Ako telo, fascie a mikrobióm ovplyvňujú naše zdravie a energiu?

V skratke

Video je zostrihom najsilnejších momentov z rozhovorov Metanoya Podcastu na tému telo. Prebieha v ňom fascia ako informačná diaľnica, mitochondrie ako baktérie produkujúce energiu, svetlo a vodu, vplyv mikrobiómu na náladu a chronické choroby, dôležitosť VO2 max pre dlhovekosť a to, prečo rodičia večer vybuchujú na deti kvôli vyčerpanej energetickej batérii.

Kľúčové momenty

Ako sedenie tvaruje naše telo ako sadru?

Telo sa adaptuje na to, čo s ním najviac robíme – ak celý deň sedíme, fascia stuhne a telo sa vytvaruje do tejto pozície, podobne ako sadra. Marián Černý vysvetľuje, že jediná alternatíva k neustálemu pohybu je postupná degenerácia. Krátky intenzívny trénink v posilňovni nedokáže vykompenzovať hodiny sedenia, pretože fascia sa medzitým formuje do skráteného tvaru, čo vedie napríklad k preťaženiu krížovej časti chrbtice. Riešením je hľadať spôsoby, ako telo počas celého dňa pravidelne rozhýbať, napríklad prácou postojačky.

Prečo nás niekedy 'sekne' pri bežnom pohybe?

Sekne nás vtedy, keď nervová sústava vníma pohyb ako ohrozenie a ochranným mechanizmom obmedzí rozsah pohybu, aby sme sa nezranili viac. Martin Janiš popisuje, že práca s telom by mala prebiehať pomaly a v rozsahu, kde telo cíti bezpečie – vtedy sa svaly, ktoré boli v strese stiahnuté, môžu uvoľniť. Rýchly pohyb naopak spôsobí, že nervová sústava reaguje ako na šok a obmedzí pohyb ešte viac. Pocit bezpečia je kľúčový faktor v akejkoľvek práci s telom, terapii aj bežnom pohybe.

Čo je fascia a prečo je taká dôležitá?

Fascia je spojivové tkanivo, ktoré obaľuje každý sval a orgán, drží telo pokope a zároveň funguje ako rýchly komunikačný systém v tele. Andrej Cícer vysvetľuje, že fascia komunikuje bioelektricky a biofotonicky, teda pomocou elektrických signálov a svetla, čo je rýchlejšie než klasický nervový systém. Aby fascia fungovala správne, potrebuje byť hydratovaná – vtedy sa vie hladko kĺzať. Dehydratácia spôsobuje trenie, ktoré vedie k bolesti, zraneniam alebo spazmom, a ovplyvňuje ju napríklad umelé modré svetlo, elektromagnetické pole alebo uzemnenie.

Čo je mitochondria a čo robí v našom tele?

Mitochondria je pôvodne samostatná baktéria, ktorá sa evolučne spojila s väčším organizmom a dnes žije v každej našej bunke, kde produkuje energiu, svetlo a vodu. Jaroslav Lachký vysvetľuje, že mitochondrie dedíme výlučne od matky, majú vlastnú DNA a fungujú ako opak rastlinného chloroplastu – zatiaľ čo chloroplast z vody a slnečného svetla vyrába kyslík a potravu, mitochondria z kyslíka a potravy vyrába energiu, teplo (infračervené svetlo) a špeciálnu deutériom zbavenú vodu. Zdravé mitochondrie sú preto priamo spojené s produkciou tepla v tele, čo si môžeme všimnúť napríklad pri vystavení chladu.

Ako mikrobióm ovplyvňuje náladu a chronické choroby?

Experimenty s fekálnou transplantáciou ukázali, že mikrobióm dokáže preniesť príznaky depresie alebo autizmu zo človeka na sterilné zviera, čo potvrdzuje jeho úlohu v duševnom zdraví. Martin Haranta zdôrazňuje, že mikrobióm nie je jediná príčina týchto ochorení, ale hrá v nich preukázateľnú rolu, podobne ako pri metabolickom syndróme, obezite, alergiách či autoimunitných poruchách. Najviac mikrobióm poškodzujú ultra spracované potraviny s konzervantmi (tie isté látky, ktoré chránia jedlo pred plesňami, sú toxické aj pre naše baktérie) a nadužívanie liekov ako antibiotiká alebo inhibítory protónovej pumpy.

Ako mozog a črevá spolu komunikujú?

Črevá cez blúdivý nerv a enterický nervový systém dokážu mozog upokojovať alebo dráždiť, pričom väčšina neurotransmiterov vznikajúcich v črevách slúži primárne na riadenie trávenia, nie na priamy prenos do mozgu. Martin Haranta vysvetľuje, že serotonín vytvorený v črevách sa nedostane cez hematoencefalickú bariéru do mozgu – mozgový serotonín vzniká samostatne. Napriek tomu, keď je trávenie v poriadku a fungujú pravidelné procesy, mozog dostáva signál bezpečia a nie je preťažovaný stresovými podnetmi z čriev.

Prečo je VO2 max taký dôležitý pre dlhovekosť?

VO2 max, teda aeróbna kapacita organizmu, je podľa dostupných dát najsilnejší jednotlivý ukazovateľ celkovej úmrtnosti (all-cause mortality) – rozdiel medzi elitným a najhorším kardiovaskulárnym zdravím môže predstavovať 300-400% rozdiel v riziku úmrtia na akúkoľvek príčinu. Dalibor (CityShaman) porovnáva to napríklad s treťou fázou zlyhania obličiek, ktorá zvyšuje riziko len o 175%. Druhým najdôležitejším faktorom dlhovekosti je svalová sila. VO2 max sa dá tréningom zlepšovať a odráža schopnosť tela efektívne využívať kyslík počas záťaže.

Prečo rodičia večer vybuchujú na deti?

Večerné výbuchy nesúvisia so zlými deťmi, ale s vyčerpanou energetickou 'batériou' rodiča, ktorý po náročnom dni nemá kapacitu regulovať svoje emócie. Dušan Plichta prirovnáva dennú energiu k batérii telefónu – dôležité je vedieť, koľko percent ešte večer máme, a podľa toho sa vopred pripraviť (napríklad striedaním s partnerom, keď jeden vníma, že už 'nevládze'). Praktickým riešením je venovať deťom pár minút plného nasadenia (naháňačka, zápasenie, fyzický kontakt) tesne pred spánkom – to vybije ich nervový systém a výrazne uľahčí prechod do postele.

Ako naučiť deti zdravú výživu a kritické myslenie?

Deti sa najlepšie učia, keď im rodič vysvetlí skutočný dôvod pravidiel (prečo nejesť veľa cukríkov), nie len autoritatívny zákaz 'lebo som povedal'. Ivana Mahelová a Dušan Plichta zdôrazňujú, že detská zvedavosť a otázky 'prečo' sú príležitosťou pre rodiča doštudovať si veci, ktoré považoval za samozrejmé, a odovzdať deťom skutočné pochopenie, nielen príkaz. Ak dieťa rozumie dôvodom, dokáže sa samo regulovať (napríklad odmietnuť ďalší cukrík) a naučí sa nebáť sa pýtať a priznať, že niečo nevie, čo je základ ďalšieho učenia.

Prepis videa85 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment

Naše telo bolo naprogramované evolúciou na to, že je v pohybe >> a statické obdobia boli skôr výnimočné a my ako moderní ľudia proste je to jednoducho nevyhnutné, aby sme hľadali spôsob, ako byť neustále v pohybe, že fakt, že jediná alternatíva je, že postupná degenerácia. >> Uhm. Hej. Čiže, >> že keď nie si stále v pohybe, tak vlastne >> hej, >> ideš na cestu degeneráciu. >> Ono naše telo je úžasná adaptívna mašina. Ja to tak hovorím, že ono sa adaptuje na nie úplne všetko, ale zase na väčšinu vecí a hlavne na to, čo s ním robíš najviac. >> Uhm. Čiže keď ty sedíš celý deň 8em hodín za tým počítačom a potom prídeš domov a zase sedíš alebo v aute sedíš

cestou, tak sa adaptuješ na to sedenie a reálne, že sa tvoje telo tvaruje do toho, ako do akých tvarov ho dávaš, >> proste fascia sa na tomu prispôsobuje, tuhne. Je to ako keby taká sadra >> uhm, >> ktorá čím menej ju rozbíjam, tak tým viacej ma akože formuje do toho tvaru. >> Hm. No a môj môj pohľad je, že potrebujeme hľadať spôsoby, ako tú čas sadru čo najčastejšie rozbíjať, aby sa nestihla vyformovať do toho tvaru a tým vlastne predchádzať všetkým tým tým negatívnym účinkom. Lebo keď sa vyformujem do toho tvaru, v ktorom sedím, tak napríklad, že mám skrátené priťahovače bedier, >> to potom vy moju panvu a potom ja, keď

idem napríklad behať alebo chcem robiť výpady, tak celý ten ohyb sa deje v krížovej časti chrbtice. Potom sú preťažené kríže. Potom to začne bolieť a to je jeden z veľmi častých vecí, čo proste sedavých ľudí trápi, že bolesť krížov. Uhm. >> A to je iba akože jeden z mnohých. >> Hej. Ono aj keď sa tak nad tým zamyslíme, že vlastne tým, že dneska >> veľká časť populácie chodí do posilky, tak eh mnohí fungujeme tak, že eh teda väčšinou dňa sedíš eh a a potom ideš naložiť 180 kg na mŕtviť, hej, a tlačíš a vlastne a na konci takého tréningu si si zničený a to ti dáva taký ten pocit,

že ok, že eh že som udržiavam sa zdravý. >> No, ak máš šťastie a neseklo ťa pri tom. A ja sám som v tomto bol akože veľmi dlho a ono to je taká zradná vec, o ktorej som rád, keď sa môžeme rozprávať takto na kamery, lebo lebo to je, že to nevnímaš hneď, že vlastne keď máš taký ten eh sedavý životný štýl a zrazu a ty ho kompenzuješ len nejakou 45 minútovkou, trikrát v týždni, kde maximálne váhy na seba dáš, aby bola nejaká hypertrofia a tak ďalej, tak eh ako reálne po takom tréningu môžeš mať nejaké tie endorfiny a cítiš sa, že dobre som spotený a Som spumpovaný, keď sa dá, ale predpokladám, že ak nemáš, ak tú sadru, ak ty vravíš, fasiálnu

nerozbíjaš bežne počas dňa, ale ako keby eh kultivuješ ju v tom sedení celodennom, tak predpokladám, že ty asi ani na taký tréning nejdeš nejak eh ready, aby si bol schopný možno navnímať celé telo a to telo používať takým spôsobom, aby ťa ten mŕtvy ťah potom ne ako keby z dlhodobého hľadiska kumulatívne nezabíja. alebo sa mýlim. Tak >> nie, akože dobre hovoríš, že aj jedna z vecí, ktorá upadá je vnímanie toho svojho tela. >> Uhm. [odkašľanie] >> A druhá vec je, že keď idem po celodennom sedení a robí nejaký pohyb intenzívny, tak potrebujem oveľa viacej sa ako keby rozhýbať, zahrievať a tak takú tú rozcvičku.

