Ako rozpoznať, či som naozaj unavený, alebo je to niečo iné?
Slovom „únava
Prepis videa55 úsekov · klikni na čas a skočíš na moment
Ak sa celé dni cítiš unavený, vyčerpaný, prokrastinuješ, nevieš doťahovať veci do konca a dokonca sa nevieš ani uvoľniť, keď máš voľný čas, aby si zregeneroval, tak ti silno odporúčam pozrieť si toto video do konca. Veťto my ľudia v modernej dobe sme sa naučili používať slovo alebo slovom únava označovať veľké spektrum vecí, ktoré únavou nie sú. veľké množstvo stavov, s ktorými hravo behom troch až piatich minút počas dňa dokážeme niečo urobiť a cítiť sa tak ďaleko viac pripravení, ďaleko viac vitálni, ďaleko viac bdelý a schopný doťahovať veci do konca. A len jeden z týchto všetkých stavov je reálna únava, ktorú potrebujeme riešiť tým, že buď si zaleheme kávu, alebo pôjdeme spať, pretože v dnešnom videu chcem povedať o siedmich druhoch stavov, ktoré sa
podobajú na únavu, ale únavou nie sú. A chcem ti dať myšlienkovú mapu, vďaka ktorej budeš schopný jednoducho identifikovať, či si reálne unavený alebo či sa de nejaká iná vec, ktorú dokážeš hravo bez akýchkoľvek suplementov, kávy a ďalších vecí zmeniť tu, kde momentálne teraz si. Čiže skôr než sa pustíme do konkrétnych praktík, ako dokážeme pracovať so svojou energiou, musíme mať nástroj na to, aby sme zistili, či naozaj reálne nie sme unavení. A únavu je pomerne jednoduché rozpoznať. A mám na to dve metódy. Prvá je, že si začnem všímať, či sa mi nezatvárajú oči, pretože počas dňa sa v nás reálne vyvíja takzvaný spánkový tlak. Spánkový tlak je symptóm alebo prejav toho, že sa v našom
krvnom obehu začalo kumulovať väčšie množstvo adenozínu. Zložka adenozín sa od nášho prebudenia až do nášho zaspatia v tele kumuluje. A až sa v tvojom krvnom obehu docieli istá dávka toho adenozínu, tak tvoje telo na to zareaguje takým spôsobom, že ťa začne proste vypínať, začnú sa ti pomaly zatvárať oči a keby si si aj bol ľahol na pár chvíľ, tak by si zaspal. Toto je reálna únava. Spánok, či už krátky šľfík alebo celý nočný spánok. Jedna z mnohých úloh tohto spánku je vyčistiť tento adenozín z krvného obehu. V takom prípade, keď sa ti zatvárajú oči, treba ísť spať, keď je večer alebo keď je poobedňajší čas, tak
môžeš si hodiť šlofíka, ak ti to tvoje prostredie dovolí, alebo uplatníš niektorú z praktík, ktorým sa povenujeme neskôr. Avšak v druh väčšine prípadov, keď cítiš, že máš poklesnutú energiu alebo že že prokrastinuješ alebo že nevieš sa pohnúť vpred, nevieš dotiahnuť veci dokonca, ale nezatvárajú sa ti oči, nie si unavený, len sa dotýkaš nesprávneho zdroja alebo prístupu ku svojej vlastnej energii. Druhá metóda, ktorcou ktorej dokážeš veľmi jednoducho identifikovať túto únavu, je keď si predstavíš nejakú obľúbenú činnosť, niečo, čo by si robil aj keby si to mal ísť robiť o polnoci, či už je to milovanie s tvojím partnerom alebo je to, že ísť si zahrať futbal, alebo je to, že ísť počúvať nejakú tvoju obľúbenú kapelu, alebo musí to byť nejaká
činnosť, ktorá reálne v tvojej predstave na teba pôsobí vzrušujúco, že si uvedomíš, že ok, teraz keby bolo treba isto to robiť a že všetko v mojom živote sa preskladá, tak že to Môžem ísť robiť, tak neváham. Môžeš si všimnúť, že koľkokrát si sa počas dňa prichytil v tom, že odpisuješ na nejaký email a vypína ťa a nevieš sa sústrediť na to a tak ďalej, ale zrazu ti zavolá kamoš, že chcel by s tebou zahrať futbal alebo volá ťa na pivo alebo behne ti do pracovne malé dieťa, ktoré tam príde s nejakou hudbou alebo niečo podobné a ty zistíš, že o hokej, keď prepnem do tejto úlohy, hneď mám dobrú náladu, hneď ma to od toho vytrhne, veľmi dobre fungujem. Čiže keď si unavený, môžeš si predstaviť, zvizualizovať vo svojej hlave, že teraz keby za mnou prišiel môj partner a chcel by sa so mnou milovať alebo keby prišli za mnou teraz moja
najlepšia partia, moji najlepší kamoši, cítil by som tú ochotu do toho ísť. Ak je tam aspoň čiastočné, áno, tak je veľká pravdepodobnosť, že unavený nie si. Ale ak cítiš, že ani hovno, že proste do tejto činnosti nemám fakt teraz energiu, si reálne unavený. A tá únava môže byť spôsobená nielen nahromadeným adenozínom, ale môže na teba lieť choroba, môže na teba lieť nejaký vírus alebo môžeš si prechádzať nejakou teplotou alebo niečím podobným. Ak ani najpríjemnejšia, najvzrušujúcejšia činnosť v tebe teraz nevzbudí zvýšené množstvo energie, treba si ísť oddýchnuť alebo treba v najbližších dňoch byť na seba trošku milší, jemnejší a reálne si ísť oddýchnuť. Tieto dva metódy sebaspytovania v mojom prípade
identifikujú 95% únavy a veľmi rýchlo ma dokážu usmerniť tým správnym smerom, ktorý je smer do postele. Druhý druh únavy, ktorý únavou nie je, je trenie alebo nezhoda medzi tvojím psychofyziologickým rozpoložením a úlohou, ktorá je momentálne pred tebou, do ktorej sa potrebuješ pustiť. Keď ťa čaká momentálne dokončovanie nejakého projektu za počítačom alebo odpisovanie na nejaké emaily alebo keď ťa čaká nejaká fyzická práca, nie je to len náročnosť úlohy, ktorá reálne definuje jej náročnosť a tvoju ochotu sa do toho vpustiť. Častokrát je to o tom, že ako je tvoja nervová sústava a celý tvoj pohybový aparát v akom je stave a a v akej miere vzrušenia a aktivácie momentálne je. A veľmi jednoducho
