Ako sa pri tetánii a úzkosti naučiť znova dôverovať vlastnému telu?
Tetániu a úzkosť zhoršuje začarovaný kruh, v ktorom telesný príznak vyvolá strach, ten zrýchli dych a napätie a tie vytvoria ďalší príznak. Riešením nie je len medicínska liečba (tá je nevyhnutná), ale aj budovanie vnútorného referenčného bodu – schopnosti upokojiť sám seba cez oporu, pozornosť, priznanie strachu a plynulý dych. Video ponúka päť bežných životných príbehov ľudí s tetániou, päť krokov návratu k sebe a cvičenie na vytvorenie „vnútorného domova“, ktorý si človek nosí so sebou.
Čo presne je tetánia a čo ju spôsobuje?
Tetánia je stav zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti, ktorý môže spôsobiť nízka hladina ionizovaného vápnika, nedostatok horčíka alebo hyperventilácia meniaca acidobazickú rovnováhu v krvi. Prejavuje sa mravenčením, svalovým napätím, kŕčmi, pocitom na odpadnutie alebo sťaženým dýchaním. Diagnostika a liečba patria výhradne do rúk lekára, pretože príčiny môžu byť aj vážne (prištítne telieska, obličky, nedostatok vitamínu D).
Prečo sa tetánia a úzkosť líšia od bežného stresu?
Pri bežnom strese príde najprv konkrétne ohrozenie zvonku, až potom strach a telesná reakcia. Pri tetánii a úzkosti vznikne telesný príznak akoby z ničoho, bez viditeľnej príčiny, vyhodnotíme ho ako ohrozenie, to vyvolá strach, strach zmení dýchanie a napätie svalov a to prehĺbi ďalší príznak. Kruh sa neuzatvára vonkajšou udalosťou, ale reakciou na vlastné telo, preto je kľúčové mať vybudovaný vzťah sám so sebou.
Aké príbehy si ľudia s tetániou často nesú v sebe?
Video opisuje päť opakujúcich sa vzorcov: byť oporou pre všetkých bez toho, aby si niekto dovolil pomôcť sebe; udržiavanie pokoja za každú cenu na úkor vlastných hraníc; pocit bezpečia viazaný výlučne na prítomnosť inej osoby; zákaz vlastnej zraniteľnosti a prísnosť voči sebe; a odkladanie skutočného života na obdobie, keď „bude lepšie“. Rozpoznanie vlastného príbehu umožňuje s ním vedome pracovať, napríklad písaním na papier.
Ako sa dá v akútnej chvíli vrátiť k sebe?
Päť krokov je: oprieť sa o niečo stabilné (stena, zem, sadnúť si), stiahnuť pozornosť z katastrofických myšlienok na konkrétny bod vo fyzickom okolí, súcitne si priznať "momentálne sa bojím", dovoliť dychu prebiehať bez toho, aby som ho zrýchľoval či spomaľoval, a zotrvať v tomto stave, kým sa nevráti aspoň čiastočná kontrola, potom urobiť malý ďalší krok. Celý proces funguje ako náhrada za vonkajšiu upokojujúcu osobu – vytvára vnútorný referenčný bod.
Ako si vybudovať vnútorný domov, ktorý nosím so sebou?
Vnútorný domov vzniká opakovaným trávením kvalitného a príjemného času sám so sebou – uprataním príjemného prostredia, tancom na obľúbenú hudbu, kreslením, hraním na nástroj, prechádzkou alebo NSDR praxou namiesto scrollovania na mobile. Čím viac si človek všíma pocit uvoľnenia a bezpečia v tele počas týchto chvíľ, tým viac dokáže tento pocit postupne preniesť aj do náročnejších situácií mimo domova.
Čo môže telu pomôcť v bežnej životospráve?
Pomáha obmedziť kávu, alkohol a fajčenie, rešpektovať prirodzený rytmus spánku a ranné slnečné žiarenie, pred spaním si zapisovať myšlienky perom na papier, jesť pravidelne s dostatkom bielkovín a tukov a zaradiť do dňa pohyb, ktorý dodáva pocit vitality a odvahy. Tieto návyky znižujú celkovú záťaž nervového systému a znižujú frekvenciu aj intenzitu úzkostných a telesných príznakov.
Praktické kroky
- 11. Keď príde príznak alebo úzkosť, nájdi si stabilnú oporu – sadni si, ľahni, oprieť sa o stenu či zem.
- 22. Stiahni pozornosť z katastrofických myšlienok na konkrétny bod alebo pár vecí vo svojom okolí.
- 33. Súcitne si bez výčitiek priznaj: "Momentálne sa bojím, potrebujem oporu."
- 44. Dovoľ dychu plynúť prirodzene, bez snahy ho zrýchliť alebo spomaliť.
- 55. Zotrvaj v tomto stave, kým sa nevráti aspoň čiastočná kontrola, potom urob malý ďalší krok (obzretie sa, kontrola vecí, jedla, pitia).
- 66. Pravidelne si doma vytváraj kvalitný čas sám so sebou (tanec, kreslenie, hudba, NSDR) a všímaj si pocit uvoľnenia, ktorý vnímaš ako svoj "vnútorný domov".
- 77. Postupne tento pocit pokoja prenášaj do čoraz väčšieho množstva situácií mimo bezpečného domova.