>> Ale keď ja som celý deň v pohybe, tak sa rozcvičujem celý deň a potom prídem niečo robiť a som ready. Uhm. Čiže pointa eh toho, čo robíš, jedna z akože z kľúčových alebo vedľajších účinkov je, že si ready celý deň vlastne >> v podstate, hej, >> lebo ty si stále rozpohybovaný aj napriek tomu, že ty takisto zvykneš sedieť veľkú časť dňa alebo >> to je akože druhá téma, že tá, že to, že pracujem za počítačom neznamená, že musím sedieť. >> Uhm. >> Hej. Čiže aj to je to je taký nulevel, by som povedal, toho tej cesty pohybovca že >> eh zo sedavca, keď sa chcem stať pohybovcom, tak nájdem si iný spôsob, ako pracovať za tým počítačom, že

nemusím sedieť na stoličke, ktorá ma formuje do nejakého tvaru, >> ale môžem si dať napríklad standing desk a môžem používať pozíciu stoja. >> Ten pohyb by mal byť ľahký, príjemný. efektívny a bez bolesti, pretože ak je tam už bolesť, tak už tá nervová sústava začína hovoriť, že haló, haló Martin. >> Uhm. >> Ja ti ten pohyb obmedzím, aby si ty nešiel náhodou do bolesti. >> Uhm. [odkašľanie] >> To je vlastne prečo ľudí sekne. >> To je ochranný mechanizmus tela. >> Uhm. >> A my tým, že keď idem pomaly, zober, že napríklad mal by som krčnú chrbticu seknutú, hej? Niekto mi tam príde takýto

dokrútený. Ja si ho položím na stôl. >> Uhm. >> Dám ruku na čelo a začnem s ním pomaličky rolovať vlastne čelo. Hej. Idem iba do rozsahu, kde ma to púšťa. >> Uhm. >> Kde to ide ľahko. >> Uhm. >> Kde tam nie je žiadna zabrana. Niekedy je to milimetrový pohyb. >> Uhm. [odkašľanie] >> A pre tú nervovú sústavu je to také, že vau. Takže on je na mňa jemný. Cítim tam bezpečie to alfa omega procesu >> a môžem tie svaly, ktoré boli predtým stiahnuté, uvoľniť, pretože už to tam nepotrebujem ochraňovať. >> Vau. >> A postupne ma to bude púšťať ďalej

a ďalej. >> Uhm. [odkašľanie] >> Hej? Lebo ona bude len reagovať tá nerová, vieš. A keď urobím takýto rýchly pohyb, >> tak pre ňu je to proste šok. Ale ja spomalím, tak ona dokáže vnímať, že on je ku mne jemný, on je ku mne dobrý, ja môžem spomaliť a môžem sa tam niečo nové naučiť. >> Môžem to skúmať. >> Môžem to skúmať. Môžem tam mať nové uvedomenie o pohybe. Hej? Pretože tie skupinové lekcie sa volá, že ever movement. Uvedomovanie si cez pohyb. Uhm. >> A individuálne terapie sa volajú, že funkčné integrácie fi. >> Uhm. mže vlastne zaintegrujem to už tým hlavne ako si tam spomína, že s dotyom mojím vlastným, že mne príde klient, ja s tým pracujem dotykovo >> a taktiež tam spomínam ja aj tie a

používam tie verbálne >> navádzania, OK? Že čo tam vnímaš, >> čo sa tam pre teba deje? Uhm. >> Alebo ako sme už dneska spomenuli tú disociáciu, >> väčšina ľudí, keď sú pod chronickým stresom >> uhm >> alebo alebo si zažili nejakou traumou alebo niečím, tak vlastne oni disociujú, čiže odpájajú sa od tela. A my v rámci Feld and Covej metódy, >> akým spôsobom, prepáč, akým spôsobom sa zvyčajne ľudia zvyknú >> disociovať? >> Disociovať, >> že oni oni mi prídu na terapiu, ja sa im ja sa ich spýtam, že že ako čo cítite v tele. >> Uhm. >> Nič. >> OK. >> Hej. Alebo proste zrazu >> alebo >> vidíš nejakého človeka,

>> ty si s ním a vidíš, že on je duchom inde. >> Uhm. >> Hej. alebo vieš, že mu je ubližované. >> Uhm. >> Že proste, že je v nejakom vzťahu, ktorý je zlý. >> Áno. >> A povie, že to je v poriadku, že proste už už tam už tú bolesť vlastne nevníma. Vi, >> že ty to cítiš aj zaňho to, čo on nevníma, >> hej? No ja sa cítiť zaňho, ale vidíš to, >> že vlastne >> trpí. >> Uhm. >> Ale nepripúšťa si to. >> Ano. Vau. >> Hej. Čiže, čiže vlastne my aj Felding som alebo o iných somatických prístupoch, aj cez dýchanie, jógu, eh, ten rolfing a iné prístupy, vlastne robíme to, že znova tých ľudí spájame samých so sebou. znova vnímajú, čo sa

tam v tele deje. Znova si uvedomujú už len to, že ako funguje trávenie, hej, že vlastne znak toho, že pre mňa znak toho, že tí ľudia ideme dobrou cestou, že sa dostanú do tej parasympatickej nervoj sústravy, do tej kľudovej, tak to je to, že im začne sa spustiť tá peristaltika, hej? Že vlastne [odkašľanie] trávenie sa spustí, lebo to je ten pocit bezpečia a istoty. >> Áno. >> Sliny v ústach. Začína sa tvoriť sliny v ústach. Uhm. >> A ďalšia vec je, začnú mi tam zaspávať. >> Uhm. >> Pretože väčšina ľudí je chronicky unavených. >> Áno. >> A trpia chronickou insomniou, hej, že proste spánkovou depriváciou ako hovado. >> Takže Takže ty s nimi vlastne začneš

pracovať veľmi pomaly. To ich telo, celé to fyzické telo sa zasu cíti, že ok, tam som v bezpečí. >> Uhm. >> Ja môžem tomu človeku dôverovať. Ja sa tu môžem uvoľniť. Uhm. >> Takže keď sa dostaneš do parasympatickej nervoj sústavy, to nie je len to, že že ok, že ja sa ukľudním, ale ten sval, ktorý bol v napätí, >> uhm >> sa povolí. >> Uhm. >> A preto my v rámci toho Fing Cra vlastne potom prechádzame tým bodykenom a čo tam vnímate, že niekedy oni na začiatku povedia, že mal som driekovú chrbticu úplne v lufte, hej, že proste bola predstavenia možno 10 cm nad zemou. >> Uhm. dorobia lekciu po hodine, že vau, ale ono ten chrbát sa úplne rozplaskol na tej na tej zemi. Uhm.

>> Hej. A zrazu tam je výraznejšia lopatka na tej zemi. >> Uhm. >> Postavia sa, že ja mám ja mám pocit, že stojím krivo a pritom oni stoja rovno, pretože ich >> defaultné nastavenie stredu bolo krivé >> bol, >> hej? Ja zrazu ich dostaneš do stredu, oni si myslia, že čo sa tam deje. A vtedy dochádza vlastne k tej adaptácii vrac tej nervovej sústavy a k tomu učeniu nového a potom aby to zaintegrovali do toho pohybu a do toho života. Lebo ty zmeníš aj niečo v tele, vieš, napríklad začne im pracovať klemba na chodidle. >> Uhm. Uhm. >> Čiže oni sa cítia bezpečne s tou nohou na zemi. >> Uhm. Čiže ľahšie sa im bude robiť rozhodnutia v živote. >> Áno. >> A že predne sa im bude ľahšie dýchať alebo im len len urobíš to, že prestanš

sa pred tým svetom schovávať, lebo väčšina ľudí je v tej kyfóze, hej, že sú takto schovatí. >> Áno. Áno. >> Lebo je to bežný ochranný mechanizmus, keď sme ešte evolučne boli na stromoch, padali sme zo stromu, chceli sme si ochrániť vlastne životne dôležité orgány, hej, tú hlavu >> a vnútornosti. >> A torzo. Presne. >> A zrazu ich otvoríš. Úplne inak začnú dýchať. Už len tým, že pohľad smeruje do zeme, tak sa vypína braničné dýchanie. Dýchame hlavne >> to tuná do hornej časti hrudníka, takzvané to podkľučné dýchanie. Pozeráš pred seba, vlastne zrelaxuje sa celá brušná dutina a vieš sa viac nadýchnuť do bránice. >> Čiže zrazu sa vieš nadýchnuť do toho panmového dna, hej, oblasť panmy, čo je emočné centrum a sa tam začnú diaať veci. >> Uhm. A toto mňa fascinuje, vieš, že toto mňa

baví, že tam vidíš presne to, že vau, že >> toto. >> Uhm. Dobre. Čiže teraz sa mi to už začína viac kryštalizovať v hlave. Čiže jeden z kľúčových faktorov je vlastne pocit bezpečia, ktorý sa dokáže vytvoriť. Eh, >> to je alfa omega vo každom jednom terapeutickom vzťahu. >> Uhm. >> To je podľa mňa alfa omega aj pre nás dvoch teraz, keď to nahrávame. >> Áno. Uhm. Musíme sa cítiť fajn. Potrebujeme cítiť to bezpečne. Potrebujeme sa do toho gauču proste do tej sedačky proste oprieť, sváliť a vedieť, že vlastne nám tu nič nehrozí. >> A to je práve s tým, ak tá tá fráza, že tu a teraz to bezpečie ti umožňuje byť tu. Chápem to správne, že ako keby chápem,

chápem, že to, čomu sa venuje, že človek, ľudské telo. Eh, ale eh z nejakého dôvodu tam cítim veľký fokus na fasciu. Práve na fasciu. Prečo práve na fasciu? >> Eh, v posledných rokoch sa zisťuje, že fascia je veľmi dôležitá. Ľudí si myslelo, že to je iba eh nejaké mŕtve tkanivo. >> Uhm. >> Čo tak nie je. A fascia je v podstate spojové tkanivo, ktoré ktoré prechádza každým svalom, každým orgánom. Obaľuje každý sval, obaľuje každý orgán a v podstate eh drží celé telo po kope. Keby nemáme fasciu, tak sa rozpadneme. Ona je tá vec, ktorá celé telo drží pokope a drží drží jeho tvár. Čiže je veľmi veľmi

dôležitá aj keď sa bavíme o funkčných poruchách pohybového systému alebo o nejakej eh zlepšovaní nejakých pohybových eh vzorov. >> Uhm. Dobre. Čiže keďže si povedal, že tá fascia nie je nejaké mŕtve tkanivo, to znamená, že ona má nejaké parametre alebo nejaké zdravie alebo ako keby nejaký priestor na možno kultiváciu alebo na udržiavanie. Určite, určite. Jednak to je eh je to veľmi dôležitý komunikačný systém a >> komunikačný systém. >> Áno. A eh komunikuje rýchlejšie ako nervový systém, pretože komunikuje bioelektricky a biofotonicky. Čiže