takisto to na sebe zistíš. Ak je pred tebou nejaká úlaha, to je jedno, akého je druhu. A ty cítiš, že hm, toto bude náročné, bude náročné sa do toho pustiť. Je veľká pravdepodobnosť, že tvoja psychofyziológia, to znamená, že tvoja myseľ aj tvoje telo je príliš dlho zasedené. Lebo keď si predstavíš, že teraz si tri hodiny odpisoval na nejaké emaily a teraz máš ísť robiť nejakú ďalšiu vec alebo činnosť z takejto polohy, ktorej si strávil posledných x hodín, očakávať od seba, že vstúpiš do tej úlohy a že hravu ju zvládneš je veľmi veľmi naivné. A veľmi dôležité je uvedomiť si, že to, čím logicky rozmýšľaš, to čím vnímaš situáciu, ktorá je pred tebou a to vďaka
čomu si schopný zapojiť energiu, výdaj energie do tej činnosti, ktorá je pred tebou. A to môže byť aj odpisovanie na emaily, môže to byť brainstorming, môže to byť umývanie riadov, aj hranie sa s deťmi. To všetko prebieha vďaka celému tvojmu telu. Tvoja myseľ nie je len v hlave. Tvoja myseľ je na úrovni celého tvojho tela. Mozog je súčasťou tvojej nervovej sústavy a tvoja nervová sústava je v celom tvojom tele. Distribúcia živín pre akúkoľvek činnosť, ktorú potrebuješ vykonať pomocou svojho mozgu, pomocou svojho myslenia, všetko to prebieha pomocou toku krvného obehu v tvojom tele a ten je značne obmedzený, keď si v takejto polohe posledných pár hodín. Čiže ak je pre tebou nejaká úloha, činnosť alebo výzba, tak tvoj
organizmus vyhodnocuje, že ako náročná bude táto úloha. A nevyhodnocuje to len na základe tej úlohy samotnej, ale aj na základe toho, že čo mám momentálne za prostriedky k dispozícii vo svojom prežívaní. A keď ty si posledné tri hodiny strávil sedením v aute, sedením pri počítači, tak telo vnútro percepčne vníma, že túto kapacitu, to je vlastne všetko, čo má momentálne k dispozícii. A preto tá úloha vyzerá náročne a ty to veľmi jednoducho zabalíš do toho, že ja som unavený. Nie si unavený, si hypoaktivovaný. To znamená, že tvoje telo nemá momentálne dostatočne dobrý prietok, nemá dostatočne vysoký srdcový tep, ktorý by bol vhodnejší pre tú výzvu, pre tú úlohu, ktorá je momentálne
pred tebou. V takom prípade veľmi efektívne pomáha niečo, čomu ja hovorím, pohybová iskra a tá môže vyzerať rôznymi spôsobmi. Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú môžeš urobiť, je jednoducho sa rozhýbať. A to môžeš urobiť tak, že sa proste dvihneš a buď budeš stáť, alebo sa začneš prechádzať. Keď sa začneš prechádzať s tým, že počas toho sa jemne ponaťahuješ, popreťahuješ svoje hnaty, ruky, nohy alebo si nájdeš nejakú jednoduchú pohybovú činnosť, ako napríklad ja mám môj metano flow s palicou alebo rope flow s lanom, alebo môžeš mať po ruke nejakú hračku, ktorá ťa nejakým spôsobom vyzve k aktivite kľudne na d trišri päť minút. Alebo môžeš si urobiť zopár klikov, môžeš si urobiť zopár drepov alebo si môžeš sadnúť do drepu. Prakticky pointou je
to, že potrebuješ dvihnúť aktiváciu svojho tela, ale spôsobom, ktorý ťa nevyčerpá. Že nepotrebuješ ísť teraz na 3 hodiny do posilky. ani na hodinu, ani na pol hodinu, ani na niekedy ani na 10 minút. Niekedy bohate stačí, že si fakt prejdeš, či už svojou pracovňou alebo vyjdeš niekde zo svojho pracoviska, ak sa bavíme o práci alebo ak si doma, že vyjdeš a začneš chodiť a dovolíš svojim hnátom prietok krvi, lebo toto tu bráni tomu, aby bol energizovaný tvoj mozog. Ak dokážeš naspäť trošku sa ponaťahovať, tak ako ráno, keď vstávaš a naťahuješ sa na posteli, to robíš presne to isté. Pripravuješ sa pre ten deň psychofyziologický, aktivuješ sa. Aktivuješ sa pre úlohu, ktorá je momentálne pred tebou. Čiže neurobí to
len ako nejakú povinnosť, ale nájsť si v tom tú slasť, že znova začínam cítiť všetky svoje hnaty. To je práve to, čo dokáže ťa znova aktivovať. A práve čo mne osobne veľmi vyhovuje, je napríklad točenie s palicou. Palicu nájdeš na každom jednom rohu. Ja minimálne v mojej pracovni a v celom mojom obedlí nájdeš palice na každom rohu. Pretože kedykoľvek, že cítim, že som hypoaktivovaný, tak keď sa mi nechce robiť drepy, kliky a akékoľvek náročné veci, tak si zoberiem palicu, v ktorou sa začnem jednoducho hojdať. A častokrát nemusíš mať ani palicu. Niekedy stačí, že sa proste len trošku rozhojdáš. >> [smrkanie] >> Preto tomu hovorím pohybová iskra, pretože na to, aby si mal chuť do pohybu a do aktivácie svojho organizmu, ti dokáže najviac pomôcť to, že začneš úplne malinko, úplne malinko, tak ako to
teraz dokážeš zniesť. Zoberieš palicu a začneš sa z neho trošku hojdať. Alebo si môžeš pustiť hudbu, môžeš si pustiť pesničku do slúchadiel, ktorú nepočuje nikto iný, ktorá má nejaký hopsavý rytmus a začneš sa v nej trošku viac hýbať. Keď vnesieš trošku viac fluiditu do svojho tela, trošku viac hravosti a znova sa pozrieš na tú situáciu alebo úlohu alebo výzvu, ktorá je momentálne pre tebou, zrazu zistíš, že ó, to už nevyzerá až tak strašne. To vďaka čomu si mal pocit únavy, je trenie alebo rozpor medzi tým, čo úloha od teba očakáva a v akom rozpoložení si tam ty. A teda hypoaktivácia, teda to, že si zasadený, netečie v tebe krv a necítiš svoju silu, je jedna z vecí, ktorá v tvojom prežívaní vyzerá ako únava, ale únavou nie je a dokážeš za dve minútky byť v úplne inom rozpoložení a unavený
sa necítiť. Ale keď sa bavíme o tomto tré medzi činnosťou samotnou a eh tvojím stavom, častokrát môžeš byť presne v opačnom stave, že si príliš vystimulovaný eh či už sociálnymi sieťami alebo naozaj sa stali nejaké náročné veci, nejaká nejaká hádka prebehla alebo že si cítil teraz nejaké, ja neviem, že finančné ohrozenie alebo si jednoducho posledné tri hodiny tiež znova šrotoval eh alebo riadil svoj tím alebo odpisoval na emaily alebo niečo podobné A tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že ak si hyperstimulovaný alebo hyperaktivovaný, či už fyzicky alebo psychicky, keď ideš vstúpiť do ďalšej úlohy, na ktorú keď sa pozrieš, tak sa ti to zdá únavné.