Prepis videa48 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Ak máš diagnostikovanú tetániu alebo trpíš úzkosťou, možno si už všimol, že to najťažšie na nej nie sú fyzické príznaky, ale skôr ten pocit, že postupne prestávaš dôverovať vlastnému telu. Pravdepodobne poznáš ten pocit, keď máš úplne obyčajný deň, si v práci, si doma alebo konečne si večer ľahneš do postele, keď zrazu z ničoho nič začneš cítiť zvláštne mravenčenie alebo napätie vo svaloch alebo rozbúši sa ti srdce alebo máš pocit, že sa nevieš poriadne nadýchnuť. A hoci už možno dávno vieš, že máš tetaniu, v hlave sa ti rozbehne strach a začnú sa vynárať myšlienky, či je to naozaj len tetania, či sa naozaj nemôže stať niečo vážnejšie, či neodpadneš, alebo či ti vôbec niekto momentálne dokáže pomôcť. A keď sa ti niečo podobné zopakuje viackrát, tak môžeš si všimnúť, že sa postupne mení aj
spôsob, akým prežívaš úplne bežné situácie. Začneš si viac všímať svoj dych, ale nie ducha prítomným pohľadom, ale takým spochybňujúcim, takým nervóznym uhlom pohľadu. Začneš kontrolovať viac svoj puls a podobným spôsobom aj kontrolovať všetky pocity vo svojom tele. Možno sa dokonca aj pristihneš pri tom, že sa niektorým miestam alebo ľuďom alebo činnostiam začneš vyhýbať, pretože sa bojíš, že by ťa to tam mohlo znovu chytiť. až sa môže stať, že už vôbec nemusíš mať žiadne výrazné príznaky, aby si sa necítil dobre, pretože niekde v pozadí v tvojej hlave zostáva obava z toho, kedy sa to znova celé zopakuje. Ak sa v tomto spoznávaš, tak práve pre teba som pripravil toto video. Je to citlivá téma a nechcem ti tu sľubovať žiaden zázračný spôsob, ako sa zbaviť tetnie, ani ti
hovoriť, že všetko je iba v tvojej hlave, pretože tetánia má svoje skutočné fyziologické mechanizmy a jej diagnostika a liečba patria do rúk lekárov. Chcem ti však ponúknuť trochu iný pohľad na to, čo sa môže diať medzi tebou a tvojím telom, pretože popri tom, ako sa snažíme riešiť príčiny svojich zdravotných ťažkostí u lekára, môžeme a podľa mňa mali by sme pracovať aj na tom, aby sme sa vo svojom vlastnom tele postupne začali cítiť opäť doma. Na začiatok veľmi dôležitá vec. Toto video nenahrádza lekársku starostlivosť, vyšetrenia, ani žiadnu predpísanú liečbu. Tetánia a úzkosť nie je niečo, čo si človek iba namýšľa. Tetánia tetania v medicíne v jednoduchosti označuje stav zvýšenej nervovo svalovej
dráždivosti. Nervy a svaly môžu reagovať ľahšie alebo intenzívnejšie, než je tomu u zdravého jedinca. Príčin môže byť viacero. Jednou z najčastejších príčin býva nízka hladina jonizovaného vápnika, nedostatok horčíka alebo zmena acidobazickej rovnováhy pri hyperventilácii. Keď dýchame viac, než naše telo aktuálne potrebuje, môžeme vydychovať príliš veľa oxidu uhličitého. Tým sa mení pH v krvi, môže sa znížiť množstvo biologicky aktívneho vápnika a tak sa zvýši nervovo svalová dráždivosť. Tá sa môže prejaviť napríklad mravenčením, svalovým napätím, krčmi, pocitom na odpadnutie alebo sťaženým dýchaním. Samozrejme, nie každý príznak, ktorý človek s diagnostikovanou tetaniou zažije, musí spôsobovať práve tetánia a
zároveň nie u každého človeka s tetaniou zohráva úlohu stres alebo úzkosť. Preto je veľmi dôležité pri podobných symptómoch poznať svoj zdravotný stav a hľadať skutočnú príčinu ťažkosti spolu [hudba] s lekárom. Ale nás v tomto dnešnom videu zaujíma ešte jeden rozmer, pretože jedna vec je to, čo sa deje v tvojom tele a druhá je aký vzťah k tomu, čo sa deje v tvojom tele, postupne vytváraš. To, čo odlišuje tetániu a úzkosť od bežného stresu, je to, že keď máš stres, tak najprv príde nejaké ohrozenie do tvojho života, niekto na teba zaútočí alebo niečo si vysvetlíš ako ohrozenie, následne zacítiš strach, hnev, odpor alebo niečo podobné. To ovplyvní tvoje dýchanie a napätie v tvojich svaloch a to môže potom zvýrazniť nejaký ďalší príznak alebo
môže sa to rozvinúť v tvojom tele. Tetánia a úzkosť spôsobuje to, že telesný príznak vznikne z nejakého neznámeho dôvodu, či už je to z prílišnej kontroly alebo z reálne z fyziologického problému. A to začneme vnímať ako ohrozenie. To v nás potom zapáli strach. to nám potom zrýchli dýchanie alebo urobí ho plytkejším alebo nám zabráni v plnom nádychu. To potom buduje ďalší príznak. Čiže to kolečko nezačína tým, že prichádza nejaké ohrozenie zvonku. To kolečko sa začína tým, že najprv si všimneme, že vzniká tu nejaký príznak úplne bezdôvodne. No a keďže tento cyklus na rozdiel od obyčajného stresu alebo strachu sa líši v tom, že nevidíš to konkrétne ohrozenie, s ktorým by si mohol
pracovať, tak práve o to dôležitejšie je mať vykultivovaný vzťah sám so sebou. vďaka ktorému dokážeš vytvoriť bezpečný priestor, [hudba] v ktorom dokážeš plne duchom prítomne prežiť tú náročnosť situácie, v ktorom potrebuješ uregulovať svoje telo potom, čo [hudba] vznikol nejaký telesný príznak, ktorému nerozumieš alebo ktorý ešte len očakávaš, že príde. Netvrdím, že tieto príbehy, ktoré si uvedieme, spôsobujú tetaniu, ani že ich žije každý človek s tetaniou. Ale spôsob, akým prežívame blízkosť, konflikty, neistotu a vlastnú zraniteľnosť môže zásadne ovplyvňovať našu schopnosť zvládať stres aj všetky symptómy tetánie. A niekedy máme v našom