>> ešte raz komunikuje >> bioelektricky a biofotonicky, čiže na základe elektrických signálov a na základe svetla. Čiže ono je to oveľa oveľa oveľa rýchlejšie ako >> ako nervový systém. Hovorí sa, že eh možno aj eh >> keď je keďže je to biofotonicky, tak to môže byť aj rýchlosťou svetla. Ono to nie je potvrdené. Ani ani si nemyslím, že by to bola až taká veľká rýchlosť, ale tá tá komunikácia je extrémne rýchla. >> Proste je rýchlejšia než pre nás v nervovej sústave. >> A ehm eh nervová sústava v komunikuje v rámci seba, dá sa povedať. Hej. mozog a

periférie a eh ten faciálny systém, keď hovoríš o tom, že eh prenáša nejakú nejak nejaký druh informácie alebo nejakú komunikáciu, tak ako on napomáha eh nejakým spôsobom ako keby on dopĺňa komplementárne nejakým spôsobom tie tú eh funkciu eh prenášania informácií v nervovom systéme alebo je to úplne iný systém alebo >> vlastne má aj svoje vlastné nervové zakončenia, čiže ono to ono všetko spolupracé, nemôžeme teletno strašne veľmi komplexný komplexný systém a ja nemám rád izolovať eh systémy a tiež oni oni všetci spolupracujú medzi medzi sebou. >> Uhm. [odkašľanie] >> Ale >> čiže fascia okrem toho teda, že nám tie svaly drží po kope a

celých nás drží vlastne aj po kope a v pohybe, tak ona ešte aj plní ďalší teda nejaký eh eh účel prenosu informácií. >> Áno. Je to pozá taká diaľnica. OK. >> Eh super rýchla. A informačná informačná diaľnica. >> Takto eh eh fascie nás nielen držia po kope, slúžia aj na prenos eh informácií po našom tele. >> Uhm. >> A ako keby čo z tohto je dôvod toho fokusu vášho práve na fascie? >> Tak eh chcem, aby tá fascia bola zdravá, hlavne aby bola hydratovaná, lebo fascia eh musí mať eh schopnosť sa sa kĺzať. >> OK. Ona obsahuje v podstate taký eh

extracelárny matrix, čo má taký eh on má konzistenciu takú >> takú viac viskóznejšiu v podstate ako taký sopeľ je to a čím je tá fascia viac dehydrovaná, tak eh tým ona stráca tieto tieto vlastnosti sa klzať, čo sa potom začne trieť. >> Uhm. >> A to potom eh môže vyústiť buď v bolesť alebo v zranenie alebo v nejakú nejaký spazmus. >> A čo čo spôsobuje toto eh vysýchanie? fasie. >> Izolovaný nesprávny pohyb. >> Izolovaný nesprávny pohyb. >> Je tam viac faktorov. Samozrejme, aj tieto elektromagnetické pole a zlé. >> Má vplyv na fasiu. >> Určite. >> OK. Určite. Eh a takisto eh ostatné veci

ako napríklad tá tá voda, svetlo, že majú eh >> keď je nesprávne, keď je tam napríklad strašne veľa eh umelého modrého svetla a riadne prirodzené svetlo, tak tiež eh to má schopnosť eh vysýchať. Keď je tam napríklad zase infračervené svetlo, eh to pomáha eh budovať tú vodu v tej fasci, budovať hydratovať >> eh štrukturovanú vodu. >> OK. A tá štrukturálna voda potom potom hydratuje tú fasiu a robí ju a dávaj schopnosť v podstate. >> A to ma zaujíma i je rozdiel eh budovania alebo generovanie tej štruktúrovanej vody a eh a hydratácia fascie alebo je to ten istý proces? >> V podstate ten istý.

>> OK. Čiže svetlo má na to vplyv. >> Určite. >> Elektromagnetizmus má na to vplyv. >> Elektromagnetické pole. Áno. A ešte aj aj tá voda v podstate tá tá eh štrukturálna voda. >> OK. Ale na eh na na túto vodu my máme nejaký vplyv v rámci možno nášho, ja neviem, že správania alebo našej výživy alebo toho, čo my dokážeme zmeniť? >> Samozrejme, v podstate keď chcem v podstate to, čo sme aj cez čo sme aj išli, myofasciálne upraňovanie pomáha eh budovať túto štrukturálnu vodu vo fasci. Druhá vec je to, že keď sa uzemníš a spojíš sa vlastne eh bosými nohami alebo rukami eh zeme, začneš naberať eh elektróny

>> eh a a negatívne eh negatívne elektróny, ktoré ti pomôžu vybudovať tú tú vodu a takisto svetlo ti ju ti ju pomôže vybudovať. >> Akým spôsobom elektróny zo Zeme nám pomáhajú budovať tú vodu? Eh, v podstate táto voda je špeciálna hlavne tým, že eh na rozdiel od normálnej vody eh je štrukturovaná, čiže má hexagálny tvarm >> a takisto eh rozdeľuje eh pozitívny negatívny náboj. Táto štruktúrna voda má negatívny náboj a ona oddeľuje všetko celý celý pozitívny náboj. Čiže ty keď eh >> uhm >> prijímaš tie negatívne elektróny zo zeme, tak pomáhaš budovať eh budovať tú ten negatívny

>> pomáhaš vytvárať ten kontrast. Áno. Ten eh >> vďaka ktorému vzniká napätie. >> Áno. Vznikne v podstate tá v bunke taká malá batéria. >> Plus mínus. >> Uhm. >> Eh poďme teda na to najpodstatnejšie slovo dnešného dňa. Čo je to mitochondria? >> Asi tak najjednoduchšie najjednoduchšie vysvetlenie alebo také dve. >> Jednak mitochondria, teda ja tu často hovorím, že je to taká baktéria. To asi väčšina ľudí pozná, že nie sme len my ako osoba, ale máme mikrobiom, proste rôzne prokarioty nejaké. iné organizmy v nás žijú, čiže sme taký symbiotický organizmus. No a mitochondria je reálne teda tiež eh nejaký taký iný cudzí tvor, ktorý v nás žije a vlastne nás zásobuje energiou okrem iného. A >> mitochondria nie je naša

>> eh >> nie je nášho pôvodu. >> Mitochondria je pôvodom momentálne podľa najlepšej teórie, ak ti niečo hovorím, meno Lin Margulis. >> Tam mala manžela Karla Sagana, taký známy astrofyzik. >> OK. Toho poznám ako nie, že poznám, ale viem kto. >> Hej. To vlastne eh predpokladá sa vzhľadom teda na dnešné dáta, že mitochondria pochádza vlastne s lúčením eh takzvaného prokariotu alebo teda baktérie s archeónom, že proste veľký organizmus, veľká baktéria zjedla menšiu a zistili, že im to spolu funguje, tak proste ostali spolu a následne všetko živé, tento organizmus, ktorý už dnes poznáme ako mittochondr, tak máme v sebe, pretože veľmi efektívny vro energie. >> Čiže je to nejaká lacka, nejaká baktéria, nejaký samostatný organizmus má svoju vlastnú DNA. >> My sa s ním už rodíme, predpokladám. >> Presne tak. A dostávame ich len od mamičky. Nie od otca, ale od mamičky.

>> OK. Mitochondrie získavame nie od otca, od mamy. >> Iba od mamy. >> Vau. >> Materiálna DNA. Čiže majú vlastnú DNA, čiže je to úplne samostatný. >> Preč ich ich zdravie a funkcia závisí od zdravia funkcie matkyných mitochondrií. >> Presne. >> Dokonca, keď tak môžeme pobaviť, ak by ťa to zaujímalo. >> Mám bacha. >> Čiže je to vlastne samostatný organizmus. No a >> akú úlohu plní vo našom našom organizme. >> Tak čiže ja by som to tak jednoducho prirovnal, pretože sme sa o tom všetci učili v ôsmej triede základnej školy z chémie. >> Ale to si nikto nepamätá. >> Ja si to pamätám, pretože som to so sestrinou dcérou potom študoval, keď som ju doučoval, ale tiež by som si to asi nepamätal. No a vlastne chloroplast rastlinky to asi každý pozná. Čiže rastlina nejaká tiež baktéria. Oni sú

vlastne rovnaké len na tej, lebo sú také uzatvorené, že taký cyklusm. No vlastne keď eh rastlink alebo tá rastlina ryša funguje, tak ona má v sebe ten chloroplast, čiže tiež nejaká baktéria. A oni vlastne vieme, že potrebujú vodičku, slnečné svetlo, 12,6 electrónv. Tú vodu rozdelia na vodík, kyslík, zoberú CO2 a vlastne vyprodukujú potraviny, čiže to, čo všetko my konzumujeme, ale takisto z toho vyprodukujú vlastne aj kyslík, ktorý my dýchame. No a vlastne mitochondria robí pravý opak, čiže ona je baktéria, ktorá robí opačnú vec. My vlastne vezmeme teraz ten kyslík je, že potrebujeme dýchať, vezmeme potravinu a teraz s tým spravíme to zaujímavé, že my to v nás rozdelíme, či na tie elektróny, protóny a všetky tieto veci, ale ona nevyprodukuje len ATP, ako sa dodnes

väčšina učí, že nejaká chemická energia, ale mitochondria popritom vlastne uvoľní spätne aj to svetlo, ktoré tam bolo, čiže vytvorí aj svetlo, vytvorí aj napríklad infračervené svetlo, teplo. Ale to najdôležitejšie a toto ma eh tak trošku mrzí, pretože stretávam sa aj s viacerými už aj študovanými ľuďmi, ktorí o tom absolútne nevedia, pretože sa to na školách neučí, že produkujú vodu a nie obyčajnú vodu, ale deutéria, zbavenú vodu. A to je vlastne >> deutériaú vodu. Áno. Čiže zbavia nás ťažkého vodíka a nechajú len ten ľahký a vyprodukujú v nás vodu. >> Ľahký. [smiech] >> Tak tak. Takže to ako mám pred sebou, že pohár vody, tak už len tým, že sa tu teraz rozprávame, tak takáto voda akurát, že lepšia, pretože je prefiltrovaná na atómovej úrovni v tebe aj vo mne vzniká momentálne. >> OK. >> Takže mitochondria vlastne nás zabezpečuje energiou. >> Uhm.