Zdá sa ti to únavné preto, lebo v tvojom znova psychofyziologickom prežívaní, to znamená, že v tvojej mysli, v tvojom tele sú reziduálne zostatky aktivácie z predchádzajúcich činností. Či už je to fyzická aktivácia, že nejaké napätie, musel si sa brániť pred svojím šéfom alebo pred niekým, kto na teba kričal alebo niekto, kto v telefonáte s tebou vyjednával nepekným spôsobom, alebo máš na úrovni mysli stále otvorené slučky, že teraz pracujeme na tomto projekte a neviem ako to pôjde ďalej a tak ďalej. Jednoducho je tu veľa pozostatkov z predchádzajúcej činnosti a ty si môžeš predstaviť, že keď ideš do činnosti novej, pri pohľade na ktorú máš pocit, že si unavený, vôbec nemusíš byť unavený, len môžeš so sebou niesť veľa
hnoja z predchádzajúcej úlohy. A práve s týmto dokáže sa točiť úžasným spôsobom jedna veľmi jednoduchá vec a to je tá, že ak sa ti dá a myslím, že každému sa dá alebo väčšinu ľudí sa dá je, že ľahnúť si na zem, neľahať si možnože ani na posteľ, ak sa dá ľahnúť si na tvrdú zem. Nemusíš si ľahnúť na cestu niekde v hlavnom meste a takisto nie je asi úplne vhodné, aby si si ľahol na toaletách niekde v Tesku, ale keď máš niekde v pracovni vo svojom príbytku alebo tam, kde momentálne si, nejaké miesto, kde to nebude vyzerať ultra divne, ľahnúť si na zem a ja si zvyknem ľahať pod stôl, pod tento pracovný stôl. A pointa je tá, že na to,
aby si sa zbavil tých reziduálnych pozostatkov, hnoja v tvojej hlave a v tvojom tele, potrebuješ cítiť gravitáciu a potrebuješ usmerniť svoju pozornosť do tela. V jednoduchosti to môže vyzerať tak, že si proste ľahneš na zem a povieš si v hlave, že seriem úplne na všetko, čo mi momentálne ide hlavou a dovolím gravitácii Zeme, aby to celé zo mňa zožrala. Možnože hlava bude sa snažiť opanovať, že no ale to ja ešte musím premyslieť toto a toto a toto a toto. Ale ty si nastavíš, že päťminútový búdík alebo trojminútový časovač, kedy si dovolíš, vytvoríš pre seba priestor, v týchto troch minútach sa na maximálne vykúpem v tom pocite, že absolútne nič nemusím, že proste teraz len ležím.
Ležíš na zemi a pomaly dýchaš. Dáš si hlboký nádych [vzdychanie] a veľmi pomalý výdych. A s tým ako vydychuješ si všímaš ako tvoje telo každým výdychom, pretože pri výdychu sa uvoľňujeme, ako každým výdychom tvoje telo viac a viac dolieha k tej zemi a začne viac a viac kopírovať tú podlahu pod tebou. V každom jednom výdychu cítiš stále väčší a väčší kontakt s gravitáciou a keďže máš nastavené to časové okno, nemusíš sa báť toho, že teraz ti unikne celý tvoj život. na tri minúty absolútne všetko odovzda gravitácii. Viem, že to znie možno trošku ezotericky alebo hm veľmi vágne, ale to je práve to, že všetky tieto veci, o ktorých rozprávam, naberajú každým jedným opakovaním na svojej
hĺbke. Každý jeden raz, čo tieto praktiky budeš robiť, každým jedným razom v nich budeš lepší. Prepnúť tvoj stav bude ďaleko jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie. A položíš si teda tieto tri štyri minútky a necháš sa vpadnúť úplne do tejto gravitácie. A počas toho, čo si v tom ľahu, sa sústredíš, upmerňuješ svoju pozornosť. Buď ak si pod oblohou, tak sleduj mraky alebo sleduj vtáčikov. Sleduj to, čo je tu a teraz viditeľné a pozorovateľné a pôsobí to pokojne alebo možno prírodne. Čiže či už sú to oblaky, stromy lístie vtáčiky zvuky momentálneho okolia, všetko, čo je
odpojené vlastne od tvojich úloh a od tvojich starostí, ale je to tu. A ak nemáš prostredie, ktoré by malo tieto charakteristiky tohto pokoja a tak ďalej, tak to, čo neustále v rámci tej prírody ty máš k dispozícii, je tvoj dych. Čiže môžeš si všimnúť, ako sa dvíha tvoje brucho, keď sa nadychuješ a ako klesá, keď vydychuješ a celú svoju pozornosť usmerni sem. Je to zásadne dôležité. Nie preto, že sa to hovorí všade pri meditáciách a mindfulness a tak ďalej, ale z jednoduchého dôvodu, ak necháš myseľ nestráženú, tie reziduálne pozostatky predchádzajúcich traumatizujúcich činností a eh a nedoriešených úloh sa do tvojho