prežívaní určité vzorce správania tak hlboko naučené, že už ich ani nevidíme ako vzorce. Jednoducho ich považujeme za seba. A práve z tohto dôvodu ti ukážem päť príbehov. Nie preto, aby som ťa zaradil do nejakej kategórie, ale aby si sa mohol pozrieť na to, či niektorý z týchto príbehov nedefinuje do veľkej miery aj tvoj život. Prvý veľmi častý príbeh, ktorý stretávam u ľudí, ktorí majú [hudba] tetaniu alebo úzkostné stavy, znie, že si tu pre všetkých, ale kto je tu pre teba? Možnože si človek, na ktorého sa všetci v tvojom okolí spoliehajú. V rodine, v práci, aj vo vzťahoch. Keď má niekto problém, zavolá tebe. Keď treba niečo vyriešiť, postaráš sa o to ty. Ale čo sa stane, keď jedného dňa potrebuješ naozaj pomôcť? Ty dokážeš dokážeš jednoducho povedať, že sa bojíš, že už nevládzeš, že potrebuješ mať
niekoho, kto ťa na chvíľku podrží alebo kto podrží celý svet na chvíľku namiesto teba alebo máš pocit, že by si tým niekoho zbytočne zaťažoval. Ak sa v tom spoznávaš, na mieste je zobrať pero a papier a zodpovedať si sám odpoveď na otázku, že kedy naposledy som si dovolil potrebovať pomoc bez toho, aby som si to vyčítal, pretože je to normálna ľudská vec. Druhý veľmi častý príbeh titanikov je udržiavanie pokoja za každú cenu. Možno nemáš rád konflikty a práve preto možno radšej ustúpiš, radšej nepovieš, čo si naozaj myslíš, radšej sa prispôsobíš, aby si niekoho nesklamal. A možno to už robíš tak dlho, že si už ani neuvedomuješ, koľkokrát počas dňa ideš vyslovene proti sebe. Niekedy [hudba] ustúpiť prejavom múdrosti, ale čo ak ustupuješ aj vtedy, keď by si mal chrániť vlastné hranice? Ak sa v tomto príbehu spoznávaš, tak zobrať pero a
papier a o samote si zodpovedať otázku, že koľkokrát si za posledný deň alebo týždeň povedal áno, hoci si v skutočnosti chcel povedať nie. Tretí veľmi častý príbeh Titanica je o tom, že cítiš sa bezpečne len keď je niekto nablízku. Možnože máš človeka, pri ktorom sa dokážeš veľmi rýchlo upokojiť. Stačí, že je pri tebe. Stačí, že ťa objíme, že s tebou na chvíľku zostane. A to je veľmi krásna vec, pretože ľudia sú bytosti, ktoré sa dokážu vzájomne upokojovať, koregulovať, ale možno si zároveň všimneš, že keď tento človek odíde, tak tvoj pocit bezpečia sa náhle vytratí. Ak sa v tomto spoznávaš, tak je veľmi dôležité znova s perom a papierom si posedieť a zamyslieť sa, dokážem byť sám pre seba aspoň čiastočnou oporou aj vtedy, keď tu práve nikto iný pre mňa nie je. Nie preto, že by sme druhých
nemali potrebovať, ale preto, že popri vzťahoch s druhými by sme mali postupne rozvíjať aj vzťah sami so sebou. Štvrtý veľmi častý príbeh Titanicov je, že nedovolíš si byť zraniteľný. Možno si na seba veľmi náročný, potrebuješ zvládať veci, fungovať, byť schopný, udržať celý svet v chode a mať veci pod svojou kontrolou. No a keď niečo nezvládneš, tak nepríjemne sa na seba hneváš. Keď sa bojíš, tak sa hanbíš ešte aj za svoj strach. Keď máš nepríjemné telesné príznaky, možno sa na vlastné telo ešte nahneváš. Prečo zase? Prečo nemôžem fungovať normálne? Lenže skús si na chvíľku predstaviť, že toto prežíva niekto, koho miluješ, na kom ti záleží. Hovoril by si s ním rovnako, ako niekedy hovoríš sám so sebou, keď prežívaš tieto náročné veci vo svojom prežívaní. Skús si všimnúť počas toho, ako prežívaš
symptómy, že aký hlas v mojej hlave sa ku mne prihovára, keď som zraniteľný, keď mi je zle, keď sa bojím svojho prežívania. A piaty častý príbeh Tetanica je o tom, že svoj skutočný život si odkladáš na večné neskôr. Možno už nejaký ten čas čakáš na lepšie výsledky, na menej strachu, na pokojnejšie telo a hovoríš si, keď sa konečne dám do poriadku, tak potom začnem znova žiť. Potom pôjdem na dovolenku. Potom sa vrátim k pohybu, potom budem tráviť viac času s ľuďmi. Potom sa viac pustím do vecí, ktoré ma napĺňajú. Niekedy odpočinok a obmedzenie aktivity naozaj potrebné, ale niekedy nás už neobmedzuje iba zdravotný stav. Obmedzuje nás aj strach z toho, že by sme sa mohli cítiť nepríjemne. Otázka na teba, pero a papier je, že čo som zo svojho života odstránil zo strachu, hoci
už vnútri tuším, že by som mohol postupne naspäť bezpečne vracať do svojho prežívania, aj keby to bolo jemné vystúpenie z mojej komfortnej zóny. Možno si sa v jednom alebo vo viacerých z týchto príbehov spoznal [hudba] a toto je presne dôvod, prečo ich spomínam. Niektoré svoje životné vzorce si totiž vôbec neuvedomujeme a keď ich konečne dokážeme uvidieť, môžeme sa v sebe začať o čosi lepšie orientovať. Zrazu vidíme, s čím vlastne môžeme pracovať. Preto ti chcem navrhnúť jednu jednoduchú vec. Nájdi si niekedy chvíľku o samote, vezmi si pero a papier a vrať sa k týmto piatim príbehom. Ideálne k tomu, v ktorom si sa najviac spoznal. a skús si sám úprimne spísať, do akej miery je tento príbeh pravdivý aj o mne, v akých konkrétnych situáciách sa mi to opakuje, čo vtedy cítim a čoho sa bojím, čo týmto