>> Tá energia samozrejme rôzne formy, čiže nielen ATP, ale to najhlavnejšie, čo chcem, aby si aj poslucháči zapamätali, že mitochondria tvorí aj svetlo a takisto aj vodu. Áno. V nás >> a aj vodu. >> Áno. OK. A to svetlo sa prejavuje akým spôsobom? Práve eh lebo si hovoril, že to, že infračervené svetlo. >> Aj infračervené. >> Aj aj aj infračervené a prejavuje sa v našom tele ako? Lebo nikto z nás nesvieti na kilometre. >> Eh to je pravda, ale myslím si, že každý z nás pozná taký zaujímavý empirický dôkaz, že keď vlezieš napríklad do studenej vodym >> a chytíš sa povedzme svojej pokožky, tak ostaneš taký červený. To si si možno aj na sebe niekedy spozoroval. >> Áno. >> Tá červená farba je práve aj vďaka tomu, že tvoje mitochondrie sa v tom chlade nechcem pová, že sú prinútené, ale v podstate sú. sú prinútené tvoriť infračervené svetlo, čo je vlastne forma tepla. Takže to, čo ťa drží v teple, keď

si ty v chlade, keď si zdravý, tak je práve to, že ty produkuješ viac nejaké zvýšené vtedy akože šľapú viac ako keby sú vnútené šľapať teplo. Teplo je vlastne vo fyzike forma infračerveného svetla >> svetla. >> Takže ty to takto dokážeš aj pozorovať. Druhý napríklad dôkaz je, keď chytíš teplomer, nasmeruješ si na dlaň alebo na čokoľvek iné, tak vieš, že máš nejakú teplotu. Opäť tá teplota je dôsledkom aj toho, že mitochondrie pracujú a produkujú to teplo. Ja >> svetlo, ktoré sa prejavuje vlastne akože svetlom v takej frekvencii, že že my to dokážeme vnímať ako teplo alebo >> Áno. Áno. Preto sme aj, že teplokrvné cicavce, pretože produkujeme vlastné teplo a je to aj vďaka tomuto, že máme mitochondrie, ktoré ho produkujú. >> OK. Eh, tu len si chcem ešte upratať ten jeden pojem, chloroplast, že ono to je ako keby, že rastliny na protivok toho,

čo čo je v nás mitochondria. Hej? >> Áno. Ono sú také dva, že chlorofyl a hemoglobín. To sú také trošku iné veci. >> OK. Farbivá živočíšné rastliny. >> Áno. Ale tie sú v podstate úplne totožné, le majú jeden maličký rozdiel. No a chloroplast a mitochondria sú v podstate oni majú rovnaký pôvod, predpokladá sa endosymbioticky s tým, že chloroplast bol pravdepodobne podľa dát niekedy okolo 60 miliónov skôr vyprodukovaný. uhmondra a je to pravdepodobne aj preto, pretože chloroplast, ako som povedal, berie vodu a produkuje kyslík a potravu a mitochondria je tá, ktorá potrebuje kyslík a potrebuje potravu, aby naspäť vyprodukovala CO2 a tú vodu. >> Takže v podstate sú to ako keby pôvodom rovnaké baktérie ako keby ty aj ja. >> Áno. >> Akurát, že môžeme to prirovnať, že možno chloroplas je žena a to chondrám, čiže

rovnaký všetko v tom svete >> podobná polarita. podobné. >> Má vlastne aj tú dualitnú povahu. >> Tuto idú do hry takzvané animálne modely zvieratá. >> Aby si si to vedel predstaviť, Loizo, teda ten môj spoločník, on založil na Slovensku a to bol prvý strednej Európe, takzvaný ústavok gnotobiológie. On to z >> gnotológie >> gnobiológie. On to znie tak šialene trošku, ale čo to znamená je, že si tam eh robíš sterilné zvieratá sa tam rodia do sterilného prostredia. Takže tam sa narodí napríklad prasiatko alebo myška, ktorá je úplne sterilná, nemá žiadny mikrobióm, lebo tam nič nie je. Čo ty môžeš? >> Žiadny mikrobióm >> nemá nič, lebo je proste sterilná. Ty aj potravu, ktorú dávaš, sa normálne ožaruje, aby bola sterilna, hej? Všetko

sterilne. Čo ty môžeš urobiť je na tej myši, hej? že keď ty prídeš a zoberieš tú čistú myš a napríklad jej naočkuješ mikrobióm človeka, čo má depresie, tá myš dostane depresiu. What the >> A to sa robí to to je akože sa robí ako? Eh eh >> ako sa to >> ako nie nie ako sa načkuje normálne zoberie stolicu z človeka očistíš. >> Čiže fekálna transplantácia >> v podstate. Áno. Hej. >> Očistíš. >> No to sa filtruje. >> OK. [smiech] >> Ako hej? A a keď dáš >> a zasadíš to kam? Lebo lebo viem, že to ako to akože to hovoríš historicky, že >> to dáva do vody. Oni to, >> že to normálne len dostanú, lebo vlastne už mikrobiom máš v ústach, čiže aj vlastne >> alebo alebo tak môžeš mať model, že im to dáš akože priamo do tráviaceho traktu. To záleží od modelu, aký je ten

animálny. To to nie je úplne podstatné, hej? >> Čiže človek má depresiu, ty to dáš do sterilneho zvieraťa, a on dostane depresiu. >> Tak >> ale to nehovorím, že a teraz aby si to ľudia nemysleli, že depresia je spôsobená iba mikrobiom, ale obo nie je. Len >> tam je ako keby, že nejaký odtlačok. Áno, je tam nieže napríklad depresia je spôsobená viacerými faktormi a evidentne mikrobiom je jeden z nich, ale neznamená, že to jediný faktor, aby si to ľudia tak nevysvetlili, ale vieme, že tam je ten vzťah a to je to, ako ty dokážeš vzťah medzi ochorením >> uhm >> a tou chorobou. To isté napríklad pri autistických eh ľuďoch dali, zobrali človeka s poruchu autistického spektra, urobili presne tento experiment. Tá myš sa stal autistom. To sa robí na takých eh takých modeloch, ktorých sa im dá taký labyrint a ona začne buď neuteká tam, kde má tak hej. na to sú kritériá proste.

>> Áno. >> A >> odchýlka v správaní prakticky, ktorá sa dá definovať tak a tak. >> To môžem poslať, ak niekoho zaujíma veľkú publikáciu, ako sa robí animálne [smiech] alebo animálne modely na to, aby si zistil, či má autizmus alebo nemá. >> A takto vlastne ty môžeš zistiť tieto korelácie alebo kauzality. To ťažko niekedy povedať, čo z toho, >> hej, že eh >> áno, >> že naozaj ten mikrobiom má niečo s tými chorobami, takže my toto vieme dokázať a toto mikrobióm sa spája pomaly s každým chronickým ochorením. Takže typicky proste sú tie metabolický syndróm, z čoho vzniká aj cukrovka, obezita, aterroskoroza, teda nejaké srdcovievné ochorenia, niektoré rakoviny, proste čo ťa napadne, [odkašľanie] alergie,

ekzemy, imunitné poruchy, že sa eh si máš príliš vysokú chorobnosť. So všetkým je to spojené. S niektorými chorobami menej, s niektorými viac. Nevieme, či tá choroba poškodila mikrobióm alebo poškodený mikrobiom vyvolal chorobu. Ale čo my vieme a 10 sa, >> že hrá to tam nejakú rolu vlastne >> rolu, ale keď urobíš nejakú zmenu a tu už idú práve tie rôzne probiotiká, prebiotiká, neviem aké iné biotiká, že môžeš mať pozitívny efekt na symptomatiku toho ochorenia. To ono to je vlastne tak, že teda ten mikrobiol, on ti robí viacero neurotransmiterov, tak typický, hej, dopamín serotonín kyselinu gama aminomaslovu, teda gaba. >> No netreba si to samozrejme predstavovať tak, že ten serotonín poputuješ čriev do mozgu. To je nonsens.

>> To sa nestane nikdy. >> Uhm. >> Nikdy. Proste to je dôležité povedať. A to je veľmi, lebo sa to dáva, že hej, máme veľa serotonínu v čreva. >> Čiže serotonín v mozgu sa vytvára inde. >> Ten inde v mozgu. >> V mozgu. OK. >> Jasné. Hej. A ten je tam ako keby to je samostatný okruh, hej, serotonín alebo dopamín, ktorý je robený >> Ale tam takisto funguje tá eh chino eh chyolinová dráha sa mi vidí v prípade zápalových okr zvýšených. >> Áno. Áno. Ten ten eh meta meta Áno. metabolitik alebo teda ten triptofán, keď sa mení na iné molekuly, >> tak tieto metabolity, áno, tie prechádzajú cez eh bariéru, ktorá chráni náš mozog, hej? Tam je taká špeciálna bariéra, cez čo sa dostane veľmi málom. Uhm. Hematoencefalit. >> Presne tak. Áno. A vlastne cez túto bariéru sa toho nedostane veľa. Napríklad serotonín už tad neprejde.