vzduchoprázna v tvojej mysli okamžite dostanú a tak ich so sebou ponesieš do ďalšej úlohy a tá bude znova vyzerať únavná. Ty potrebuješ ochočiť tú svoju pozornosť a usmerniť ju vedome na jednoduchú vec, na svoj dych. Nádych. Výdych stúpanie klesanie a tak ako to pozoruješ, to pomaly spomaľuješ a uvoľňuješ sa do toho stavu. Dovolíš si, predstav si, že si miliardár, ktorý si teraz môže dovoliť tri minúty nerobiť nič a srať úplne na všetko. A v tomto pocite sa vymačať. A v tomto pocite, keď sa vymočíš tri [smrkanie] až päť minút a potom nepotrebuješ okamžite sa postaviť a šprintovať, ale pomaly otvoríš oči, trošku si rozhýbeš ruky a všimneš si ten
taký zvláštny pokoj, takú zvláštnu nereaktivitu. Tá nereaktivita je prejav toho, že si odovzdal všetky reziduá, všetky pozostatky z predchádzajúcich úloh, všetku predchádzajúcu tenziu a tak ďalej. A zrazu sa pozrieš na tú úlohu, ktorá je pred tebou a zistíš, že ok, vyzeralo to takto strašne a že má to 300 vstupných bodov, do ktorého sa neviem chytiť, ale teraz vlastne z tohto krudu je mi to úplne jasné, že čo vlastne mi treba robiť. Len doplním, že tým, ako budeš praktizovať ten oddych trojminútový alebo päťminútový, to ležanie na zemi, ten energetický reset, môže sa stať, že zrelaxuješ až tak veľmi, že zostaneš hypoívny. Čiže potom je dobré potom, čo sa postavíš a keď cítiš, že si veľmi vlažný pre tú danú úlohu, tak môžeš sa ešte trošku
rozjebať. Štyri, päť klikov alebo znova nejaký nejaká pohybová iskra. Dokopy ti to zaberie päť až sedem minút a garantujem ti, že je to stokrát efektívnejšie, než vypiť kávu, pretože káva alebo nejaký podobný stimulant v strede dňa urobí len to, že všetok stres z predchádzajúcej úlohy, ktorý máš, zveličí na megafón. tebe rozbehne srdce na 180 BPM, ale ty si ďalej unavený a to nechceš. Ty chceš sa len dostať do správneho rozpoloženia, kde ty si v súlade s tým, čo od teba očakáva tá úloha, ktorá je pred tebou. A behom troch až piatich minút uvidíš, že to nebola únava, že to s únavou nemalo nič spoločné. Ty si nebol ready pre tú situáciu, ale to, aby si ready bol, máš plne v rukách. Druhý druh únavy, ktorý
sa zdá ako únava, ale únavou nie je, je nejasnosť. Ak ideš robiť nejakú činnosť a toto najmä vtedy, keď súvisí to s prácou alebo s nie s oddychovou činnosťou, ale s nejakou druhou, nejakým druhom práce alebo údržby alebo upratovania a tak ďalej, je nejasné prečo. Ak ideš sa pustiť do nejakej úlohy, lebo je to tvoja práca a chodíš tam opakovane a stále sú tam pre tebou úlohy, ktoré sa ti absolútne riešiť nechce, je veľká pravdepodobnosť, že sa ti ich riešiť nechce. Práve preto, lebo nemáš silno vnútorne zodpovedané, že prečo vlastne toto robím. Lebo dám tu teraz takú premysu, ktorá je trošku bláznivá, ale máš jeden život na tejto planéte.
Nikto, nikto, ani tvoj manžel, manželka, rodičia, deti, nikto a berte to s rezervou, čo hovorím, nikto ti nebráni v tom, aby si teraz zobral svoje švestky, aby si išiel 150 km pešo niekde, kde sa ti nebude páčiť a tam nezačal svoj život. Vo svojom živote môžeš robiť čokoľvek. Avšak máš pred sebou činnosti, ktorým sa venuješ opakovane. A možnože si sa pre niektoré z tých činností rozhodol niekedy dávno. Napríklad pre svoju prácu alebo pre umývanie riadov. Si sa rozhodol veľmi dávno, ale dnes už necítiš takú tú motiváciu k tomu robiť to. Tá motivácia vzniká práve v bode, kedy máš silno zodpovedané a zvedomené, že prečo to robím. Lebo skús si to len
predstaviť. Ak chodíš do svojej práce a robíš v nej veci a tvoja odpoveď na otázku, že prečo robím tú prácu je len aby som zarobil vlastne peniaze, aby som zaplatil účty, tak je veľmi naivné od seba očakávať, že v tej práci budeš mať energiu, že sa ti tam bude chcieť byť. A to nehovorím o tom, že aby si v tej práci vôbec nejak proaktívne pristupoval, aby si sa v nej zlepšoval, rástol, aby si prinášal nejaké nové vhľady, nové postupy, aby si mohol progresovať v tej v tej činnosti, ktorú chceš. Je to veľmi naivné od seba očakávať. Dokážeš však mobilizovať túto energiu voči činnosti, do ktorej sa ideš púšťať, ak ti je jasné, prečo to robíš. My sme bytosti, ktoré potrebujeme mať jasnú odpoveď na otázku, prečo.