správaním získavam a o čom možno prichádzam a ako by vyzeralo, keby som v podobnej situácii reagoval o trochu slobodnejšie. Vypísať takýmto spôsobom svoj príbeh a pochopiť ho je jedna vec, ale čo je ďaleko dôležitejšie je, že treba skúsiť vymyslieť aspoň jeden malý linký spôsob, akým tento príbeh začneš pomaly meniť. Možno prvýkrát niekoho požiadaš o pomoc, aspoň nejak nenápadne, [hudba] nenuten alebo možno niekomu povieš nie. Možno si dovolíš priznať sa, že sa bojíš alebo že už nevládzeš alebo že potrebuješ pomôcť. Možno začneš aspoň v nejakej malej pár minútovej miere skúšať vraciacť sa k činnostiam, ktoré ti robia radosť len zo strachu, z nejakého odpadnutia si sa im vyhýbal. Pretože nový príbeh nevytvárame iba tým, že o ňom inak premýšľame. Aj keď je to
dôležitá súčasť. Vytvárame ho hlavne tým, že začneme získavať nové skúsenosti, aspoň v malilinkom, aspoň do tej miery, do ktorej sa cítime bezpečne. Nech je to trošku výzva, ale nech si tam stále v akom takom bezpečí. Čím sa dostávame k jadru tohto videa, ktorou je prax, ktorú chcem navrhnúť, aby si si zaexperimentoval. Keď sa rodíme do tohto sveta ako malé deti, celý tento svet je pre nás obrovsky stresujúce, úzkostné a stiesňujúce miesto. A jediná vec, ktorá nám pomôže sa nejakým spôsobom upokojiť, je referenčný bod skrývajúci sa v nervovej sústave zregulovaného rodiča. Ak je
rodič v vnútornom rozpoložení, kde sa cíti sám dobre, kde je uregulovaný, kde je pokojný, to dieťa stačí, že má prítomnosť a pozornosť tohto rodiča a vďaka tomu ten nervový systém rodiča slúži ako referenčný bod, na základe ktorého sa vlastná nervová sústava toho dieťaťa ureguluje. Dieťa sa upokojí a ide ďalej odvážne do sveta. No a za predpokladu, že v týchto najchúlostivejších vývojových rokoch alebo obdobiach máme dostatočný prísun tejto koregulácie od nášho rodiča alebo vychovávateľa alebo brata, sestry alebo kohokoľvek, kto pre nás stelesňuje tento pokoj. Keď toho máme dostatok, v období dospievania sa pomaly učíme
internalizovať si tento referenčný bod, tento bod, o ktorý sa dokážeme upokojiť. To, čo v skutočnosti do veľkej miery človek potrebuje vo všetkých týchto stavoch, je referenčný bod. Je istá kotva. Je vo väčšine prípadov iný človek, ktorý tu s tebou je, na ktorom vidíš, že ten svet sa momentálne nerú a vidí tvo a vidí a eviduje tvoje momentálne rozpoloženie, tvoj vlastný chaos a aj napriek tomu zostáva pokojný. Zostáva tu pre teba duchom prítomný. A toto je skvelá vec, ak takéhoto človeka máš. No a keďže každému z nás je jasné, že táto koregulačná osoba alebo vonkajší referenčný bod s nami nie je stále, máš tú možnosť vytvoriť tento referenčný bod, tento [hudba] pokojný bod sám v
sebe. Aj napriek tomu, že častokrát máš úzkostné stavy. V stručnosti si preletíme tri techniky, ktoré ti s tým dokážu efektívne pomôcť. Veľmi dôležité len na začiatku spomenúť, že ak máš naplno prejavený tetanický záchvat, samozrejme žiadaj o pomoc druhých ľudí. V rámci týchto praktík sa bavíme o tom, čo môžeš robiť medzi epizódami, čo môžeš robiť v stavoch, kedy dokážeš ešte sám so sebou akýmkoľvek spôsobom komunikovať na to, aby si vytvoril tento referenčný bod, aby keď príde náročná situácia, si bol schopný zvládnuť ju ďaleko lepšie. Prvá veľmi dôležitá vec je návrat k sebe. Kedykoľvek, keď cítiš, že nie si vyslovene ohrozený na živote, ale rozbieha sa v tebe nejaká úzkosť alebo nejaký zo symptómov, s ktorým už si sa
veľakrát stretol, asi ho zvládol, len máš z neho strach a obavy, je veľmi dôležité všimnúť si, že je tu v tebe pozornosť, ktorá si všíma tieto príznaky, ktorá si všíma, že ti momentálne brni v nohe alebo že ti tuú svaly alebo že trošku sa ti náročnejšie dýcha alebo že si nejaký viac zadýchaný a tak ďalej. Ber to ako prvú pomoc pri strese a strachu. A to praktizovanie v strese a strachu tejto techniky ti pomáha každým razom rozvíjať hlbší a hlbší vzťah a hlavne ten referenčný bod v sebe samom. Prvá najdôležitejšia vec, keď sa ti niečo takéto deje, je potrebné zastabilizovať sa, pretože v tvojej hlave a aj v tvojom prežívaní teraz beží 1000 rôznych premenných, kde sa snažíš chytiť nejakého jedného referenčného bodu a keď popritom ešte kráčaš alebo
pracuješ alebo komunikuješ s ďalšími ľuďmi, nemáš veľmi dobre výhodnú pozíciu na to, aby si bol schopný spojiť sa s referenčným bodom v sebe. Ten najlepší referenčný bod pre teba, s ktorým sa potrebuješ spojiť, je niečo stabilné. To znamená, že potrebuješ sa o niečo oprieť. Potrebuješ si sadnúť alebo ľahnúť. Potrebuješ jednoducho cítiť niečo, čo ťa drží. Potrebuješ cítiť zem. Potrebuješ cítiť pevný bod. Za druhé, musíš chápať, že tvoja myseľ teraz bude generovať 150 000 scenárov, čo by sa mohlo pokaziť a tak ďalej a vnesie tvoju pozornosť do takého nejakého mentálno-virtuálneho oblaku všetkých katastrofických scenárov, čo sa teraz môže pokašľať. Tu musíš chápať, že tvoja myseľ toto robiť bude. A preto na to, aby si dokázal získať o čosi väčšiu kontrolu a ducha prítomnosť, ty si
potrebuješ stiahnuť všetku túto pozornosť preč od týchto myšlienok a začať pozorovať jeden konkrétny bod alebo nejaké dva, tri veci, ktoré sú momentálne v tvojom vzornom poli a celé to svoje vzorné pole stiahnuť na svoju okolicu, na veci, ktoré sú okolo teba hmatateľné. Čiže si opretý alebo máš nejaký oporný bod. Za druhé, stiahneš tú pozornosť do fyzickej reality, ktorá je momentálne pred tebou. Za tretie, keď si už zastabilizovaný, či už o zem alebo o stenu a máš tú pozornosť stlačenú do vzkej lokality eh fyzického prostredia okolo teba, ktorá je stabilná, keď si niekde v obchodnom centre, nepozeraj na všetkých ľudí okolo seba, ako na teba pozerajú. Sleduj jeden konkrétny bod, ktorý pre teba slúži ako upokojujúca