>> OK. >> Ale nejaký medzi metabolit medzi triptofanom a serotonínom áno. >> OK. >> Hej. Takže vlastne tam je to trochu také komplikovanejšie. >> Takže áno. Áno. A funguje tam aj tá dráha. No a teraz eh teraz keď sa urobí ten serotonín v črevách, tak on je tam hlavne o to, aby sa tie črevá hýbali, hej? aby sa tam vylučovali tráviace šťavy, aby to vlastne fungovalo, lebo vlastne celý ten tráviací traktie čia, oni sú tak opletené tými nervami. Je to veľmi husté, hej, [odkašľanie] že takže ako preto ten >> ten celý ten nervový systém, ten enterický, ktorý tam je, on funguje relatívne dosť samostatne, hej? A on preto je tam aj tak veľa nervov. Je tam priveľa pohybov a priveľa ďalších kofaktorov, ktoré tam musia, aby to trávenie fungovalo, hej, že ono vieš,

keď urobíš proste toto, tak proste no dobre, tak eh nejaký klop sa ohne a nejaký zopár nervóz, že to nie je až také zložité, hej, ale keď sa má tá >> potrava hýbať a musí tam dôjsť. >> Áno, presne tak. To je úplne iná komplexita, hej? Preto je tam vlastne aj toľko tých nervov ostatne. No a všetky tie neurotransmity, ktoré sa tam robia, tak oni sú tam primárne na to, aby fungovalo to trávenie. Ale vieme, že cez tie cez ten či už cez ten bludivý nerv alebo cez eh parasympatický nervový systém dokáže to komunikovať s mozgom a v podstate ho ukľudňovať. To je asi najlepšie, ako to nazvať. >> Uhm. >> Alebo ho dráždiť. Hej. To už to už záleží. >> OK. >> No a teraz či ten mozog je prednamentne dráždený alebo prednamätne ukľudňovaný, je podľa mňa celkom zásadný rozdiel. >> Uhm. Hej. Ale to je vlastne to, kde sa

ty chceš dostať, aby on vlastne celý čas eh dostával pokyny aj z tých čriov, že počúvaj, tu všetko ok, všetko funguje, hej, môžeme ísť raz za deň na záchod a všetko super. Uhm. >> No a ten mozog je potom ako šťastný z toho. >> Takže vlastne ty starostlivosťou o mikroorganizmy si proste ako keby hľadáš spojenca v sebe na to, aby ten mozog nebol preťažovaný. >> Vau, to si dobre definoval. Eh, načrtol si teda tých hlavných nepriateľov arteroskleróza, rakovina, eh, neurodegeneratívneho ochorenia, prípadne inzulínová rezistencia. A tu ma zaujíma, že čo za faktory vplývajú na to, že či my

týmto čo čo za faktory v rámci toho, čo my dokážeme zmeniť. eh sú faktory, o ktorých vieme, že na to majú vplyv a načo by sme mohli teda dávať bacha, ak je tam niečo, čo spája všetky tieto témy, ak ak ak si môžeme dovoliť povedať, že niečo také je. >> Áno, je tam veci, ktoré spájí všechny eh možná by sa dalo ícny choroby na světě. OK. Do je to velmi odvážný statement, ale dalo by se to tak asi íct eh more or less. OK. Eh, v podstate eh ono to ješě souvisí s jedným zajímavým pohledem na věc, kterou zase by mohla i třeba tebe

zaujmout. E, existuje takový ukazatel, kterému se říká all cause mortality, celková úmrtnost. >> Značí, jakou šanci, pravdepodobnost nějak potřebuješ kvantifikovat. >> Ano, >> ať už šťastným nebo nešťastným způsobem, jakou teda šanci ti něco dává k jakési celkové úmrtnosti, že umřeš. Právě teď, jo, když máš nějakou chorobu, jak moc ti zvedne procentuáln šanci, že třeba rakovina, pokud máš rakovinu, pokud máš vysoký tlak, pokud máš cukrovku, jak moc to ovlivní tady ten faktor té úmrtnosti, jo, který sme si nejak nadefinovali. OK. Čiže niečo také to vieme odhadovať na základe nejakých >> Áno, jde sa to nejak odhadovať, samozrejme je to zase takový eh ať už

šťastnejší nebo nešťastnejší indikátor. >> Uhm. >> Ale čo je zaujímavé, že >> je to štatistika, no. ako prísť autom zajtra bez ohľadu na to, že >> aké percento tejto >> presne tak presne tak a v podstate eh zajímavé na tom je, že existují ukazatele, které ti obrovsky jako obrovsky přetlačí strašně moc chorob, jo. A tam se právě dostáváme k tomu pohybu, že pohyb a líp řečeno jako zdraví toho cévního systému nebo ještě jinak řečeno, jak jsme mluvili o tom V2 Max, ale prostě co je V2 [odkašľanie] Max, jo? Tomu se musíme dostat. Takže jakási aobní kapacita, jakási jakási výdrž, když člověk třeba

kdybychom vzali dva lidi a jeden by byl takový, že by šel na stadion a šel běhat kolečka a bhal by, bhal by a furt by to udýchával prostě perfektní plíce, perfektní výdrž. >> A druhý by se prostě zadýchal první kolečko, musel by se zastavit konec. Jeden z nich, ten udýchá o dost, má teda asi lepší V max. má lepší jakoby sílu motoru. Kdyby to bylo auto, >> prostě větší motor, lepší síla motoru, o dost víc udýchá, o dost víc kyslíku je schopnej spotřebovat, zutilizovat pro ten pohyb. Jo. A takový marker jde právě trénovat a jeousi, jakýmsi odrazem tvého celkového zdraví.

Mhm. A [odkašľanie] kyž si srovnáš tumex s s tou all mortality, tak když si elitní, když jsi fakt jako elitní sportovec, který udýchá strašně moc, jo, běží furt, dokáže běžet dál, >> nezadýchá se jen tak snadno. s člověkem, který je úplně jako na spodu, že vlastně hodně špatné, hodně mizerné zdraví, jo, v rámci těch plic a v rámci toho dýchání, >> tak ti lidi mžou mít 300 až třeba 400% rozdíl. OK. >> Tady v tom, takže na že na niečo zomrú proste. >> Presne tak. Na niečo, čokoliv. To je práve to, žeo čokoliv, jo? Akákoli choroba. OK. A kyž to dám do kontextu,

tak když máš eh myslím, že druhé nebo třetí stádium selhání ledvin, >> tak ti to sníží jako jde do negativních číselk mortality 175%. >> OK. >> Srovbíj to s 300 až 400 %. Mm. [odkašľanie] Podob, >> tak to [odkašľanie] je v rozmezí třeba 20 30%. >> OK. >> Jo. Jakože zhoršení olkosality. >> Takže až tak obrovský je skok mezi kardiovaskulárním zdravím, jo, aerobním vlastne výdrží.

>> Mhm. a obecnou úmrtností nebo obecným zdravím, kž tak ekneme. No, má to obrovský benefit. >> A mňa to mňa to teraz zaujíma. Eh, dve dve dve otázky mi z tohto vyvstali. Prvá je, že eh čiže z pohľadu tohto z pohľadu nie, že ja neviem, či môžeme to VO2 max považovať za nejaký biomarkér a >> Áno. Áno. Ono ono je to dokonce ono to má definici, je to nejaké množství >> eh lakta množství eh když jdeš do zátěže, tak produkuješ vlastně eh laktát. Mm. Ano.

Prostě jak to nazvat, >> jak moc je tělo v anerobní zátěži, že jo. A pokud dodržíš podou pod jistou hladinu, to znamená, že to tělo produkuje málo laktátu. >> Uhm. >> Ne tak moc. A ty ty vydržíš v téhle intenzitě valit velmi dlouho, pokračovat velmi dlouho a to tělo stále má tu efektivitu na to, aby vlastně ten kyslík využívalo primárn a jenom trošku vedle tam jel jako ten laktá, ten aerobní systém >> kontinuální zároveň s tím. Jo, tak to je ta definice jako aby se ten laktá max. >> Áno. Aby laktát nešel pod eh teď nevím kolik milimol, jo, m to [odkašľanie] vypadlo, >> ale je to definovatelné. Je to

definovatelný marker, který normálně se měří, když jdeš na kliniku je takové, jak jdeš na tom na to kolo, že jo, jedeš na tom kole, máš ty masky, >> tak tam sa mříumex na sportovní medicíne >> OK. A toto je toto je parameter, ktorý eh ktorý vzhľadom na našu dlhúkosť je akože number one. >> Vypadá to, že je number one úplne pred vším ostatním. OK. >> A druhý jako veľmi blízko druhý >> je síla. >> OK. >> V závorce svalová hmota, ale je to tá síla. Jo, jakoby tam jde o to, že ta svová hmota koreluje většinou s tou silou, ale ta síla je ten je ten základní indikátor. >> Jasné. >> Takže síla je druhý. >> Hm. To znamená, nejde len o to, že či ja

niečo prijmem, nejakú energiu, nejakú informáciu, ale ide o načasovanie, ako s tým pracujem. Pretože keď to nie je správne synchronizované, keď ten čas plynie odlišne, tak energia a hmota, či už vo mne, ale aj celkovo vo vesmíre nemusia byť synchrónné a môžu sa odlične správať. Skús mi to, skús mi to vysvetliť eh trošku metaforickejším spôsobom, čo to znamená eh eh ako keby to načasovanie od ono je to odlišné, ako si to dokážeme predstaviť, >> že ono taký najjednoduchší príklad, ktorý si ľudia vedia aj vygoogliť, lebo ja som to aj v knižke popisoval, že Einstein napríklad prišiel s tou poznáš asi špeciálna teória relativity, potom prišla všeobecná o 10 rokov neskôr. >> Tak vlastne špeciálna teória relativity hovorí o rýchlosti, že keď sa pohybuješ rýchlo, tak pre teba čas plynie pomalšie. >> Uhm. A my [odkašľanie] u nás máme

vlastne satelity na oblohe, vďaka ktorým sa navigujeme a robíme rôzne veci. No a tým, že ten satelit je na obežnej dráhe, takže on sa pohybuje rýchlo v porovnaní s tebou, ktorý sme na zemi, čiže stojíme, tak preňho ten čas plynie o trošku pomalšie, ale zároveň je ďaleko od gravitačného poľa a keď sa niečo vzďľuje od gravitačného poľa Zeme, tak pre neho čas sa naopak zrýchľuje. >> Uhm. Keď to vydelíme alebo teda vyminínusujeme, tak je tam nejaké spomalenie, následne nejaké zrýchlenie, tak zistíme, že tie eh satelity plynú o zhruba 47 mikrosek eh pomalšie a čas u nich, hodinky u nich tykajú o 47 mikrosek pomalšie. >> Hm. To znamená, že inžinieri, ktorých samozrejme konštruujú, tak v tých satelitoch je atómové hodiny, ktoré presne sú posunuté 47 mikroskú dopredu.