Neznamená to, že musíš zmeniť svoju prácu. Možnože si túto prácu zvolil preto, lebo možnože z núdze, že si potreboval zaplatiť svoje účty, ale dávno si sa samého seba neopýtal, že dobre, ale ja už posledných 10 rokov mám vlastne všetky účty vyplatené eh alebo mám to mám to ak tak pokryté, ale čo je to vlastne moje ďalšie prečo? Čo je čo je to, čo chcem, kam sa chcem v živote posunúť, k čomu mi tá práca môže poslúžiť. Mnohí z nás sme išli robiť do práce, ktorá nám mala slúžiť ako medzistupienok k tomu, aby sme jedného dňa mohli, ja neviem, si kúpiť gitaru alebo si kúpiť auto, s ktorým budeme chodiť na vysnívané výlety alebo aby sme vďaka tomu získali nejaký nejakú zručnosť, vďaka ktorej budeme schopní ísť do druhej práce alebo sa v tej práci
nejakým spôsobom posunúť. My sme bytosti, ktoré potrebujú rásť, ináč to nedáva zmysel. A ak tá činnosť, na ktorej momentálne pracuješ, či v tom tvojom, v tej tvojej predstave tvojho rastu, nehrá žiadnu rolu, tak je veľmi naivné od seba očakávať, že do seba naleješ, päť káv a že budeš mať chuť, ochotu pracovať na tej veci. Ja napríklad mám veľa vecí v mojej práci, ktoré ma bavia, ale nebaví ma robiť účtovníctvo. Ale keď si zvedomím, že prečo to účtovníctvo idem robiť, okrem toho, že musím to urobiť, ale že v tom si uvedomujem, že dobre, ale môžem si vďaka tomu všimnúť, získam tak vlastne kompletný prehľad o tom, že čo robíme, kam dávame peniažky, či náhodou peniažky nedávame niekde bokom. A vo finále, keď sa to účtovníctvo urobí a budem mať kľud
na duši, lebo mám väčší prehľad, tak to je pre mňa veľmi silné prečo, ktoré vyháňa veľa nejasností z môjho prežívania a zrazu viem do toho ísť plnou s plnou vášňou, s plnou pozornosťou a urobím to ako majstrovstvo. A tento istý princíp si môžeš pretlmočiť do alebo extrapolovať do akej do akéhokoľvek druhu činnosti, pri ktorom zažívaš únavu alebo zažívaš ten pocit, že hm neviem sa do toho nakupnúť, neviem sa do toho pustiť. Nevravím, že práca s otázkou prečo je to, čo vyrieši všetku tvoju únavu, ale vravím ti, že ak nemáš zodpovedané prečo, pri všetkých činnostiach, ktoré robíš alebo ktoré robíš a nechce sa ti robiť, je naivné od seba očakávať, že nejakým spôsobom nájdeš energiu, že nejakým spôsobom sa nadroguješ alebo nastavíš alebo nahajpuješ takým
spôsobom, že ti tá činnosť pôjde, keď nemáš odpoveď na otázku prečo. Čiže v stručnosti niekedy to nie je o tom, že nemáš zodpovedané prečo. Niekedy je to o tom, že my sme zabudli na to naše prečo? Alebo to naše odpoveď na otázku, prečo už nie je aktuálne. A keď hovorím o tom, že sme zabudli na na našu odpoveď na otázku prečo, niekedy je to o tom, že my logicky vieme, že áno, idem teraz do práce, pretože chcem si vďaka tomu kúpiť bície nástroje, na ktorých som celý život chcel makať. Ale keď mi to už trvá príliš dlho, tak vlastne ja to logicky viem, ale necítim to nadšenie pre tú vec. Tá odpoveď na otázku, prečo ti má dať nadšenie. A to nadšenie nemusíš vždy len nejakým turbosmerom, že vlastne vďaka tomu zmením svet. Niekedy ti to dá nadšenie v zmysle len, že že dobre,
pôjdem do tej práce, aj keď ma vôbec nebaví, alebo pôjdem do tejto činnosti a vo finále mi to dá ten kľud, že budem mať zaplatené účty alebo že budem aspoň bližšie k tomu, že nebudem tak veľa peňazí dlžiť. A si predstavím, že dobre, aký je to pocit, keď sa tohto konečne vďaka tej práci zbavím? Je to dobrý pocit? A akmile zacítiš takú tú úľavu alebo expanziu na hrudi, tak máš tú odpoveď prečo. A vďaka tomu dokážeš k tej práci sa navrátiť niekedy s veľkým nadšením a niekedy len s pokorou, že ok, idem na to makať, lebo viem, že mi to pomôže v nejakej životnej sfére, ale musí tam byť to prečo. Lebo keď tam to prečo nie je, tak prečo to robíš? Prečo robíš akúkoľvek činnosť, keď nevieš prečo to robíš? Je tu jeden jedna výnimka typov
činností, pri ktorých to tú odpoveď na otázku prečo nepotrebuješ vedieť a dajú ti veľké množstvo energie, ale o tom sa pobavíme v ďalšom videu. Ďalší, tretí druh únavy, ktorý únavou nie je a veľmi sa podobá na to, prečo je pomer investície verszus zisk. Môžeš si to predstaviť tak, že takisto v tvojom psychofyziologickom prežívaní prebieha v každom jednom momente, keď sa púšťaš do nejakej činnosti alebo keď dlhodobo kontinuálne pracuješ na nejakej činnosti, tvoj mozog neustále vyhodnocuje, že či moja momentálna energetická investícia do tejto činnosti má nejakú pravdepodobnosť, že z toho bude mať nejaký druh zisku. A to už je jedno aký zisk. Či sú to peniaze, uznanie, pochváľa, eh, rast firmy,
zlepšenie vzťahu s daným človekom alebo ja neviem, že dobrá eh energia v nejakej, ja neviem, eh pri nejakom večernom posadení a tak ďalej. Tvoj mozog neustále vyhodnocuje, že či tá investícia energetická, ktorú do toho musíš dať, sa oplatí. A to prebieha na tvojej podvedomej úrovni, teda pod tvojou vedomou pozornosťou. Tento výpočet neustále prebieha. Dokonca prebiehal aj vtedy, keď si išiel kliknúť na toto video a prebieha aj v tomto momente, kde stále sa zamýšľaš, má zmysel toto ďalej pozerať alebo nie. Keď sa pozriem, aká minútaž je tohto videa. Ten mechanizmus v tebe neustále prebieha. Ty si ho občas uvedomíš, ale vo väčšine prípadov si ho neuvedomuješ. V každom jednom prípade v kuse beží. Čo je veľmi dôležité povedať je, že a to je
a toto je magické na tom našom prežívaní je, že v momente, keď tá tvoja psychofyziológia si všimne, že tá činnosť, do ktorej momentálne investujem úsilie alebo mal by som ísť investovať úsilie, mi neprinesie požadovaný zisk alebo nevyplatí sa mi to, tak tvoje telo ťa o tom začne informovať únavou. Môžeš si predstaviť, že si prišiel odniekiaľ s veľkým nadšením, s veľkou vervou a zrazu si predstavíš, že no dobre, ale teraz mám spomínať rady. Alebo že mám ísť robiť poupratovať detskú izbu po našich deťoch. Ó, alebo že mám ísť urobiť, ja neviem, čokoľvek, podpisovať na emaily alebo práve urobiť účtovníctvo a tak ďalej a zrazu je to zrazu ťa únavou informuje tvoje telo, že
toto sa nevyplatí. A to je niečo, čo zdanlivo vyzerá, že mali by sme to len akceptovať, ale nie vieme s tým niečo robiť. Vieme s tým robiť úžasnú vec alebo dve veci. Teraz som si uvedomil. Prvá vec je, že áno, môžeme to počúvnúť najmä vtedy, keď dajme tomu, že si na nejakom brainstormingu alebo pracuješ nejak fyzicky s niečím alebo alebo sa zabávaš nejakým spôsobom, to je jedno, ale že robíš niečo, dajme tomu, že už trišri hodiny a trišri hodiny vynakladáš ten istý druh energie, ten istý druh úsilia na to, aby si robil tú činnosť, ktorú robíš. a tvoje telo v istom bode začne si všímať, že dobre, tu sme už vynaložili dosť veľa kapacity a už sme v takom stave, že robíme veľa
chýb, že dokola vlastne sa už točíme v tom istom a že vlastne na začiatku to bola sranda, ale po istej dobe už to už to ako keby už to neplní ten účel. Už už dávam do toho viac energie na to, aby som sa v tom udržal, než čo z toho dokážem získať. A častokrát toto pre teba môže znamenať práve to, že ok, treba len zmeniť úlohu alebo treba toto už ukončiť. Ale druhý prístup, ktorý je ďaleko efektívnejší, najmä vtedy, keď zažívaš toto, eh, keď vidíš riady pred sebou, je, že zmenší nároky, prevyjednáš sám so sebou nároky alebo zjednodušíš, rozmeníš na drobné tú činnosť, ktorú máš robiť. Lebo keď nejakému novému človeku, ktorý príde do mojej firmy developovať weby, ja mu poviem, že choď urobiť web.