kotva. A keď toto máš, dovoľ si sám pred sebou súcitne si povedať, že momentálne sa bojím, momentálne mám strach a potrebujem si momentálne dopriať trochu opory. Nejdem riešiť teraz momentálne svet okolo seba. To, čo ja momentálne potrebujem, je oprieť sa, mať oporu. Štvrtý krok. Keď už máš tú fyzickú oporu o gravitáciu alebo o stenu, si ukotvený ukotvený na jeden bod. Priznal si si úplne bez akýchkoľvek výčitiek úplne sucitne, že momentálne sa bojím a cítim sa byť dezorientovaný napríklad. Tak ďalší krok je všimnúť si svoj dych a dovoliť mu, aby prebiehal plynule. Neznamená to, že sa snažíš zrýchliť svoj dych alebo že sa snažíš spomaliť svoj dych. Len si musíš uvedomiť, že ty svojím telom mu kdesi brániš v prenikaní. A do miery, do ktorej sa ti
dá, ty sa snaž len svoje telo uvoľniť a dovoliť tomu dychu, aby prebiehal. On pravdepodobne, keď si veľmi vystresovaný, bude prebiehať veľmi rýchlo, [dychčanie] veľmi plytko. Ty nesnaž sa ho urýchliť, ani ho spomaliť, len mu dovoľ, nech má priestor. [vzdychanie][lapanie po dychu] [dychčanie] To telo určuje takú rýchlosť toho dychu, akú potrebuje na to, aby sa dokázalo naspäť uregulovať. To, že ti lieta dych hore dole, je vo väčšine prípadov známka toho, že telo už maká na tom, aby ťa uregulovalo. Tvoja úloha je nestať tomu v ceste a nebrániť mu napätím vo svojich svaloch do miery, do ktorej sa ti dá. Piaty krok je o tom, že si dovolíš v tomto rozpoložení zotrvať dovtedy, kým
nebudeš vnímať a cítiť, že si sa naspäť vrátil aspoň na pár percent do schopnosti uhnúť pohľadom vedľa, doľava, doprava a pozrieť sa, čo sa deje okolo teba. No a v momente, keď už získaš aspoň aký taký pocit kontroly nad sebou samým, vráť pozornosť k najbližšej jednoduchej činnosti, ktorá je prirodzeným ďalším krokom z tejto situácie. Či už je to obzretie sa okolo seba, skontrolovanie, že či mám všetky veci so sebou a možno kontrola toho, že či náhodou nie som momentálne hladný, či nie som smedný a či som ako tak v poriadku. Skontrolovať seba. Zásadná vec, ktorú chcem, aby si si všimol na tomto procese je tá, že keď príde stav, v ktorom potrebuješ toto urobiť, robíš
to bez vyčitiek a robíš to bez toho, čo si okolie momentálne o tebe myslí. Čím práve vytváraš pre svoje vystresované telo, čo je pomyselné dieťa v tvojom prežívaní, vzťah a oporný bod, vďaka ktorému tvoje telo momentálne môže cítiť, že som pod ochranou pozornosti, ktorá mi dovoľuje momentálne chytiť sa, oprieť sa, priznať si, čo sa tu vlastne deje a dovoliť dýchať bez toho, aby som riešil, čo si o mne myslia druhí. Bez toho, aby som riešil, ako momentálne vyzerám. Na na následne po každej jednej takejto situácii, kde sa takýmto spôsobom dáš dokopy, je veľmi dôležité uvedomiť si, eh, čo sa vlastne deje. Veďto ocitol si sa v nepríjemnej
situácii, v ktorej si potreboval, aby niekto pre teba vytvoril bezpečné prostredie, kde sa môžeš oprieť, kde sa môžeš uvoľniť, kde môžeš byť nekritizovaný a kde môžeš dýchať. A pointa je, že v takejto situácii to dokážeš pre seba vytvoriť ty sám. Vďaka čomu tá fyziológia v tebe sa pomaly učí, že ja sám v sebe mám túto kvalitu, ktorá pre mňa dokáže vytvoriť tento bezpečný priestor. Tento bezpečný priestor každým jedným opakovaním, keď sa niečo takéto udeje, vzniká práve vďaka tomu, že tvoja nervová sústava si začína všímať, že moja snaha nevyzerať pred okolím ako niekto, kto sa rúca, kto nezvláda situáciu, že nad toto je povýšený sebasúcit. Momentálne sa bojím,
momentálne mám strach. Momentálne práve preto, že potrebujem sa spojiť naspäť so sebou a získať naspäť pocit seba, si dovoľujem nereagovať na okolie. Si dovoľujem nereagovať na potreby a očakávania a súdy a pohľady druhých ľudí. Takýmto spôsobom, keď si to dovolíš jedenkrát, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, tak tvoje telo, tvoja nervová sústava si po istej dobe začne všímať, že v tvojej pozornosti je istá kvalita toho referenčného oporného bodu, o ktorý sa môže oprieť. Nejdem chrániť sebaobraz pred ľuďmi okolo mňa. Idem chrániť svoj pocit. Idem chrániť svoj vnútorný pocit bezpečia a domova. A niekedy práve z tohto dôvodu sa musím
voči okoliu uzatvoriť. Samozrejme, len pripomínam, že ak sa jedná o plný tetanický záchvat a osloviť druhých ľudí, treba žiadať o pomoc. Vravím, že túto techniku odporúčam praktizovať na miestach a v okolnostiach, kde sa cítiš byť relatívne v bezpečí. Dajme tomu, že je to doma alebo že je to neďaleko domova, odkiaľ vieš, že sa stále vieš dostať domov alebo že je to eh niekde, kde vieš, že sú ľudia, ktorí vedia na teba dozrieť, ale skúsiš to sám pre seba urobiť sám eh bez pomoci druhých ľudí. Ale vieš, že tí ľudia sú tu niekde k dispozícii, keby naozaj bolo zle. Čím sa vlastne dostávame k druhej praxi, ktorá dokáže v tomto smere byť veľmi užitočná a to je vytváranie svojho