Tým pádom ten čas tam a ten čas, ktorý my používame je synchronizovaný >> a tam stačí myslím nejaká 1 mikrosekunda, keby sa zrazu tie atómové hodiny posunuli, tak ty by si vyšla lúč svetla. To znamená, ja napíšem SMSU niekomu alebo dám do GPSky nejakú adresu a teraz to vždycky sa vyšlo na najbližšie tri satelity, kde sa pomocou vlastne súradníc vyráta moja poloha a mňa to naviguje na to miesto. Uhm. A tým, že to svetlo sa šíri veľmi rýchlo, >> uhm, >> tak my [odkašľanie] potrebujeme ten čas mať synchronizovaný, aby keď to svetlo príde tam a naspäť, tak podľa dilatácie, to znamená, ako rýchlo sa dostalo späť do toho mobilu, tak ten prístroj mu jednoducho vyráta, že kde sa na tej polohe zemy nachádzame a [odkašľanie] dokáže ma teda navigovať. Keby tam bol jednosekundový posun v tom satelite, v tej mikrosekunde, tak mňa to možno 10 o päť o 50 km naviguje vedľa. >> Uhm. >> Pretože by [odkašľanie] to takú obrovskú

škodu spravilo na tom meradle, keď sa bavíme povedzme o ľudskom tele, ktoré je maličké v porovnaní so zemegulou. Áno, >> tak síce sa bavíme otoundách, možno ešte dokonca menších jednotkách. >> To je krát 0, koľko nul >> 12 15 až v podstate 18. Hej? Sú také pre nás nepredstaviteľné časové údaje. Ale vo svete kvantovej mechaniky, kvantovej fyziky, kde vieme, že svetlo sa šíri ešte obrovskou rýchlosťou, tak tam to nie je zanedbateľné. Uhm. >> A keby to bolo desynchronizované alebo keď je to desynchronizované, tak vtedy nastavujú práve tie problémy. Nesprávna regulácia metabolizmu, rastiteľa, vylučovania. To sú samozrejme tie makro makrúrovne, ale bavíme sa aj na mikrúrovni, že tá bunka tá bunka je niečo ako mesto. >> Uhm. >> Že my vynívame mesto ako veľké. Napríklad Košice je obrovské mesto, veľa ľudí. Každý z tých ľudí má svoju úlohu.

Tak v nás je trilión buniek, triliardy, triliardy buniek. Každá tá bunka je samostatné mesto. Keď to načasovanie v tej bunke je zlé alebo teda nesynchronizované, tak tá bunka jednak panikári v úvodzovkách, ale zároveň si predstav, že tu máme nejaké hodiny, potom máme periférne po tele rôzne hodiny a teraz tá vzdialenosť na tej mikrovorovni je obrovská. Uhm. A to čo to, čo sa šíri vlastne, tak je to pomocou vody, pomocou >> rezonancie vodíkových väzie, pomocou svetla, ktoré sa v tej vode šíri láme a keď to nie je správne synchronizované, keď to tretí okolo vozvukách nefunguje správne, pretože má odlišné stimuly alebo nemá tie správne stimuly zo slnečného svetla, tak sa veľmi jednoducho desynchronizujú tie časy a následne nastáva chaos v tej bunke. Podobne ako s tým satelitom, že by tie hodinky ma navigovali trošku vedľa alebo úplne vedľa alebo by som vôbec sa

nevedel niekde dostať alebo by nám nefungovalo počasie meteorostanice a rôzne ďalšie veci. >> OK. Tak tu ma rovno tým pádom zaujíma, keď sa bavíme o desynchronizácii. Eh bavíme sa o desynchronizácii medzi eh a to tiež akože jednoducho sa opýtam tú otázku eh desynchronizáciu medzi bunkami v rámci nás alebo desynchronizáciu medzi bunkami v nás a prostredím alebo niečím, čo je pre toto telo presahujúce. Hej? Skvelá otázka. Platí to aj v jednom, aj v druhom prípade a to je často práve >> odlíšenie medzi fenotypom choroby, aké ľudia dnes čelia. že máš prípady, kedy človek napríklad, že nemá pravidelnú stolicu, že nechodí ráno, tak automaticky vieš, že nie je správne synchronizovaný s prostredím, to znamená východ, západ slnkam

>> a potom sú napríklad metabolický syndróm alebo rôzne cukrovka, tak vtedy sa bavíme hlavne o periférnej desynchronizácii, že ten >> pankreas napríklad už nedokáže správne vylučovať inzulín, nevie kedy ho má vylučovať. >> Vylúčil ho priha napríklad v noci, kedy stiahne cukor, je tam hypoglykém a človek sa zoberie. Prepáč, prepáč, ja rovno sa ťa to upýtam, že vlastne čiže vlastne takáto desynchronizácia aj na tej kvantovej [odkašľanie] úrovni má vlastne vždy potom presah keby aj do tej eh makrúrovne v rámci orgánových systémov. >> Presne. >> Hm. >> A vždy sa to prejaví samozrejme časom, lebo naše telo je geniálne, má strašne veľa buniek, vecí, takže nedá sa povedať, že teraz ja neviem, >> niečo si spravím, pichnem do seba nožík a hneď zomriem. Nie, to telo má úžasnú schopnosť hojenia sa. Ale keď to robím dlhodobo, že sa budem pichchať, tak >> Áno. Kumulatívne. >> Presne tak. možno za 10 rokov alebo aj

skôr už uvidím nejaký viditeľný prejav na mojom tele, aj na mojom zdraví, na mojej mentalite a pravdepodobne aj teda na synchronizácii s tým prostredím, že nebudem dobre spať, vstávať a tak ďalej. A tu ma práve zaujíma, že keď teda ten mikrobióm eh je eh teda jedna z tých brán, skrz ktoré ako keby eh sa môže k nám dopracovať choroba akože ktorej ktorej sa snažíme zbaviť, tak vlastne eh čo všetko človek môže robiť na to, aby minimalizoval eh riziko eh toho, že vlastne ten eh ten mikrobióm, tá stena bude takto že vlastne bude prepúšťať, čo prepúšťať nemá? No tak máš úplne také najzákladnejšie dve veci, ktoré to ničia, takže tie nerobiť, hej?

>> Eh, takže prvá je, že ľudia jedia veľmi veľa ultra spracovaných potravín, >> že to sú tie, ktoré majú, že sú to hranolky a majú v ingredienciách 15. >> OK. >> 15 prvkov. Č >> a čo čo vieme? Čo vieme na to napríklad alebo vieme vieme, čo presne napríklad na takýchto hranolkách je ako keby to, čo spôsobuje ten problém? akože je to, že kombinácia tých zložiekb, >> hej, tam kde eh konzervanty sú často konzervanty nejaké sú napríklad neviem, nejaké benzantraselný, ktorý sa často používa, >> sú toxické pre baktérie a silno. >> OK. Čiže, čiže, čiže vlastne to, čím je eh to, čím sa vlastne tá potravina sa jej zvyšuje, ja neviem, že trvanlivosť a uskladniteľnosť a tak ďalej, hej?

>> Lebo logicky, prečo sa snažíš predržať trvanlivosť, aby bola dlhšie na obale? Ale čo to znamená? Znamená to, že nie je napadnutá plesňami a baktériami, lebo to je to, čo ničí potravinu. >> No a logicky, vieš, ako keď na to ideš. >> OK. OK. A tie telátky dávaš potom do tela. Oni oni oni oni síce ochránia od plesne baktérií eh potravinu, ale vlastne nie tvoj mikrobiom. >> Áno. No však áno, lebo však tam žijú baktérie. No a čo to urobí? Ich sa začne zabíjať. >> Ono vlastne často tieto veci sú pomerne, >> že tam nie je tam o tom, že je tam 15 ingrediencií, ale že sú tam vlastne ingrediencie, ktoré sa snažia predĺžiť. Ja som chcel iba to, že to je ultra sprocesovaná potravina, hej, že mal by mať jednu zložkou a má 15, hej? Že preto je ultra spracovaná, >> vieš. A tak to máš aj rôzne farbivá a additíva a ja neviem čo všetko sa do toho používa. A ono to väčšinou je to

veľmi toxické. Ono vlastne vidíš, ono keď sa tým trochu zamyslíš, vlastne ti to je úplne logické, však áno. Je to konzervant, aby tam neboli tie plesne a neboli baktérie. Ergo to bude zabíjať. Áno. >> No kámo, tak akože mne to teraz ako a to považujem za človeka trošku vieš, >> no >> eh akože ja viem, že ultraprocesované jedlá už v mojom prípade nie, ale akože je to na základe eh že mnohých pozorovaní vlastných skúseností kade čoho, že keď viem, že keď tá strava je proste z potravín, hej, vyskladávaná, tak akože je to je úplne iný druh života, čo žiješ, hej? Je to >> ale akože ten mechanizmus, že fakt, že ten konzervant, no vau. Eh, jas teraz jasné, žeže chápem, že hej, ale nedal som si to nikdy takto dokopy.

>> Hej. Ono to tak často býva, že vlastne ľudia majú aj tie vedomosti len niekedy urobiť ako keby tú poslednú linku medzi nimi, vieš, že akože a a spojiť si to. No a potom, čo veľmi rýchlo dokáže poškodiť mikrobiom sú niektoré druhy liekov. To sú typicky, ako sme sa bavili, tie antibiotiká, ktoré majú svoje miesto, to všetko, ale antibiotiká sú ako kobercový nálet, nukleárna bomba, nazvi si to ako chceš. >> [odkašľanie] >> mikrobióm. >> Takisto sú veľmi problematické inhibítory protónovej pumpy, >> eh, >> čo sú lieky, napálenie záhy. >> Áno. >> Hej. Eh, ktoré samozrejme ako každý liek, vždycky každý liek má svoje miesto. Tu ide iba o to nadužívanie zbytočné. >> Áno. >> To nikoho nejako nesnažím sa nejako, keď mu to lekár predpíše, že ho niekoho odhovoriť. Treba treba vždycky ale brať na pamäti, že

>> všetko je mane je zákon akcie a reakcie. Hej. Hej. >> A druhá a druhá vec je, že vlastne eh ak beriem nejakú medikáciu na symtom, ale nemusím na ak beriem nejakú medikáciu, ktorá mi má pomôcť eh riešiť problém, ktorý som si spôsobil svojou životosprávou, tak vlastne brať liek, ale dať dokopy tú životosprávu, aby ten liek, ak sa dá, aby som ho vlastne mohol konečne vysadiť, lebo to iná toto je tak strašná haluz, že chápem, že sú eh nejaké ochorenia, neduhy, kde ehm kde je ti predpisovaný liek, ktorý ja neviem, že možnože potrebuješ brať do konca života, Ale že vlastne kopec ľudí sa cez svoju životosprávu dostane k nejakým zdravotným problémom, kde vlastne len čakajú. Presne. Ak ty vravíš, vieš, že no mám vírus, tak proste dajte mi nejaké tabletky, že vlastne, že dostaneš tabletky a som safe, vlastne nič nemusím meniť, že vlastne tie lieky na