Predstavuje to vlastne ten vágný pojem, že urobiť webstránku predstavuje možno 30 rôznych činností, ktoré treba urobiť, čo všetko tam treba zobrať do úvahy a tak ďalej. To tvoj mozog automaticky vyhodnotí, že dobre, toto je strašne veľká úloha na moju energetickú investíciu, nevyplatí sa to, ma to alebo idem upratať kuchyňu, ale pozrieš sa na tú kuchyňu a si povieš, že fú, že radšej by som obehol celý svet. Môžeš so sebou prevyednať to, že dobre, nejdem upratať celú kuchyňu, lebo to je veľmi necítim sa teraz na to, aby som išiel upratať celú kuchyňu, ale môžem ísť vyložiť umývačku. Začnem týmto a potom uvidím, či ďalej sa to nazbiera tá energia vo mne alebo nie. Alebo že aspoň zo stola pozbieram veci, ktoré môže ísť
do smätného koša. Pozbieram týchto pár vecí a uvidím potom, čo vlastne bude. Docieliš tým dve veci. Za prvé, získaš momentum, že začneš vidieť, že dobre, bol tu chaos a je tu trošku menší chaos a to sa ti môže začať páčiť. A za druhé sa stane to, že vlastne celý ten veľký úkol rozkuskuješ len na aktuálnu mikromisiu, len na aktuálnu činnosť, ktorú vlastne toto len teraz potrebujem zvládnuť. Na ďalšie nemusím sa sústrediť, že nemusím sa sústrediť na to, že je všetko všade zašpinené, mastné, špinavé, eh zle poukladané, zahnité veci. Sú tam mraveti tam chodia a tak ďalej. Nemusíš všetko riešiť naraz. Len si vyberieš jednu jedinú vec a opýtaš sa seba samého. Zmaknem toto? A
ty hneď pocítiš, jasné, toto zmaknem. A ty máš usmerniť pozornosť len do tejto jednej veci. Nie je tvoja momentálna starosť, že a kto pouce to všetko. Tvoja momentálna starosť je len urobí túto jednu vec. Ten pomer medzi investovanou energiou a ziskom v ú v úvodzovkách, ktorý získaš z tej jednej činnosti, to znamená, že bude hotová, je úplne iný, ako keď mám upratať celú kuchyňu. Vyberieš si tú jednu vec a zrazu tá energia, ten zdroj energie v tebe sa dokáže mobilizovať, lebo vie, že toto zvládnem. A keď si už toto zvládol, možno zvládneš aj ďalšie veci, ale netreba so sebou vyjednávať, že idem zvládnuť jednu vec, aby som zvládol 10. Niekedy sa stane, že naozaj zvládneš len jednu vec, že že pozbieraš servítky zo stola a dáš ich do koša a hotovo a fakt
nevládzeš. A potom sa seba samého opýtaš, nezatvárajú sa mi vlastne oči? A zistíš, že ah možno áno. Ale vo väčšine prípadov zistíš, že ok, zvládnem aj druhú vec, zvládnem aj tretiu vec a zrazu sa divíš a proste neviem odkiaľ som energiu, ale nejak som to celé poupratoval alebo celé som to dal dokopy alebo podpisoval som na všetky emaily a tak ďalej. Nemusí tam byť cieľ, že musím to nakoniec celé dokončiť, ale že vyjednať so sebou tú jednu mikromisiiu, tú jednu činnosť, ktorú vlastne zvládnem určite urobiť. A to je veľmi efektívna stratégia, ako objaviť v sebe energiu, pretože keď máš upratať celú kuchyňu, energia klesne. Keď máš urobiť túto jednu úlohu, tak je tam taký malý challenge. Toto nezvládnem, kámo. Toto zvládnem. Kde bola tá energia? celý čas je v tebe,
len začal si s ňou nejakým spôsobom vyjednávať a je veľmi dôležité poznať seba samého, aby si dokázal takto s tou energiou v sebe narábať. A k tomuto druhu únavy ešte spomeniem aj to, že niekedy, konkrétne dneska som si to všimol, išiel som točiť toto video a asi na štvrtý alebo piatykrát ani za svet sa mi nešlo rozbehnúť a prechádzal som si všetky tieto metodiky, že čo robím zle. Išiel som sa rozcvičiť, išiel som si oddýchnuť a tak ďalej, vrátil som sa sem a stále to nebolo ono, kým som nezistil, že proste môj mozog veľmi veľa energie stojí robiť takýto brainstorming, takto rozprávať, keď tu mám bordál. Čiže častokrát to vyjednanie tie investície zisku dokážeš
nakloniť na svoju stranu, keď okolo seba vytvoríš podmienky, v ktorých sa ti dobre robí činnosť, ktorú ktorú ješ robiť. A pre mňa, aj keď v mnohých veciach som bordelár, pri točení potrebujem mať čisto. Vytvoríš podmienky preto, aby tá činnosť, tá energia sa cez teba mohla prejaviť bez nejakých väčších rozruchov. A je tu veľa vecí, čo sa týka prostredia, ktoré dokážeš zmeniť. Môže to byť bezprostredné prostredie, čo sa týka tvojej pracovne, miesta, stola, kde robíš, ale častokrát to môže byť práve h prostredie eh vzťahové, že pri týchto ľuďoch to nemôžem robiť, ale tu už to dokážem robiť. A treba si všímať také tie náznaky tvojho prostredia a všímať si, že kde kde sa tá energia v tebe viac prejavuje a kde je viac utláčaná a