vnútorného domova, je veľmi dôležité eh párkrát v týždni namiesto toho, že keď sme doma a nemáme čo robiť, že skrollujeme po mobiloch, vytvoriť si pre seba doma pekné prostredie. Keďže sme pred chvíľkou hovorili o tom, keď nám začne veľmi to srdce, dýchavičnosť príde, máme stres, strach a tak ďalej, že potrebujeme vytvoriť vzťah medzi pozornosťou vo mne a medzi tým mojím telom, ktoré je momentálne vystresované, tak práve tento vzťah môžeš kultivovať aj doma, vtedy, keď je dobre, veľmi príjemnými spôsobmi. Za prvé, čo môžeš urobiť, je, že je, že prídeš domov a pozrieš sa na svoje prostredie okolo seba a pozrieš sa, že či to prostredie na teba pôsobí pokojne, či ťa ukľudňuje, či je pre teba príjemné, či je tu dostatočný poriadok, dostatok pekných
vecí, či sa v tomto priestore cítim fajn. V momentoch, keď sa cítiš fajn a vidíš, že to prostredie by sa dalo urobiť krajším, príjemnejším, voňavejším, komfortnejším pre teba, je veľmi dôležité takéto veci vo svojom prostredí začať pomaly postupne robiť, pretože za každým, keď sa budeš vracať do toho prostredia naspäť, zakdým budeš cítiť, že je to istá kvalita, je to istá osoba, ktorá tu pre mňa robí pekný priestor. Tá osoba si ty. Ďalšia vec, ktorá dokáže veľmi efektívne pomôcť, je, že keď máš taký ten čas sám so sebou doma, ktorý bežne tráviš tým, že scrolluješ po sociálnych sieťach alebo že je to proste neproduktívny čas, tak tento čas nahradiť tým, že vytváraš si komfortný pocit sám v sebe. Čo ti s tým dokáže veľmi efektívne pomôcť, je keď na muziku dokážeš sa jemne rozvoľniť,
roztancovať a vniesť trošku pohybu takého fluidného do svojho tela, pretože to naše telo sebe drží skrz napätie rôzne eh traumy, rôzne úzkosti, rôzne obavy, rôzny rôzny pocit potreby po kontrole, čo je vlastne častokrát dôsledok tej tetany a jej ďalších vecí. Práve plynulý pohyb je niečo, čo ti dokáže vniesť naspäť do tela fluiditu. A pointa je, že nemá to byť nejaký umelecký tanec, nemá to byť nejaký technický tanec. Má to byť len hudba, ktorá má rytmus, ktorý je momentálne pre teba príjemný, konštruktívny, v ktorom sa dokážeš cítiť dobre a v ktorom sa dokážeš uvoľniť. Najlepšie, keď to dokážeš robiť úplne sám, zatvorený v izbe, kde ťa nikto nevidí, len si pustíš hudbu a máš teraz pol hodinku sám na
seba. A môžeš si upratovať popritom nejaké veci, ale môžeš to robiť úplne hravým spôsobom, kde to tvoje telo pluje, eh, kde je naspäť fluidita v tvojom tele, pretože pohyb a fluidita v tvojom tele je nepriateľ strachu. A čím dokážeš hlbšie relaxovať v takomto eh rozpoložení a tráviť dobrý kvalitný čas so sebou, tomuto času ja hovorím, že rande so sebou, čím viac dokážeš mať tohto rande so sebou, kde si dovolíš, aj keď sa počas celého dňa staráš o všetko vo vonkajšom svete, ale vytrhneš si niekedy päť, niekedy 10 minút na to, aby si išiel kvalitný čas stráviť sám so sebou, tak to znova prehlbuje tento vzťah aj v tých vypätých situáciách. Mne osobne zároveň veľmi efektívne pomáha
prechádzka, rope flow alebo flow s palicou, čo sú techniky, ktorým ja sa veľmi rád venujem. Väčšinou to vždy robím s hudbou a je to taký druh pohybu, pri ktorom sa fakt cítim dobre, v ktorom sa fakt dokážem stratiť. je veľmi dôležité aspoň v tom domácom bezpečnom prostredí, keď doma nemáme čo robiť, ale sme doma, lebo bojíme sa ísť kdesi vonku. Tak nájsť si nejakú drobnosť, nájsť si pero a papier a začať si písať, začať si kresliť alebo zobrať hudobný nástroj a začať sa s ním hrať alebo začať čítať možno nejakú knihu, ale tráviť dobrý a kvalitný čas so sebou samým. to do obrovskej miery dokáže práve vyvážiť všetku tú disreguláciu, ktorá pôsobí, či už z fyziologických prejavov tetanie alebo z toho, že proste
tvoj život je fakt, že veľmi stresujúci a plný strachu a úzkosti. Ty to potrebuješ a je to tvoja vlastná povinnosť mať čas sám so sebou, ktorý si vieš užiť, v ktorom sa dokážeš uvoľniť. Napríklad teraz, keď ti poviem, že sa uvoľní, skús teraz o 5% viac užiť seba samého. Zvoľníš. Užiť si dokážeš najviac vecí vtedy, keď si uvoľnený. A čo ti s tým dokáže ešte obrovsky pomôcť, je venovať sa pravidelne NSDR praxi. Aj na mojom kanáli nájdeš nahrávku NSDR alebo Yoga Nidra, čo sú vlastne nahrávky, pri ktorých robíš body scan. To znamená, že
si ľahneš a buď môj hlas alebo hlas nejakého iného človeka ťa začne prevádzať skenovaním svojho vlastného tela. Je to veľmi uvoľňujúca prax pre myseľ, veľmi uvoľňujúca prax pre tvoje telo a umožňuje ti vstupovať stále do hlbších a hlbších stavov uvoľnenia v tvojej nervovej sústave. A práve tieto hlboké stavy uvoľnenia, kedy dokážeš fakt byť veľmi zvoľnený, spôsobujú v tvojej nervovej sústave veľmi silný regeneratívny stav. že že keď máš veľmi vystresovaný život, nestačí mať v živote len veci, pri ktorých dokážeš vypnúť, že pozeráš telku alebo eh že že aspoň sa momentálne svet nerúca. Potrebuješ mať vyslovene situácie a činnosti, pri
ktorých sa dokážeš hlboko uvoľniť a hlboko sa cítiť so sebou dobre. Čím sa dostávame vlastne k tretej veci a to je tá, že čím viac praktizuješ tento dobre strávený čas sám so sebou, kde si vychutnávaš seba samého, kde sa stretávaš s plynulosťou vo svojom tele, kde sa stretávaš s hudbou, ktorú máš rád, s filmami, ktoré máš rád, s tvorivou činnosťou, ktorú máš rád a prehlbovať všímanie si toho, aké je to dobré cítiť sa bezpečne, aké je to dobré cítiť sa uvoľnený, mať uvoľnené ramená a pred nikým sa na nič nehrať a zároveň nestráca sa v sociálnych sieťach, ale úplne sa uvoľniť a vnímať ten pocit, ako mi je fajn, keď mi hraje moja hudba, keď eh si robím vec, ktorú mám rád, keď si