Slovensku, aspoň neviem, že ľudia to majú tak, že no dostanem tabletku a a idem ďalej vlastne, že a a pokračujem. Málokto si uvedomuje, že to je barlička, ktorá ti na chvíľku má >> poslúžiť na to, aby si dokázal žiť, dýchať a opraviť eh ako keby tú kauzalitu, keď do tej miery, do ktorej ju dokážeš opraviť. >> Presne. Ja súhlasím. Tam je typicky je vysoký tlak, hej, že ľudia majú vysoký tlak. A kedysi sa myslel, že najväčší problém pre kardiovaskulárnu sústavu je cholesterol alebo nejaké iné prvky. Ukázalo sa, že vysoký tlak je naozaj dlhodobo v najväčší problém z tých všetky veci, ktoré môžeš mať. >> A vysoký tlak je často veľmi veľmi často spôsobený životosprávou, či už nadváhou, nedostatkom pohybu alebo niečím. že vlastne sa dá fixnúť, že áno, že to proste opravíš a odrazu už nemusíš brať

nejaké betablokátory alebo niečo, čím sa to eh čím sa to znižuje, tak eh a odrazu nemusíš brať ani tie lieky, len treba niečo so sebou spraviť. Ja chápem, že ľudia nechcú so sebou nič robiť, lebo to nie je úplne pohodlné. >> Áno, >> to je vlastne asi jediný z tých hlavných dôvod rodičom. Ja to poviem na takej eh jednoduchej veci, aby som si to vedel predstaviť, že po celom dni náročnej roboty, všetkého, naháňačky, tak deci nechcú ísť spať a a tam normálne už si tak akože mentálne na prášky, hej, už aj rozhodajú sekundy, >> hej, a už to tebe vrie, hej, a to je čo znamená? Už si v nízkej energii a keď si ešte unavený a tak ďalej a vlastne tie výbuchy a a tak a a prichádzajú večer,

že a už skričíš na nich a tlačíš a a si nervózny a už to proste >> nemáš sa pod kontrolou. Nemáš sa vlastne pod kontrolou, ani nevieš zregulovať svoju emóciu. Prečo? Pretože mozog ide prežiť, hej? A mozog, keď ide prežiť, tak zabije všetko dookola, že by ja som prežil, hej. Takže vlastne ty chceš urobiť, že deci si buce cicho do postele a spať, lebo takto, hej, a to tak nefunguje, >> hej. Čiže a to je tá regulácia, že vlastne som zistil, že keď som v dostatočnej energii, dačo sa deje a presne už moja žena napríklad bola unavená a ona už začína na nejak a ja vlastne pozorujem, že ok, však len deti sa deti len chcú zase ešte jeden kotrmelec si urobiť, hej, že čo je tá realita, že oni oni vôbec neriešia, či zajtra do školy a čo oni ti lebo lebo ty my máme častokrát pocit, že oni chcú

zničiť naše psychické zdravie, >> hej? Alebo oni to nechcú, >> alebo hlavne máme pocit, že my zlyhávame vo výchove, lebo oni nevnímajú, že majú spať a tak by sa to malo a keď nepôjdu teraz spať o 9:00, tak ráno nevstanú. >> Tam u rodičov je dôležité stále to, aby aspoň jeden mal trošku vyššiu úroveň energie, lebo vlastne to vi vieš to aj my máme doma bežne, že eh manželka alebo ja, niekto z nás proste nie, že zlyhá, ale že že vnímame, že už sa zvyšuje hlas a vtedy je dobré proste ten druhý, aby si to všimol, že ok, chill, nabok, choď, choď poukladať eh šaty a idem ja dobojovať prost. Treba aj pomáhať, hej, lebo je to ťažké, že raz každý každý chvíľu ťahá pilku a tak si treba v tom vnímať sa, že ako vnímaš to, že už niekto nevládze a tak, tak mu dopriať, že trošku si možno toto. tu teraz krásne vec si teraz vlastne povedal, že to

vlastne večer napríklad presne toto, keď sa s deťmi deje, každý rodič toto pozná vlastne to tie tie posledné minúty predtým, než deti sa odoberú do postele, to je, že boj o život častokrát, ale vlastne, že eh radi to označujeme, že proste, že tie tie deti sú zlé, ten večer je vždy komplikovaný, tie deti nechcú spať alebo je to komplikované, ale ono to nie nič z toho nie je pravda. To len ty na to nie si energeticky momentálne vybavený. Prečo? Jedol si správne, vyspal si sa poriadne? Ja chápem, že niekto povie, že dobre, ale však robím nočné alebo že musím v noci, >> ale to si treba priznať, že že >> že v rámci mojich kompetencií urobil som všetko preto, aby som tento deň dotiahol proste >> počúaj, teraz máme krásne toto, že eh v Pavlovži sme vymysleli takú kampaň, že vlastne eh aby sme pomohli ľuďom si predstaviť, že eh vlastne tvoja denná

batéria a energia, to je ak iPhone, hej, >> ty proste nabiješ, máš a teraz je otázka, že či ty ty večer máš ešte 20% baterky alebo už len päť. >> No hej. >> alebo nula. Hej a to je presne to už si ako keby hej >> a to to je to je to je o tom hej že samozrejme ty nebudeš mať večer 100% hej už si unavený to si treba priznať to je život ale máš tých 20% kedy sa ešte vieš regulovať a vidíš tú realitu tak aká je lebo ja som toto som rád že som si to vyskúšal a že poviem príklad deti mal som ten odpor a mali by ste ísť do posteele a choďte už spať a nechcete spať bla potom som si normálne tak ako uvedil že že dobre Dobre, však ten syn, že urobím teraz to, čo on chce. Tak som

mu to priznal a hovorím, že čo tá ešte Kotrmalca, ešte som sa s ním trochu pošalil a to bolo, že 10 minút som sa pošalil. On dostal naplnené to, čo potreboval. >> Nestálo ťa to veľa energie? Lebo častokrát to, že že sa z to parčíš, že nie, že poďte spať, tak toto ti zoberie ešte tu len tú úvodnú energiu, že dobre, nechce sa mi, ale tá idem s ním kus ešte toto, hej? A potom sa aj rozbehneš, to telo ťa pustí, lebo vidíš tú spätnú väzbu. >> Áno. Áno. >> Ťa to začne baviť. Čiže ty sa naňho napojíš, začneš sa báť, on dostane niečo naplnené a presne po 10 minútach vlastne reálne príde ten čas, že on sám povie, no hej, že sám chlape, že ocko, ja už som unavený. Bum, bum, bum. A za minútu vypie. Ono deti toto nervový systém detí presne toto potrebuje tých pár minút pred spánkom proste alebo behať. Vieš

čo? Vieš čo? Ináč, keď keď taký môj hack eh, že keď eh, keď eh už som, že mám taký deň, že mám energeticky som na nule úplne a fakt, že nemám chuť akože hrať sa, že že robiť coelce alebo proste hádzať po sebe s vankúšmi alebo alebo čosi také. Tak normálne, že zoberiem deti, oni už dám ich do postele, oni ešte stále, vieš, chcú čosi a teraz akože dúfam, že nejakí ochrancovia pravdckých to akože nezoberú v zlom, ale ja normálne, že dám ruky na na deti, oni sú na mekku matraci a ja začnem toto s nimi robiť normálne, že vybúcham ich, oni sa oni kámo, oni sa idú posrať od radosti, že aká to je sranda. Ja normálne s nimi robím toto, že d tri minúty, ruky spumpované, ale vlastne nemusel som vymýšľať teraz, že čo ideme, ja neviem, maľovať, kresliť alebo normálne, že vybijem im nervový systém,

oni sú veľmi happy a ich pustím a [vzdychanie] >> no a toto sa u nás potvrdilo. Napríklad toto je podľa mňa viac úloha muža, lebo žena nemáš toľko tej fyzickej energie, ona viac má tej láskavosti a empatie, ale muž môže toto perfektne pomôcť, že eh poviem príklad doma, že to sme sa tiež tak trošku eh hádali, lebo moja žena, že„No nerob s tým Dávidom furt bojovačky, lebo on potom proste skáče, bije aj mňa a toto, toto. A ja hovorím, to je práve ten problém, že my nemôžeme chlapcovi hovoriť, že nebojujú. My ho potrebujeme naučiť, že kde sa bojuje, kde sa nebojuje a že a presne doma je, ide dačo búcha. Hovorím, tu nie. Poď von. Hej, normálne poď von, poď si to rozdať. A ho zavolám vonku. No a ideme judo, bojovačky. A on presne začne. A to

je ešte ďalšia dôležitá vec, hej, čo čo vidím, že to perfektne funguje, že ja s ním bojujem, vytrasiem ho, toto. Ale to je také, že najprv sa hrám a on mi akože, že buchne a tak a ja tak urobím, ó, to dobre si buchol, ale ja mu pripašem, hej, kontrolovanú. Áno. Ocko, ocko. A hov, no čo? Taký je život, >> taký je život, že že aj ty tak sa bráň, tu sa obráň a tak, hej. A potom s ním pozápasím. Počúvaj. A spokojný je chlapec a je kľudný. Už nerobí toto ani sestre, ani toto. A on potrebuje normálne ťahať sa, >> lebo on sa chce učiť. On on práve tým takým takýmito bojmi on získava vlastne neviem ako sa to volá, ani po slovensky, ani po anglicky si teraz spomenúť, ale vlastne priestorové vnímanie, že dokáže citlivejšie vnímať zmenu zvuku. niekde

za ním tu naľavo, napravo, že s zatvorenými očami práve vďaka takýmitam. >> Áno. A a teraz už len chcem ale dodať aj bod dva, že my si často to tak vieme eh rýchlo zaškatuľkovať. No to chlapci sú takí a pozor, že každý máme v sebe aj mužskú, aj ženskú energiu, každý na rôzne, ale mnoho dievča toto isté potrebuje. >> Určite. Minimálne potrebujú vybiť ten nervový systém. >> Vybiť a možno iným spôsobom, nehovorím, že priamo judom. >> Možno len skákať po gavuče. >> Presne. Skákať kotermelc, dajaké tancovanie. Eh, hej, ale to moja dcéra to rovnaká vec, hej? Ona potrebuje niekde byť chytená potria ňou, hej? Potancovať nejaké vyšaliť. Presne to si veľmi dobre povedal, že aj chytiť, že častokrát vidím, že tie deti chcú byť stlačené, aby sa mohli, vieš, oslobodzovať akože fyzicky. >> Áno. Vlastne oni chcú si tak vlastne oni

sa potrebujú čo je, >> nie? Ale to čo si ty povedal teraz poviem presne tú vec, >> že to aj my vlastne potrebujeme a to je to, že ty keď ich tak chytíš pred spaním a trasieš, to je tiež biohacking ináč. Hej. Hej. >> Prečo? No nie, lebo ty vlastne ich dostávaš z tej hlavy, z toho šalenia do tela. hlbšie a hlbšie a hlbšie a v istom bode