snažiť sa robiť veci tam, kde tá energia cez teba srší. Nerobiť veci tam, kde sa ti robia ťažko, ak máš na to nejaký druh vplyv. Čím sa dostávame k ďalšiemu bodu, ďalšiemu druhu únavy, ktorý vyzerá ako únav, ale únavou vôbec nemusí byť. A tým je fakt, že dajme tomu, že v tejto pracovni alebo na svojom pracovisku si zažil 45 hodín nejakého eh telefónneho teroru alebo nejakých komplikácií, nejakého brainstormingu, ktorý bol veľmi náročný. Tvoja psychofyziológia vníma a spája si s tým prostredím, v ktorom momentálne si, všetku tú energiu a problémy a sťažnosti a komplikácie, ktoré nastali v tých daných posledných činnostiach. Čiže bez toho, aby si si to
uvedomoval, tá miestnosť, to prostredie a to prostredie vravím môže byť nielen fyzické, ale aj vzťahové. To prostredie, v ktorom sa odohrali nejaké náročné a komplikované veci, je veľmi silno na tvojej podvedomej úrovni spojené s tým všetkým, čo sa tam stalo. A teda dajme tomu, že máš za sebou 4, päť hodín nejakých náročných vyjednávaní na tomto mieste a máš sa pustiť do nejakej novej činnosti na tomto mieste, tak môže to byť veľká komplikácia, pretože tak ako pri asi druhom bode, ktorý som spomínal, môže dochádzať k veľkým reziduálnym zostatkom z predchádzajúcich úloh. A ty si môžeš aj ľahnúť, aj aj sa rozhýbať a tak ďalej, ale keď to naspäť robíš v tom istom prostredí, tak je to náročné. Je to náročné, pretože tvoj organizmus vidí
vďaka tomu prostrediu len pokračovanie toho, čo tu bolo teraz. Len sa odišli už konečne nejakí ľudia a môžem sa pustiť do nejakej činnosti. Čo môžeš urobiť je znova môžeš si buď preprátať alebo niečo niečo zmeniť v tom prostredí môžeš, keď máš nejaký stôl, ktorý dokážeš dvihnúť, tak zmeniť to prostredie, postaviť sa v ňom alebo sadnúť si v ňom alebo ľahnúť si v ňom alebo pozrieť, otočiť celé to prostredie naopak alebo prostredie zmeniť. Ak máš prácu alebo ak nemusíme sa ináč vždy baviť o práci, hej? Niekedy sa to týka proste tvojich tvojich záľúb. Ak pracuješ z domu, tak proste potrebuješ vypadnúť z domu na to, aby si si dokázal oddýchnuť. Ak pracuješ v pracovni a máš možnosť vysť na dvor, vydi na dvor. Ak máš možnosť pracovať v inej kancelárii, vo vestibule, v
kaviarni alebo tú novú činnosť robiť proste v inom prostredí, vytrhneš sa z tých reziduálnych pozostatkov predchádzajúcich činností, ktoré v tebe teraz momentálne spôsobujú únavu. Lebo ty môžeš si v hlave uzatvoriť, že dobre, toto toto zhadzujem z hlavy a idem teraz do ďalšej činnosti, ktorá má úplne iný charakter a vyžaduje si iný môj prístup, iný druh mojej energie. Ale keď vlastne tá moja fyziológia vníma, že ale my sme stále tu, tak to je niečo, čo sa len deje pod vedomé. Čiže častokrát to, že že sa dvihneš a zmeníš prostredie, do toho prostredia ťa prinesie úplne nového. Nie sú tam tie, teraz to veľmi poviem ezotericky, energetické putá tej starej činnosti. A to teraz neznamená,
že tá pracovňa, v ktorej sa včera odohralo niečo náročné, že aj zajtra pre teba bude tým istým. Samozrejme tieto veci v tebe opadávajú. Vyspíš sa, pôjdeš zregenerovať, oddýchnuť, pôjdeš sa zahrať a tak ďalej a vlastne ty zhodíš tieto puta zo seba. Ale keď máš v tej na tom jednom mieste stále robiť päť rôznych druhov činnosti a veľa sa toho komplikuje, potrebuješ času na čas zmeniť prostredie. Zaexperimentuj s tým. No a predposledný, šiesty druh únavy, ktorý únavou nie je, ale čiastočne asi áno, ale skôr vyčerpaním než únavou, je to, keď na niečom pracuješ 4, päť hodín a proste klesá tam tvoja efektivita. Začína sa diať to, že častokrát sa v takýchto situáciách môže stať to alebo začať diať
to, že vidíš, že rapídne klesá tvoja efektivita v riešení danej úlohy, danej situácie. A to vyzerá ako únava, pričom nie je to úplne fyziologická únava, ale je to častokrát vyčerpanie toho druhu energie, ktorý si potreboval pre vykonanie tej danej úlohy, pretože častokrát môžeš 4ri päť hodín robiť dajme tomu plánovanie, ale už si z neho po štyroch hodinách úplne vygumovaný, ale veľmi efektívne ešte dokážeš urobiť exekúciu, že dokážeš urobiť nejaké fyzické zmeny, nejakú fyzickú prácu alebo že dokážeš ísť zrazu na tréning alebo dokážeš zrazu zrazu ísť sa trošku možno viac socializovať alebo keď si sa veľa socializoval posledných štyri pár hodín, tak potrebuješ asi trošku viac ticha a práce sám so sebou a kľudne to
môže byť aj vec pri počítači. Alebo keď si mal veľa fyzickej aktivity, tak možnože potrebuješ trošku viac ísť teraz popracovať so svojou hlavou. Pointa, ku ktorej sa chcem dostať, je, že ak dlho pracuješ na nejakej činnosti a vidíš, že rapídne sa tam zvyšuje chybovosť a pripisuješ to únave, alebo že riešiš tam nejaký problém, na ktorý si narazil a už ani za svet nevieš naňho nájsť riešenie a si frustrovaný z toho a začneš seba ešte obviňovať, že aký som neschopný babrák a a ja už ani túto vec neviem vyriešiť. To najlepšie, čo môžeš urobiť, je zmeniť činnosť alebo vytvoriť si proste odstup, odísť od toho. Tížo, keď dlho robíme na nejakej činnosti a začneme tam narzť na väčšiu chybovosť alebo na na to, že zrazu je pred nami
