dospieval, tak sa tie veci nahrávali na kazety a že k tej hudbe bol ako celkom problém sa dostať. Nemal si prachy na to, aby si si išiel kúpiť LPčko, Hellovinu si hlavne nekúpil oficiálne v obchode. Voľakedy za za Bošeika. Potom keď to prišlo, tak to zase bolo drahé. Potom prišli CDčka, zase to bolo drahé. Nemohol si v aute počúvať, lebo sa CD prehrávače neskôr začali a potom prišli MP3jky, dneska je všetko online za 7 € máš vlastne online

celú hudbu sveta, čo je úplne pecka. Ja si teraz počúvam staré kapely, Distraction som si tento album som si vždycky chcel vypočuť alebo alebo proste staré trash z konca 80. že že vždycky som si chcel vypočuť, ja neviem, čo to nejaký nejaký si si mal Nukleara sa volá, takéto kapely proste ako že tie tie staré proste to že si to proste pustíš, že wow, že že dobre. >> Počúvaš doteraz tvrdú hudbu? >> Akože akože menej, menej. Snažím sa snažím sa tej muziky ako že aj tak vetrať. Skôr počúvam novú muziku. Zaujíma zaujímajú ma také tie pop-punkové kapely také, že že ako nakladajú s novými zvukmi, s novými aranžami, s novými ako stále s podobnými melódiami a tak. Čiže čiže skôr skôr ma akože toto

zaujíma. Ale ako minule som si pustil Coma of Souls od Kreator som mal na na vinyle kedysi alebo Eraise Sepulturu. >> Aha. Čiže už robíš >> spôr taký ako keby eh prieskum, že čo vlastne kam sa tá hudba teraz uberá. >> Skôr skôr nové kapely objavujem, lebo mňa bavia tie arana že a >> Ale stále ako že tieto žánre? Alebo máš to tak, že vlastne že s vekom prichádza ja neviem, že viac má to berie nejakým iným štýlom. >> Eh nie tak ako ja v tom mám jasno ja mám nad aj 70. roky kľudne Bon Jova tam to je to je tá vysoká škola proste vokálov, aranžov proste to je to je úplne úžasné to je ozajstná hudba,

keď boli big bandy vlastne. No a potom aj jednoduché kapely proste čo sú čo sú o troch ale ale v princípe mám rád ten taký ten autentický neopunk a kapely, ktoré idú okolo neho. Že proste nemusia byť ani punkové ani popové, ale proste aj také čo sú v tom štýle alebo aj také, čo tak len tak okuskávajú ten štýl. >> A kde počúvaš hudbu? V aute? >> V aute hlavne v aute no no no. >> Radko ďakujem ti veľmi pekne. >> Ďakujem pekne veľa šťastia. >> Veľmi rád som ťa stretol a budem veľmi rád, keď ťa zoberiem decká na plecia a ideme počúvať hudbu. >> na koncert niekedy. >> To si píš. Ďakujem veľmi pekne.

Časté otázky

Kto je Vratko Rohoň?

Vratko Rohoň je spevák a textár slovenskej kapely Iné Kafe a zároveň licencovaný dopravný pilot, ktorý v minulosti lietal aj komerčne na lietadlách typu Boeing 737.

Prečo Iné Kafe nevydáva celé albumy?

Pretože na koncertoch aj tak hrajú najmä staré hity, a preto sa rozhodli vydávať jednotlivé singly, ktoré dostanú viac priestoru a pozornosti než pesničky rozptýlené naprieč celým albumom.

Ako vznikla pieseň Ráno?

Vznikla v roku 2000 počas rozpadu pôvodnej zostavy kapely, v období mediálnych konfliktov a neistoty, pričom refrén o nádeji po tmavej noci vychádza z osobnej skúsenosti Vratka Rohoňa s krízou.

Prečo Vratko Rohoň prestal lietať?

Po päťdesiatke si stanovil priority — rodinu, kapelu a seba — a zistil, že nedokáže na sto percent zvládať súčasne kariéru pilota, muzikanta aj otca, preto sa rozhodol licenciu si len udržiavať, no aktívne nelietať.

Prečo Vratko kritizuje Instagram?

Podľa neho ide o povrchnú platformu zameranú na sebaprezentáciu a validáciu zo strany okolia, kde ľudia neustále dokazujú svoj život cez fotky namiesto toho, aby si cenili súkromie a autentické zážitky.

Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.

Súvisiace videá