už tomu akože prestane rozumieť a rezignuje akože na to už sa ide hrať s niečím iným, keď akože nasýti tú svoju zvedavosť, že vidíš, že v istom budeš, že ok, tomu už veľmi nerozumiem a už sa ide hrať, ale eh štyri, päťkrát sa to zopakuje a za každým o trošku viac do do väčšej hĺbky ide. Len to chce toho rodiča aby aby v prvom rade rozumel, že že prečo nemôžeš zjesť tie cukríky, hej, sám, aby tomu rozumel. Lebo toto je tá strašná sranda, vieš, že my očakávame, že niekto to naše deti naučí. V školách sa to neučí a my sami nevieme, hej, častokrát sami nevieme, že vlastne čo by sme mali jesť, aké sú tie základné princípy, ak seba orientovať. Tak potom fakt, že len povieme decku, že no lebo lečo, ale my sami nevieme, že že >> Ale to je to hrozné, že to nevieme. >> Je to hrozné, že to nevieme. >> Ja to nechám. Proste tá výživa je základ. A výživa pre mňa výživa nie sú

hej tie cukríky a toto. Proste výživa je niečo, čo nás má vyživovať a toto treba učiť deti. Čo je tá výživa? >> Áno. To treba ľudí učiť, aby učili svoje deti. >> Toto je taký paradox, že doslova si pamätám, ako môj dedo povedal, keď som sa rozhodla vlastne robiť túto prom, že to budeš ľudí učiť? Že >> hej, [smiech] >> hej. Áno, ale hej, ale to je úplne, že všetko pokorou. Ľudia neznajú, že najes. Hej. Hovorím, že nie, že dedo, neveril by si, ale proste tí ľudia sa nevedia najesť tak, aby im tá výživa prosperovala ich telu, aby im neškodila. Tak >> ešte musím. >> Poď, poď, poď. [smiech] Jak ty si povedal, vieš, keď vysvetľuješ tomu tvojmu synovi napríklad eh niečo, tak aj ja keď proste môjmu Markovi poviem niečo, on najprv pozerá, on si to proste oni si to tak ukladajú, že my si to nevieme predstaviť, hej, čo sa v tých

malých hlavách deje. On normálne pozerá chvíľu, že mám pocit, že má epileptický záchvat alebo čo tak je. Ono a prečo? Alebo mi položí takú múdru otázku, že vlastne to dieťa to chce vedieť. Tak ich to učme. Učme ich. Proste niekto mi môže povedať, že my berieme tomu dieťaťu detstvo, lebo ich ideme učiť takéto veci. >> Ale to nie, že to dieťa dá, že teraz si sadni a ale on chce vedieť, on chce rozumieť. A tu ja by som len tiež vyzval ľudí k tomu, že eh lebo eh moje deti a ich zvedavosť ma naučili viac než ktokoľvek na svete akákoľvek knihách, než akékoľvek školenie, než akýkoľvek mentor, pretože jednoduchý príklad, keď ideš decku povedať, že nie sladkosti, on sa ťa opýta prečo. Ale sa niektorí sa hodia o zem, vieš aha. [smiech]

>> Áno, ale vlastne namiesto toho, aby som bol ignorant, mu proste len odvrkol, lebo som povedal >> uhm, >> tak vlastne reálne on sa ne on sa nepýta to také, že morálne, prečo že či ma za to zbiješ alebo on sa pýta, že prečo nemôžem, lebo chce vedieť, čo to čo to robí, čo akože prečo to nesmiem. A čiže tam je reálna zvedavosť, hej? My si myslíme, že to decko len nás, že skúša naše hranice. Ono chce vedieť a v momente, keď to vie eh akože to teraz veľmi preskočím. Ja keď som to naučil svojho syna, tak vlastne on vie odmietnuť cukrík v pohode, lebo vieš, že jeden, dva a dosť. Hej, už sám povie, že už stačí. Ale to chcem povedať, že eh keď syn sa ma opýtal, prečo v nejakej v akejkoľvek oblasti a to bolo, že úplne, že fascinujúce eh ja neviem vo vzťahových rôznych veciach, že prečo

mamka má dneska takú náladu a prečo vy sa takto k sebe správate a prečo babka povedala vtedy rozumeli tie naše deti úplne, tak to je proste mas >> a vlastne oni sa opýtajú vždy prečo. A ty keď neodvrkneš a sám sa seba opýtaš, že vlastne OK, aká je odpoveď na túto otázku, že prečo nemôžeš cukríky? Eh, tak hneď si sám môžeš v hlave upratať, že eh, aké mám na to ja dôvody, že mu to zakazujem. Dobre, že čo? Že že bude tlstý, že bude ja neviem, že sa mu pokazujú zuby a tak ďalej. A za tým znova bude otázka ďalšia nasledovať, že prečo. A tam ty zrazu ako rodič môžeš zistiť, že ok, že ja vlastne ani sám neviem proste prečo mu to zakazujem. A tam je presne priestor, že tak môžem si to do študovať. Môžeš vytiahnuť Google, môžeš vytiahnuť chat GPT a normálne si pozrieť, že prečo by by som nemal jesť

cukríky a zrazu som múdrejší, nie? Vďaka tomu, že ja som niektoré informácie dlho považoval za samozrejme, ale keď malé dieťa sa ma na to neopýtalo a až alebo ináč to poviem, až keď sa ma dieťa opýtalo, tak som zistil, že a ja neviem, ja si to musím doštudovať, lebo ja som ten človek, ktorý je zodpovedný za to, aby to dieťa prišlo informované do tohto sveta, aby ja neviem teraz akože trepnem, že zomreli by sme my dvaja rodičia, ono to dieťa sa zrazu ocitne eh niekde medzi nejakými cudzími ľuďmi. že vlastne, aby to dieťa nebolo absolútne stratené, to je úloha rodiča vlastne priviesť priviesť to dieťa do sveta a darovať ho svetu, ale už je naučené a už vie triediť eh hrušky od jabĺk eh plevel od zrna a vie rozmýšľať samo za seba. Ale ty keď mu povieš, že lebo lečo alebo

že lebo som povedal, tak to dieťa chápeš, že ok. Čiže eh vlastne nemám sa ani starať vlastne o ten dôvod. A a toto sa žije 1síckrát a potom si to so sebou berie tento mindset, že ok, tak nepýtam sa radšej hlúpé otázky, lebo môže vyzerať hlúpo, vieš, a potom sa potom sa hanbíme ísť odpovedať k tabuli, potom sa hanbíme prihlásiť sa, opýtať sa niečo, hanbíme sa povedať, že neviem, aby som mohol sa dozvedieť, lebo častokrát na to, aby si sa mohla niečo naučiť, musíš najprv priznať, že no neviem. >> Áno, >> neviem. >> A musíš sa opýtať >> tak a vlastne ale tie deti sú zvedavé. Každé jedno dieťa je zvedavé. Len eh my rodičia nie sme ochotní sami si doštudovať to, čo tie deti od nás chcú vedieť, lebo oni nechcú od nás eh jadrovú vedu alebo raketovú. Akože niektoré možno áno, ale tie také úplne základné veci, že no prečo sa musím

vonku obliecť, hej, alebo prečo ja neviem, musím na seba dať nejaký krém, keď idem na slnko a tak ďalej a vysvetliť mu to. Nie preto nie nie eh z pozície nejakej autority, že proste lebo som povedal, ale z pozície toho, že no aha, vidím, že toto nevieš, tak ti to vysvetlím. Áno. A to dieťa na druhý deň samo zoberie ten krém a si ho opýta, že sa chce nakrémovať a si samo opýtaš, on chce mäsko s ryškou a potom si môže dať, hej, ten jeden cukríček. >> On zrazu sám seba začne organizovať, hej, ale vlastne my stále, keď eh nedovolíme tomu dieťaťu akože nevysvetlíme to tomu dieťaťu, tak vlastne stále to dieťa zostáva dieťaťom, lebo stále musí čakať vlastne na tú autoritu, ktorá mu dovolí alebo zakáže, hej? A to dieťa bude skúšať, kde sú hranice, lebo vie, že to ako ja spoznávam svet je, že skúšam robiť veci, ktoré neviem a čakám, kedy mamka alebo

ocko ma zastaví. A my potom sa divíme, že chodíme kdesi s deťmi a nedokážeme sa spohliadnuť na to, že neurobia kraviny, hej? Chápeš? Pričom oni keď rozumiejú zhruba tomu svetu, tak oni vedia, ako sa v ňom pohybovať, aj keď my Ne.

Časté otázky

Prečo ma bolí telo, aj keď cvičím?

Ak väčšinu dňa sedíte a cvičenie je len krátka kompenzácia (napríklad 45 minút trikrát týždenne), fascia sa medzi tréningami stihne sformovať do skráteného tvaru zo sedenia, čo pri záťaži preťažuje iné časti tela, napríklad kríže. Riešením je zaraďovať pohyb rovnomerne počas celého dňa, nielen v tréningu.

Dá sa mikrobiómom skutočne ovplyvniť nálada?

Áno, experimenty s fekálnou transplantáciou ukázali, že prenos mikrobiómu človeka s depresiou na sterilné zviera spôsobil u zvieraťa príznaky depresie. Mikrobióm ale nie je jediný faktor duševného zdravia, len jeden z viacerých.

Prečo sú konzervanty v jedle problém pre trávenie?

Konzervanty sú navrhnuté tak, aby zabíjali plesne a baktérie a predlžovali trvanlivosť potravy, čo je logické z hľadiska uskladnenia. Rovnaký toxický efekt majú ale aj na baktérie žijúce v našom mikrobióme, ktorý je pre zdravie kľúčový.

Čo je VO2 max a prečo sa oplatí ho zlepšovať?

VO2 max je miera toho, ako efektívne telo dokáže využívať kyslík počas fyzickej záťaže. Je to podľa dostupných dát najsilnejší jednotlivý ukazovateľ celkovej úmrtnosti, výrazne pred inými zdravotnými faktormi, a dá sa zlepšovať tréningom.

Ako zvládnuť večerné výbuchy hnevu na deti?

Kľúčové je uvedomiť si vlastnú energetickú kapacitu na konci dňa a vopred sa pripraviť – napríklad striedaním s partnerom, keď jeden pociťuje vyčerpanie. Pomáha aj venovať deťom pár minút plnej fyzickej pozornosti (hry, zápasenie) tesne pred spánkom, čo im pomôže vybiť nervový systém.

Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.

Súvisiace videá