nejaká otázka, na ktorú ani za svet nevieme nájsť odpoveď, tak vlastne je to častokrát prejav toho, že sme príliš dlho uväznení v tej danej činnosti a to sa v nás prejaví takým spôsobom, že sympatikus alebo taká tá frustrovaná vetva nášho nervového nervového systému je viac a viac aktívna a ty ju potrebuješ vyventilovať alebo pohybom alebo nejakým iným druhom činnosti. Ty sa potrebuješ od tej danej činnosti odlepiť, pretože ak je dlhodobo aktivovaný, frustrovaný sympatikus, on doslova v tvojom mozgu alebo v tvojej v tvojej mysli odstavuje tie časti, ktoré prinášajú nové vzhľady, ktoré prinášajú nové uhly pohľadu. Odstavuje to tvojho kreatívneho génia. Doslova my, keď sme
frustrovaní a keď sme príliš eh cieľovo orientovaní, keď sme príliš zameraní na tú jednu vec, ktorá nám nejde a s ktorou nedokážeme pohnúť, vypína sa v našom mozgu súhra tých častí, vďaka ktorým dokážeme byť hraví, zvedaví a dokážeme dokážeme nájsť nové kreatívne riešenia na tento starý problém. A práve preto veľmi efektívne dokáže byť, že pôjdeš proste od toho preč. Pôjdeš od toho preč na 5 minút, na 10 minút, že úplne to pustíš z hlavy preč. Kašlem na to. Proste dneska alebo teraz to nevyriešim. A častokrát následne, keď to nahradíš činnosťou, ktorá je možnože komplementárna alebo opačná tomu, čo si robil doteraz a úplne to pustíš z hlavy, úplne sa na to vykašleš, tak častokrát práve v tej druhej činnosti ti vyvstane
samo od seba riešenie na tú situáciu, ktorú s ktorou si nevedel pohnúť. Že častokrát my potrebujeme mať len prístup do toho opačného nastavenia, do tej úplne opačnej činnosti. Doslova od toho odísť, nechať to, nechať to tak. už keď to teraz nejde, kašľať na to. Venovali sme tomu už dostatočný čas. Kašľať na to. Ty zrazu zistíš, že vlastne na ten iný druh činnosti energiu máš. Je tam tá podobnosť, že ak si teraz veľa pracoval hlavou, choď sa hýbať. Ak si teraz veľa plánoval, choď viac robiť. Alebo keď si naopak veľa sa hýbal, choď trošku pracovať s hlavou. Keď si bol s veľa ľuďmi, choď piť sám. Alebo keď si bol doobeda sám, choď byť byť s viacerými ľuďmi. Zmeň ten stav totálne a vzdaj sa očakávania toho, že by si teraz mal vyriešiť ten problém. A niekedy vravím, stačí to urobiť efektívne na päť minút.
Niekedy to tomu potrebuješ nechať odležať deň a vrátiš sa naspäť k tej činnosti úplne s iným s iným prístupom, ako keby k tomu pristúpil úplne iný človek. Čiže tento posledný druh rozhodovacej únavy vyriešiš proste tým, že to necháš, že to necháš. Tak a je tu potom ešte siedmy druh únavy, ktorému hovorím odpojenie. Odpojenie sa od vzťahu so sebou samým. Riešenie na toto je však oveľa komplexnejšie, oveľa zaujímavejšie a zábavnejšie. No do dnešného videa sa nevošlo. A preto, ak ťa zaujíma kultivácia tejto energetickej inteligencie vo svojom prežívaní, tak nezabudni sa prihlásiť na odber tohto kanála. Som veľmi rád, že si tu na tomto dobrodružstve energetickej inteligencie. Volám sa Vlado Roško a mojím cieľom je nakopávať ryť strachu, neodváhe, prokrastinácie a tukovým bunkám pomocou
vedy a úvah z môjho vnútra. Preto, ak s mojím cieľom súzneš, prihlás sa na odber tohto kanála a vidíme sa pri ďalšom videu. Ja. [smrkanie]
Tento článok vznikol z prepisu rozhovoru vo videu — každá časová značka vedie na skutočný moment, kde to zaznie. Zdroj si tak vieš overiť na sekundu presne.
Súvisiace videá
23 minPôst 16/8 z pohľadu neurovedy | BDNF, Amygdala a Strach
Prerušovaný pôst 16/8 podľa nových štúdií oslabuje spojenie medzi amygdalou (poplašným centrom mozgu) a…
29 minToto robím aj keď sa mi nechce | 12 Štandardov plných Energie
Motivácia je nespoľahlivá, pretože kolíše podľa nálady a únavy. Riešením sú štandardy — vopred stanovené…
2 h 9 minHlbina bezpečia v tvojom duchu: stav, ktorý ti svet nikdy nevezme
Doc. Martin Dojčar vysvetľuje rozdiel medzi výkonom, extázou a enstázou (duchovným ponorením) a prečo západná…
19 minNeMeditácia "V objatí života" - 20min Bezspánkový hlboký odpočinok NSDR
Video je 20-minútová vedená NeMeditácia „V objatí života“, ktorá cez dych a vnímanie tela postupne privádza…
46 min10 chýb v komunikácii so sebou, ktoré ťa potichu sabotujú
Väčšina vnútorného utrpenia nepramení z ťažkého života, ale zo spôsobu, akým so sebou hovoríme. Vlado Rožko…
30 minAk nevieš, ako ďalej, nerob túto chybu. Týchto 30 minút ti vráti kompas
Keď necítiš smer a si vyčerpaný, riešením nie je hľadať nový zmysel života, ale najprv sa zastaviť a…