robím v kľude poriadok a ukladám si veci tak, ako chcem, keď si maľujem tú stenu tou farbou, ako ja chcem, keď mi do toho nikto nič nekecá, tento stav v sebe nielen stvoriť, ale naplno si ho všímať, aké to je. Aké to je mať takto zvoľnené ramená? Aké to je byť takto proste plynulý vo svojom tele, nebyť napnutý a nikomu sa momentálne nezodpovedať a nemať celý život eh alebo životy všetkých ľudí okolo mňa momentálne na starosti. Hoc len na päť minút. Hoc viem, že za 20 minút už budem musieť niekde utekať a naplno sa vykupať v tom pocite, ako mi je fajn. Tento pocit uvoľnenia, takého vnútorného súladu a plynulosti si môžeš všimnúť na svojom torze a môžeš ho pomenovať svoj vlastný domov. A tu je
najdôležitejšia vec tohto videa, že tento domov, keď už dokážeš v sebe navnímať tento dobrý pocit, tento pokojný pocit, tak snažíš sa ho so sebou brať všade. Samozrejme, bude to pre teba problém. Nebudeš sa cítiť bezpečnej ísť rovno s tým možno do nákupného centra, ale môžeš si všimnúť, že možno mimo mojej detskej 23 m s tým dokážem ísť. A už keď stretávam nejakého človeka v mojej domácnosti, tak už ma trošku stiahne. Ale to nevadí. Vždy sa môžem vrátiť naspäť. Na ďalší deň môžem ísť naspäť, rozvinúť tento pocit domova a znova ho so sebou brať a hľadať spôsoby, ako môžem pôsobnosť alebo funkčnosť tohto pokoja domova so sebou nosiť do čím ďalej, tým väčšieho spektra situácií. Rozpoložení toho vnútorného
pokoja a domova je človek odvážny. ako môžem túto uvoľnenú odvahu so sebou nosiť každý deň o trošku ďalej. A treba byť so sebou citlivý. Niekedy to bude doslova, že po metroch budeš rozširovať pôsobnosť tohto svojho vnútra. Ale to len upozorním, že je tu jedno veľké ale. Eh, v dnešnej dobe vlastne mnohí z nás nezažívajú tento kvalitný čas sami so sebou práve z dôvodu, že máme doma mobily. Čumenie do mobilu, scrollovanie po sociálnych sieťach je stresor. Je to silný stresor, eh, ktorý si neuvedomujeme. A mnohí z nás práve preto, že keď máme chvíľku voľného času alebo že doma nás momentálne nikto nesekiruje, tak len vytiahneme mu mobil a scrollujeme. Tak práve toto nám stojí
v ceste v tom, aby sme si všimli, že my tu máme teraz čas a priestor stráviť dobrý čas sám so sebou. >> [hudba] >> A budovanie tohto kvalitného času so sebou samým je veľmi veľmi silným predpoklad na to, aby keď budeš niekde vonku a príde na teba úzkosť, strach obavy z toho, čo bude, či to zvládnem, či zas niekde neodpadnem a tak ďalej, aby si sa dostal naspäť do kontaktu s tou láskavou, súcitnou pozornosťou v sebe, ktorá pre teba upratala domov, ktorá pre teba vyhradila tých 15 minút denne, s ktorou si vypočuješ tú hudbu, pred ktorou sa nehanbíš si zatancovať, pred ktorou sa nehanbíš kresliť, maľovať alebo robiť čokoľvek iné a ktorá zároveň
dá tvoj pocit bezpečia a súcitu so sebou samým na vyššiu priečku, než to, čo si o tebe myslia druhí ľudia, pretože ty sa cítiš momentálne nekomfortne a potrebuješ sa oprieť a dať sa dokopy, keď si v nejakej exponovanej situácii. No a v neposlednom rade, čo vďaka takémuto vzťahu so sebou samým kultivuješ, je zároveň to, že ti na sebe začne záležať, že je v tebe zrazu nejaká pozornosť, ktorá už robí dostatočne veľa praktík, ktoré sú prejavom súcitu voči sebe samému. A keď tohto máš dostatok, zrazu ti začne na sebe viac záležať. A to sa potom môže začať prelievať do tých príbehov našich, že keď nám niekto prekračuje hranice, že povieme bez hnevu, bez všetkého, že dosť, že nebudem účastný takéhoto správania, lebo mi to
nerobí dobre. alebo že viete čo, že ja sa tu starám o milión vecí za vás, ale už mi stačilo. Pomôžem vám s vecami, v ktorých som nenahraditeľný, s ktorými naozaj potrebujete pomôcť, ale tieto veci si už v pohode zvládnete manažovať sami. Alebo dokážeš sa samého zastať, keď ti niekto prekračuje, alebo dokážeš bezpečne požiadať o pomoc bez toho, aby si sa cítil viný, lebo si to nevyčítaš, pretože vieš, že si hodnotný, pretože ti záleží na sebe samom, pretože máš ten živý vzťah so sebou samým. No a toto všetko sa môže vo forme odvahy a sebasucitu preliať do celého tvojho života. A teraz ti chcem ponúknuť ešte niekoľko veľmi konkrétnych odporúčaní. No a samozrejme, mimo všetkých týchto vecí je veľmi dôležité uvedomiť si, že obrovský
vplyv na to, ako sa cítiš a ako zvládaš všetky takéto stresové situácie a úzkostné stavy, na to všetko máš veľmi silnú paku skrz svoju životosprávu. Prvá z najdôležitejších vecí, na ktoré treba dozrieť, je, aby si nepil príliš veľa kávy, aby si nevypoval a nefajčil jednu o druhej, pretože toto sú obrovské stresory. Za druhé je veľmi dôležité, ak sa ti dá nerozbíjať svoj spánok a naozaj ísť spať vtedy, keď si unavený a vstávať takým spôsobom, že ráno vstaneš a ideš na slnečné žiarenie, ktoré ťa prebudí, pretože ráno čím skôr si na slnečnom žiarení, tým jednoduchšie sa ti bude dať vo večerných hodinách zaspať. Za tretie, keď vo večerných hodinách máš problém zaspať, treba si zobrať pero a papier pred spánkom a vypísať sa absolútne zo
všetkého, čo ti momentálne leží v hlave. Pretože keď nám hlava v noci šrotuje, šrotuje nám preto, lebo sme nepozatvárali slučky a nevytvorili sme jasnosť vo svojej hlave, vďaka ktorej by sme boli schopní si večer ľahnúť v kľude, lebo vieme, že ráno, keď začne, viem, čo robím, viem, na čom zajtra budem pracovať. Takéto večerné zapisovanie do zápisníka dokáže obrovským spôsobom odbremeniť tvoju myseľ a dokáže dať úľavu tvojej nervovej sústave, pretože môžeš tam vypísať absolútne všetko o tom, že čoho sa bojíš, čoho máš strach, čo ťa už nebaví, na čo už máš nervy, eh komu čo vyčítaš a tak ďalej. Neznamená to, že písaním vyriešiš všetky emočné ťažkosti vo svojom prežívaní, ale dokážeš tam odpojiť veľkú mieru toho nepotrebného. To len veľmi dôležitý poznatok. Písať
perom, nie na počítači je z nejakého dôvodu obrovský rozdiel. A ak máš problém so zaspávaním, určite to vyskúšaj. Ďalšia vec, ktorá ti dokáže veľmi efektívne pomôcť, je minimálne trikrát denne sa najesť a hlavne dávať pozor na to, aby si prijal dostatok bielkovín, kvalitné tuky a nejaké sacharidy, aby si nesnekoval 16krát denne alebo aby si nemal eh dlhé obdobia bez jedla, pretože jeden aj druhý extrém stresuje tvoj nervový systém. Za ďalšie každodenný pohyb ti dokáže obrovsky pomôcť s tým, že ti dodáva istý druh energie, odvahy, dopamínu a endokanabinoidnej dávky. To znamená, že či už pomocou prechádzky alebo tanca alebo nejakej flow aktivity alebo posilky alebo len
nejakých drepov alebo čohokoľvek podobného, čo je fyzická aktivita, vytváraš mikrobloky vo svojom dni, vďaka ktorým pociťuješ odvahu. A je veľmi dôležité mať ten pocit vitalizácie a odvahy ako silný protipol tomu, že občas máš úzkosti, občas máš stresy, občas máš zachvaty, ktoré ťa veľmi zvyknú vyviesť z rovnováhy. No a v neposlednej miere my v Neiohacku vyrábame produkt Mineral Fuel. Jedna odmerka tohto nápoja, ktorý je úplne bez cukru, je veľmi chutná. Rozrobíš si to napríklad do takejto väčšej fľaše alebo nejakého politrového pohára a dodá ti zásadnú dávku horčíka, draslíka. No a práve horčík, draslík, vitamíny B1, B6 a B12 podporujú funkcie nervovej sústavy veľmi efektívne. Keď by
si chcel náš minerálfu vyskúšať, tak utekaj na stránku neohack.sk. No a práve v tomto vzťahu so sebou sa začína čosi dôležité. Nie v tom, že sa naučíš dokonale ovládať každý syn svojho tela, nie v tom, že už nikdy nezažiješ strach, napätie alebo nepríjemný telesný pocit, pretože všetky tieto veci patria k životu každého z nás. Ale v tom, že sa postupne môžeš učiť byť sám sebe oporou v okamih, keď sa necítiš dobre. Niekedy budeš potrebovať lekára, niekedy budeš potrebovať pomoc blízkeho človeka, niekedy terapeuta alebo inú odbornú podporu, ale popri tom všetkom môžeš zásadným spôsobom rozvíjať aj svoj vlastný spôsob, ako sa k sebe správať. Pretože dôvera vo vlastné telo nemusí znamenať presvedčenie, že sa ti nikdy nič nestane. Môže znamenať aj to, že keď príde niečo nepríjemné, nemusíš sa
automaticky postaviť sám proti sebe. A na záver mám pre teba jednu otázku. Čo by sa zmenilo, keby si sa dnes k svojmu telu začal správať nie ako k nepriateľovi, ktorého potrebuješ poraziť alebo kontrolovať, ale ako k niekomu, o koho sa chceš dobre postarať? Ak sa ti toto video páčilo a niečo ti aj prinieslo, tak budem rád, keď ho budeš zdieľať s ďalšími ľuďmi, ktorým by mohlo pomôcť. No a prajem ti, aby si v sebe postupne objavoval čoraz viac dôvery, pokoja a priestoru na dobrý život.
Časté otázky
Je tetánia len psychická záležitosť?
Nie, tetánia má reálny fyziologický základ – súvisí s nízkou hladinou vápnika, nedostatkom horčíka alebo hyperventiláciou. Diagnostiku a liečbu musí robiť lekár, psychická stránka (strach, úzkosť) ale môže príznaky zosilňovať a udržiavať prostredníctvom začarovaného kruhu.
Čo robiť, ak sa kŕče alebo mravčenie objavia prvýkrát alebo sa zhoršujú?
V taký deň je potrebné kontaktovať lekára. Pri ťažkostiach s dýchaním, kŕči v hrdle, kŕčoch celého tela, bolesti na hrudi, nepravidelnom tlkote srdca alebo strate vedomia treba okamžite volať 155 alebo 112.
Môžu minerály ako horčík a draslík pomôcť pri nervovej dráždivosti?
Horčík a draslík prispievajú k normálnej činnosti nervovej sústavy a svalov, horčík navyše k zníženiu únavy. Nie sú náhradou liečby, ale môžu byť vhodným doplnkom pri dostatočnom prísune zo stravy, ideálne po konzultácii s lekárom, najmä pri ochoreniach obličiek či srdca.
Prečo pomáha pri úzkosti práve oprieť sa o niečo stabilné?
Fyzická opora (stena, zem, sedenie) dáva nervovej sústave konkrétny, hmatateľný referenčný bod, o ktorý sa dá zachytiť namiesto chaosu katastrofických myšlienok. Pomáha to telu prejsť z režimu poplachu do režimu väčšej stability a kontroly.
Ako súvisí vzťah k sebe s detským vývinom a rodičom?
V detstve sa nervová sústava dieťaťa upokojuje vďaka prítomnosti zregulovaného rodiča, ktorý slúži ako vonkajší referenčný bod. Pri dostatku tejto koregulácie sa dieťa postupne naučí tento bod internalizovať. V dospelosti si podobný vnútorný referenčný bod môžeme vedome budovať sami, aj keď chýbal v detstve.
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…
14 minToto je dôvod, prečo sa cítiš na hovno.
Opakujúce sa negatívne emócie (smútok, úzkosť, melanchólia) nie sú porucha, ale signál, že žiješ neaktuálnu…
19 min„Muž, ktorý ovládne jednu vec, ovládne svoj život.“
Spôsob, akým vykonávaš jednu obyčajnú, nikým nesledovanú činnosť, odhaľuje tvoj vnútorný vzorec fungovania v…